Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Vlčí brat (Katarína Soyka)

Fantasy, v ktorej sa bojuje, čaruje a nie každé zviera má len jednu podobu.
Tretia kniha od Kataríny Soyky.
Čarodejnica Zuna uniká z rodnej dediny. Pred prenasledovateľmi sa ukrýva v lesoch, kde stretáva túlavého psa. S jeho pomocou nachádza útočisko u starej ženy a jej vnuka Rovena. Ani čary jej proti mocnému čarodejníkovi Korchovi nepomôžu a dostáva sa do zajatia. Odhaľuje Korchovo desivé tajomstvo, využíva záujem zo strany miestneho kráľa a balansuje na hrane medzi láskou a bojom o život.

Slovenská fantasy
Katarína Soyka patrí medzi veľmi malé množstvo slovenských spisovateliek, ktoré sa odvážili zabrdnúť do sci-fi a fantasy. Na konte má nielen tri knižky, o ktorých - ak čítate pravidelne môj blog - ste už mohli počuť, ona si dokonca založila vlastné vydavateľstvo Hydra. Zatiaľ čo Sklenému vrchu som viacero vecí vytýkal, v Lokaji už bolo vidieť, že sa spisovateľka čiastočne vypísala a v jej tretej knihe bol pokrok ešte viditeľnejší. Všetkých päť knižiek, ktoré vo vydavateľstve vyšli, nájdete v kníhkupectve veľmi ľahko: to najmenšie, čo na poličke nájdete, bude dozaista jedna z knižiek Hydier. 

Oddychovka ako vyšitá
Vlčí brat je zmeskou viacerých prvkov. Je to na pohľad veľmi útla, dvestostranová knižka, v ktorej Soyka mieša mágiu, na ktorú sme zvyknutí už z predošlých kníh. Rovnako aj príbeh sa podobá na Sklený vrch a opäť je vidieť, že si autorka zistila mnohé informácie o tematike. Aj mená postáv vystupujúcich v diele sa mi k príbehu veľmi hodili. Síce sa v knižke našlo zopár hluchých miest, no ako oddychové čítanie je Vlčí brat ako stvorený. 

Veľmi dobrý priemer
Nie je to bezchybné dielo a určite sa naň ani nehrá. Je však potešujúce vidieť, ako sa naša slovenská tvorba rozvíja a postupom času sa aj zvyšuje jej kvalita. Na Soyke hodnotím najlepšie jej predstavivosť, prepracované prostredie a rozprávanie príbehu. Mne sa páčil najmä záver, v ktorom autorka príbeh zaujímavo vygradovala. Na jej knihy proste musíte byť naladení. A keď vám sadnú, budete Soykinou tvorbou doslova ohúrení - aj keď má ešte svoje chybičky krásy. 

...nie jediná novinka
Ak ste čítali predošlé Soykine knihy a páčili sa vám, alebo vás príbeh zaujal, určite by ste mali po Vlčom bratovi siahnuť. Je to čerstvá novinka spomínaného vydavateľstva a o malú chvíľu sa ku nemu pridá aj Astrálny pútnik, tentokrát z pera Lenony Štiblaríkovej. Okrem toho môžete v kníhkupectvách nájsť aj Fantastickú 55, ktorá je akosi zbierkou súčasnej slovensko-českej tvorby. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku by som chcel 
poďakovať vydavateľstvu Hydra. 
Vlčieho brata si môžete kúpiť napríklad na tejto adrese. 
(Cena je úžasná, takže dlho neváhajte :o) ).
Labels:

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...
5 komentárov
Pokračovať v čítaní »

Najkrajší darček pre knihomoľa

Keď je človeku smutno , potrebuje niečo, čo ho rozveselí. Vo väčšine prípadov zaberá obľúbená hudba, film alebo priatelia . Na knihomoľov taktiež zaberajú vymenované techniky, no to, čo ich najviac poteší, je pohľad na ich obľúbené knižky . Čo by to bolo za knihomoľa bez svojej vysnívanej knižnice ? Môžem sa priznať, že pohľad na svoje papierové stvorenia zbožňujem. Avšak tým, že sa zo mňa stal knižný bloger, prečítal som množstvo kníh a kapacity poličky každého z nás sa výrazne obmedzili. Preto aj ja patrím medzi takých, ktorí musia riešiť s každou novou knihou dilemu, kam ju strčiť.  V tejto situácií mi ako na zavolanie prišiel mail z jednej firmy, MT-nábytku , ktorá sa mi ako jednému z  aktívnych blogerov vrámci akcie Marec: mesiac knihy rozhodla venovať knižnicu podľa vlastného výberu. Pravdupovediac, keď som si prvýkrát prečítal túto správu (a verte, že následne ešte zopár desiatok krát, či správne rozumiem), ostal som nadšený. Z ponuky spomínaného MT nábytku ...
1 komentár
Pokračovať v čítaní »

Mesačná chvastačka za november

November je mesiac, na ktorý nikdy nezabudnem. Veď nenadarmo už roky traduje výrok Navždy sa zachová v pamäti stužková ... Tento mesiac prišiel rad aj na mňa a už nejaký ten piatok nosím hrdo na bunde zelenú stužku , ktorá mi neustále pripomína, že sa pomaly ale isto budem uberať akademickým smerom. Ale o tom potom... Späť k mesačnej chvastačke , ktorú usporadúva Judit . Práve kvôli spomínanej stužkovej bol tento mesiac úplne iný než tie ostatné a na čítanie kníh mi ostalo len veľmi malo času. Prvú polovicu novembra sme totiž strávili nácvikom čísel (ktorých bolo naozaj veľa - veď len ja som figuroval v piatich z nich a okrem toho som celú stužkovú spolu so spolužiačkou moderoval) alebo učením  sa na množstvo písomiek. Čas, ktorý mi ostal, som sa snažil venovať knihám, ktoré na mňa čakali ešte z minulých mesiacov . Dnes už môžem spokojne povedať, že som si našiel čas na každú z nich. Už len publikovať recenzie. :-) Čo sa týka prírastkov, do knižnice mi pribudla iba je...
Zverejnenie komentára
Pokračovať v čítaní »