Preskočiť na hlavný obsah

Hŕba novoročných kecov (+mesačná chvastačka)

Fuuu! A je to tu. 31.december. Ešte 6 hodín a privítame nový rok... Asi znovu použijem svoju otrepanú frázu - a síce ten čas neskutočne rýchlo letí. Ako by to bolo včera, keď som si "šteloval" na krku kravatu a privítal nový školský rok... A akoby to bolo predvčerom, keď som sa znovu vracal po zimných prázdninách do školy. Trepem, čo sa týka školy bol ten rok neskutočne dlhý (najmä posledný mesiac a všetky tie.. nemenované predmety). Ale vo všeobecnosti to ušlo ako voda a ani sme si viacerí neuvedomili a sme o rok starší a... možno aj sprostejší. :D  Zatiaľ to veru ako Mesačná chvastačka nevyzerá, no tentokrát chcem do jedného článku zhrnúť viaceré veci. Nielen tie mizivé decembrové prírastky (ktorým som sa však potešil, pretože som opäť raz nemusel riešiť večné dilemáá s priestorovým riešením mojej knižnice), ale aj také zhrnutie a pohľad na rok 2013. Na viacerých blogoch ste mohli vidieť všelijaké oceňovanie knižiek a rebríčky a po nikom nechcem opakovať, no na druhej strane by mi bolo ľúto nespomenúť aspoň 3 knihy, ktoré mi rok 2013 urobili krajším... 
Štvornohý kamoš
Taakže... 2013. Bol to rok veľkých zmien - veľa som sa naučil, viacerých ľudí som spoznal, poučil som sa na vlastných chybách a bla bla... Keď tu teraz vidím to moje pobehujúce štvornohé stvorenie, ktoré mi robí aj smutné dni krajšími, napadá mi, že aj ona ku nám prišla práve tento rok - keď sme si ju s rodičmi adoptovali z útulku. A keď už o nej hovorím, pripájam aj fotku. (Obyčajne nie je taká, iba občas sa hrá na šišnutú... Však viete.) A mimochodom, tiež sa volá Judy. :D (Tá baba ma v komentoch zabije, už to vidím... :D)

Niečo ako ocenenia
No... a späť ku tým knihám, pretože sa im stále nejako vyhýbam. Musel som si otvoriť goodreads, lebo moja pamäť má veľmi obmedzené hranice a občas mám pocit, že čím viac sa do toho karfiolu snažím narvať, tým menej si toho pamätám... Goodreads mi pripomenul, že nielen Iba jeden deň bol taký výnimočný. Pripomenul mi, že ešte na začiatku roku som bol očarený finále mojej srdcovky Across the Universe (Fúfa, o tom som už dávno nerozprával, to sa musí priznať.) - Milion sluncí. A naozaj, bola to jedna výnimočná kniha, z ktorej som bol mimo ešte pekne dlho, takže si určite zaslúži miesto v tomto článku a la hybrid. :) Btw, díki Kubulíni, že ste to zachránili aj pre nás - Slovákov -, keď to už s našim prekladom nevyšlo. Hm... a do tretice? Je to ťažké a gr mi to ešte sťažil - na svet prišli Greenovky, Fifty Shades (z ktorého som bol tiež pekne mimo - ak si na to niekto ešte pamätá.... wtf. :D), stráášne veľmi sa mi páčila Krásna katastrofa, no keď už hovoríme o knihách z tohto roku, vyberám si Putovanie večnou nocou. Možno ani nebolo také úžasné, ale pamätám si, že odkedy som ráno otvoril oči (vďaka neutíchajúcemu zvončeku, ktorý hlásil poštu) a otvoril si krabičku s knižkou, nepustil som z tej modrej obálky oči. A vydržalo mi to až do večera, kedy som sa prebojoval až na samý koniec. Neviem, ako to Veronica Rossi robí, ale jej knihy sú fakt džínialne. Takže toľko k mojim oceneniam (aj keď desiatky ďalších by si ich zaslúžili tiež).
Mesačná chvastačka
Usporadúva naša - ako sme ju familiárne
nazvali - Džuditka :D (hádam sa
nenahneváš - keď sú už tie Vánoce)
No a konečne prichádza čas aj na decembrové chvastanie, ktoré tento mesiac nie je také objemné, no už teraz sa teším na január, ktorý (podľa všetkého) opäť prinesie epické kúsky. Teda aspoň ten môj, pretože sa plánujem pustiť do viacerých noviniek. V decembri sa mi podarilo uloviť Nádherné tvory, ktoré práve čítam, no nejako sa ku nim neviem donútiť. Poznáte ten pocit, keď je možno kniha dobrá, no celkový dojem si u vás nezískala? Aspoň ja som v nej nenašiel nič, čo by ma prinútilo čítať a čítať a neísť radšej k notebooku k Once upon a time. 

