Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Svůdné zlo (Wendy Higginsová)


Anna, šestnáctiletá středoškolačka z maloměsta v americké Georgii, má podobné starosti jako většina dívek jejího věku: příliš drobnou postavu, příliš starostlivou adoptivní matkou nebo to, že jako vzorná studentka a horlivá abstinentka není mezi spolužáky moc oblíbená. Má ale i starosti, se kterými se nikomu nesvěřuje. Například vnímá aury lidí, není nikdy nemocná, vidí a slyší na neobvykle velké vzdálenosti... Teprve když se na rockovém koncertě v klubu seznámí s atraktivním mladým bubeníkem Kaidanem, začíná krůček za krůčkem objevovat pravdu o sobě a o svém původu, ale i o světě skrytém před zraky obyčejných smrtelníků. O existenci rasy nefilů – potomků lidí a padlých andělů, do níž Anna i Kaidan patří. Bytostí s nadpřirozenými schopnostmi, které mají pod hrozbou trestu smrti od svých démonických otců nařízeno šířit mezi lidmi sedm smrtelných hříchů. Jak vzorně vychovanou a úzkostlivě slušnou Annu promění sblížení s otcem? A dokáže láska ke Kaidanovi něco změnit na jeho nezvratné příslušnosti ke straně Zla?

U mňa zvíťazila obálka
Obálka patrí medzi prvé veci, ktoré si na knižke všimnete a keďže mňa táto zaujala dvojnásobne, povedal som si, že knihu určite musím mať doma. Po prečítaní Svůdneho zla môžem povedať, že som veľmi rád, že má knižka miesto v mojej knižnici. Wendy Higginsová neprichádza s ničím novým, čo by už nebolo povedané v iných knihách, no pokúša sa to podať svojím vlastným spôsobom. Svůdné zlo je taká milá oddychovka, ktorá vám spríjemní chvíle voľna a ktorú by ste si dozaista mali prečítať. A nielen kvôli vydareným obálkam... 

Boj dobra a zla
Sprvu začína Svůdné zlo veľmi zľahka, no napriek tomu vás autorka do deja uvedie rýchlo a bez zbytočných okolkov, čo sa mi páčilo. Druhá polovica bola zas sústredená na akciu, no mal som pocit, že prvých dvesto strán sa autorke vydarilo viac - a tie sa mi aj lepšie čítali a viac ma bavili. Akcie boli síce vykreslené dobre, no dej plynul príliš rýchlo a ja som sa nemohol zbaviť pocitu, že mu niečo chýba. Tak, ako bol Kaidan súčasťou skoro každej strany v prvej polovici, v druhej sa akosi dostal do úzadia, čo môžu niektorí čitatelia autorke vyčítať. Na druhej strane, Anna mala konečne priestor ukázať, že si so zlom dokáže poradiť aj sama. 

Dvojica ako z rozprávky
Keď som sa do knižky púšťal, trochu som sa obával hlavnej hrdinky - že to bude opäť pojašené strašidlo, ktoré je zasadené do fantasy sveta a sama nevie, čo v ňom robí, no autorka ma týchto predsudkov veľmi rýchlo zbavila. Anna a Kaidan boli zohraná dvojka a milovníci takýto párov si určite prídu na svoje. Nezdalo sa mi, že by bola kniha presladená a myslím, že Wendy do príbehu zakomponovala všetko rovnomerne (aj keď som si istý, že fanúšičky Kaidana by so mnou nesúhlasili). Anna by bola snom každej starostlivej matky - nepije, nefajčí, neklame a splní všetko, čo sa od nej žiada. Kaidan jej jej pravým opakom, no ako sa vraví, protiklady sa priťahujú. 

Stvorená pre jesenné večery
Čo dodať na záver? Svůdne zlo ma príjemne prekvapilo a s chladnou hlavou môžem povedať, že som si knižku užil. Aj keď sa mi druhá polovica páčila o niečo menej, verím, že v pokračovaní ma autorka prekvapí ešte väčšmi. Knižke udeľujem 4 hviezdičky. Potešilo ma, že vydavateľstvo sérii ponechalo pôvodné obálky, ktoré sa (a to sa musí grafikovi nechať) nesmierne vydarili. Už teraz sa teším na druhú časť, ktorá už taká bichľa nebude, no viacerým sa páčila ešte viac než jednotka. Nechajme sa teda prekvapiť! 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatros Media
Knižku si môžete kúpiť napríklad na tejto adrese

Komentáre

  1. Na tuhle novinku už se nemůžu dočkat! :) A taky souhlasím, obálka je bombastická. :)

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

Dajte si pozor, koho si púšťate do domu | recenzia knihy Opatrovateľka (Joy Fielding)

Joy Fielding nie je ani zďaleka nováčik v písaní. Svoje prvé dielo vytvorila už ako dvanásťročná, keď napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo svojich rodičov. V slovenčine jej vyšli viaceré romány, ako napríklad Na zlých miestach, Slepá ulička či Niekto sa díva. Kniha Opatrovateľka je ďalšia zo série krimi príbehov, v ktorých opäť dokazuje svoj výnimočný talent. Jodi je živiteľka rodiny a špičková realitná maklérka . Jej otcovi Vicovi ťahá na osemdesiatku, no stará sa o manželku Audrey. Ešte vždy je vitálny, ale ženin zhoršujúci sa stav ho unavuje. Jodi sa preto rozhodne nájsť pre rodičov opatrovateľku . Po dlhšom hľadaní najme šesťdesiatničku Elyse, energickú a príťažlivú vdovu. Hoci Vic sa nápadu spočiatku bráni, veľmi rýchlo sa mu zapáči jej povaha a podmanivé správanie . Lenže po čase začne Elyse Jodi odstrkovať. A Audrin stav sa rapídne zhoršuje. Kto je tá žena, ktorá zrazu nosí šperky jej matky ? O čo jej ide? A ako ďaleko zájde, aby to získala? (zdroj: anotácia, upravené) ...

Keď je čakanie na knihu neúprosné...

Priznajme si, určite si každý z nás aspoň raz v živote zanadával nad tým, ako neznáša čakanie či už na vydanie knihy alebo jej preklad do rodného jazyka. Niekedy trvá spisovateľom napísať ďalšiu časť svojej série roky. Na druhej strane, pozitívnou správou je, keď autor vyhlási, že pokračovanie vôbec niekedy bude, a vtedy vôbec nezáleží na dátume publikovania. Iné to je, keď autor povie, že pokračovanie bude, no ani po rokoch ho nikde niet. Ale o tom potom. Dobrým príkladom spisovateľa, ktorému to "poriadne trvá" , je Patrick Rothfuss , teda autor slávnej fantasy série Meno vetra a druhej časti Strach múdreho muža , ktorý vyšiel len pred nedávnom v slovenskom preklade. V jeho prípade je čakanie ospravedlnené - americkému vydaniu chýbalo len šesť strán do tisícky. Aj napriek kvantite stránok dobehol svojou kvalitou väčšinu zbehlých fantasy autorov, ktorý sa od jeho diel môžu iba učiť. Preto mu možno ospravedlníme aj to, že tretia časť by mala podľa portálu goo...