Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Vlčí brat (Katarína Soyka)

Fantasy, v ktorej sa bojuje, čaruje a nie každé zviera má len jednu podobu.
Tretia kniha od Kataríny Soyky.
Čarodejnica Zuna uniká z rodnej dediny. Pred prenasledovateľmi sa ukrýva v lesoch, kde stretáva túlavého psa. S jeho pomocou nachádza útočisko u starej ženy a jej vnuka Rovena. Ani čary jej proti mocnému čarodejníkovi Korchovi nepomôžu a dostáva sa do zajatia. Odhaľuje Korchovo desivé tajomstvo, využíva záujem zo strany miestneho kráľa a balansuje na hrane medzi láskou a bojom o život.

Slovenská fantasy
Katarína Soyka patrí medzi veľmi malé množstvo slovenských spisovateliek, ktoré sa odvážili zabrdnúť do sci-fi a fantasy. Na konte má nielen tri knižky, o ktorých - ak čítate pravidelne môj blog - ste už mohli počuť, ona si dokonca založila vlastné vydavateľstvo Hydra. Zatiaľ čo Sklenému vrchu som viacero vecí vytýkal, v Lokaji už bolo vidieť, že sa spisovateľka čiastočne vypísala a v jej tretej knihe bol pokrok ešte viditeľnejší. Všetkých päť knižiek, ktoré vo vydavateľstve vyšli, nájdete v kníhkupectve veľmi ľahko: to najmenšie, čo na poličke nájdete, bude dozaista jedna z knižiek Hydier. 

Oddychovka ako vyšitá
Vlčí brat je zmeskou viacerých prvkov. Je to na pohľad veľmi útla, dvestostranová knižka, v ktorej Soyka mieša mágiu, na ktorú sme zvyknutí už z predošlých kníh. Rovnako aj príbeh sa podobá na Sklený vrch a opäť je vidieť, že si autorka zistila mnohé informácie o tematike. Aj mená postáv vystupujúcich v diele sa mi k príbehu veľmi hodili. Síce sa v knižke našlo zopár hluchých miest, no ako oddychové čítanie je Vlčí brat ako stvorený. 

Veľmi dobrý priemer
Nie je to bezchybné dielo a určite sa naň ani nehrá. Je však potešujúce vidieť, ako sa naša slovenská tvorba rozvíja a postupom času sa aj zvyšuje jej kvalita. Na Soyke hodnotím najlepšie jej predstavivosť, prepracované prostredie a rozprávanie príbehuMne sa páčil najmä záver, v ktorom autorka príbeh zaujímavo vygradovala. Na jej knihy proste musíte byť naladení. A keď vám sadnú, budete Soykinou tvorbou doslova ohúrení - aj keď má ešte svoje chybičky krásy. 

...nie jediná novinka
Ak ste čítali predošlé Soykine knihy a páčili sa vám, alebo vás príbeh zaujal, určite by ste mali po Vlčom bratovi siahnuť. Je to čerstvá novinka spomínaného vydavateľstva a o malú chvíľu sa ku nemu pridá aj Astrálny pútnik, tentokrát z pera Lenony Štiblaríkovej. Okrem toho môžete v kníhkupectvách nájsť aj Fantastickú 55, ktorá je akosi zbierkou súčasnej slovensko-českej tvorby. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku by som chcel 
poďakovať vydavateľstvu Hydra
Vlčieho brata si môžete kúpiť napríklad na tejto adrese
(Cena je úžasná, takže dlho neváhajte :o) ).

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

SÚŤAŽ: Veľkonočný knižný hop

Priznávam, že čo sa týka súťaží, môj blog na tom vie byť dosť biedne. Pár dní pred dneškom som sa rozhodol vás potešiť a aj tento Veľkonočný hop (ktorý usporadúva Knižní doupě )   mi to pomôže zrealizovať. A tentokrát poteším nielen Slovákov , ale aj českých čitateľov môjho blogu. Keď už je tá Veľká noc! :D :D Inak, dievčatá, užite si ju :D A o čo sa bude súťažiť? Keďže v Česku POTOMKOVIA zatiaľ nevyšli a u nás je tomu už  nejaký ten piatok, rozhodol som sa do súťaže vložiť práve Partials - Potomkovia  od Dana Wellsa . Vopred ďakujem za zapojenie do súťaže a prajem vám veľa šťastia :) A šťastie môžete skúsiť aj na ďalších 11tich blogoch, ktoré nájdete v linkovači na konci článku.  Pravidlá súťaže: Do súťaže sa môžu zapojiť aj slovenskí, aj českí čitatelia blogu.  Podmienkou je ale nasledovanie môjho blogu . Ak nasledovateľmi nie ste, môžete tak urobiť v pravom bočnom paneli: Následníci, pripojiť sa k tejto lokalite.  Súťaž trvá od dnes, 1.4. a končí 14.4.20

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nález Angie nedá