Je tam napísané že:
"Medovina" :D
A druhou boli Črepiny duší ako darček z ALBATROSMEDIA, ktoré som zatiaľ odložil na horšie časy. A keď už spomínam Albatros, musím sa s niečim pochváliť. Jeden decembrový deň som si na stole našiel veľkú krabicu s nápisom Fragile... a niečo v zmysle, že s tým treba zaobchádzať opatrne. Krabica čochvíľa roztrhaná a darček otvorený. Vidieť ho môžete na fotke. Vďaka vám mi uuurčite v zime nebude zima. :D :D :D /Haha, opäť to nemyslím vážne. Či? :D/ Zároveň ďakujem Albatrosu a všetkým ostatným za skvelé spolupráce, ale o tom som sa rozkecával už minule, tak sa nejdem opakovať. Ak sa pýtate, či mi Ježiško priniesol nejaké knižky, tak nie. Môj mal tento rok na starosti kopec iných vecí... :)

Hm, a bolo by na mieste poďakovať aj vám - čitateľom - že ste to so mnou ďalší rok vydržali. Keď sa pozerám na tie dlhokánske odseky, tak sám nad sebou gúľam očami, pretože je to asi prvýkrát, čo som sa takto rozkecal a hádam sa nájde aspoň niekto, kto v čítaní dôjde až sem. Taaak vám teda prajem šťastný nový rok, plný všetkého, čo si budete priať. Hlavne ostaňte šťastní a usmievaví a nech vám knihy a ľudia naokolo robia radosť. Vidíme sa v novom roku! :))

Komentáre

  1. Hej! :D Aspoň na prvý deň treba byť slušný...
    A Džudy(tka) --> to vôbec nebolo myslené tak, ako to môže byť chápané, že Judy dostala meno podľa Judit. :D Ja len že majú podobné mená. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Súhlasím s Christine. Havo je kočka, fakt je zlatá. :)
    Do Nádherných tvorov som sa chcela cca pred mesiacom pustiť, no ako tak čítam recenzie a reakcie, môžem byť rada, že som to neurobila, či?? :)
    Šťastný nový rok!: )

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Odkážem jej pozdrav :)) Mali sme strach, ako bude tie delobuchy znášať, ale zatiaľ je dnes prekvapivo pokojná... Hm, čím ju to len nadopovali? :D
      Myslím, že môžeš. :)
      Ďakujem za prianie! :)

      Odstrániť
  3. Aj tebe šťastný nový rok, Judy je zlatá.:))

    OdpovedaťOdstrániť
  4. DOMČO TVOJ PES SA VOLÁ JUDY!!!!!?????

    Ja skapem z teba :D Máš šťastie, že doma nemáš namiesto psa opicu. To by som už nerozdýchala

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Síce nie je opica, ale občas sa na riadnu opicu hrá. :D Poviem, že ju pozdravuje teta Judi(t) :P :D

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

Keď je čakanie na knihu neúprosné...

Priznajme si, určite si každý z nás aspoň raz v živote zanadával nad tým, ako neznáša čakanie či už na vydanie knihy alebo jej preklad do rodného jazyka. Niekedy trvá spisovateľom napísať ďalšiu časť svojej série roky. Na druhej strane, pozitívnou správou je, keď autor vyhlási, že pokračovanie vôbec niekedy bude, a vtedy vôbec nezáleží na dátume publikovania. Iné to je, keď autor povie, že pokračovanie bude, no ani po rokoch ho nikde niet. Ale o tom potom. Dobrým príkladom spisovateľa, ktorému to "poriadne trvá" , je Patrick Rothfuss , teda autor slávnej fantasy série Meno vetra a druhej časti Strach múdreho muža , ktorý vyšiel len pred nedávnom v slovenskom preklade. V jeho prípade je čakanie ospravedlnené - americkému vydaniu chýbalo len šesť strán do tisícky. Aj napriek kvantite stránok dobehol svojou kvalitou väčšinu zbehlých fantasy autorov, ktorý sa od jeho diel môžu iba učiť. Preto mu možno ospravedlníme aj to, že tretia časť by mala podľa portálu goo...

Dajte si pozor, koho si púšťate do domu | recenzia knihy Opatrovateľka (Joy Fielding)

Joy Fielding nie je ani zďaleka nováčik v písaní. Svoje prvé dielo vytvorila už ako dvanásťročná, keď napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo svojich rodičov. V slovenčine jej vyšli viaceré romány, ako napríklad Na zlých miestach, Slepá ulička či Niekto sa díva. Kniha Opatrovateľka je ďalšia zo série krimi príbehov, v ktorých opäť dokazuje svoj výnimočný talent. Jodi je živiteľka rodiny a špičková realitná maklérka . Jej otcovi Vicovi ťahá na osemdesiatku, no stará sa o manželku Audrey. Ešte vždy je vitálny, ale ženin zhoršujúci sa stav ho unavuje. Jodi sa preto rozhodne nájsť pre rodičov opatrovateľku . Po dlhšom hľadaní najme šesťdesiatničku Elyse, energickú a príťažlivú vdovu. Hoci Vic sa nápadu spočiatku bráni, veľmi rýchlo sa mu zapáči jej povaha a podmanivé správanie . Lenže po čase začne Elyse Jodi odstrkovať. A Audrin stav sa rapídne zhoršuje. Kto je tá žena, ktorá zrazu nosí šperky jej matky ? O čo jej ide? A ako ďaleko zájde, aby to získala? (zdroj: anotácia, upravené) ...