Preskočiť na hlavný obsah

Knižné moletky

Vo svete to už raz tak chodí. Niekto má rád také, ktoré "je za čo chytiť", iný si zas potrpí na krásu a ladné krivky. Nikdy nie je však možné vyhovieť každému. Teraz si možno vravíte, že mi úplne preskočilo - no týchto pár viet možno aplikovať aj na knižky - a ich hrúbku, ktorá vo viacerých prípadoch vie navodiť alebo naopak odradiť čitateľov od ich prečítania. Taký pubertiak si povie, že keď má určitá kniha z povinného čítania 500 strán, tak ju čítať nebude (nie že by sme čítali aj tenšie knihy z povinnej literatúry - ale o tom inokedy). Iní zas tvrdia, že keď si za čítanie poriadne zaplatia, chcú čo najviac. Napríklad moja babka.

Keď sa na to pozrieme z tej opačnej strany, treba sa zhodnúť s príslovím Kvantita sa nerovná kvalite. Platí to v prípade kníh? Určite! Síce môže mať tá ktorá kniha počet strán blížiaci sa k tisícu, no hravo a s prehľadom ju môže predbehnúť ujo, ktorému na vyjadrenie zlatej pravdy stačí aj dvestovka listov papiera. Samozrejme - česť výnimkám. Taký Patrick Rothfuss (a jeho Meno vetra a Strach múdreho muža) môže napísať aj päťtisíc strán a aj tak zožne slávu. Práve dumem nad tým, že keď si na tú trojku necháva toľko rokov, či fakt nechystá niečo epicky tlsté...

Aj Harry Potter patrí do tejto kategórie. J.K.Rowling obľubovala moletky, priam ich zbožňovala - a opäť je to príklad, kedy by ste uvítali aj dvojnásobný počet strán, pretože autorka písala tak pútavo, že vy ste pred koncom doslova ronili slzy, že sa s Rokfortom a všetkými tými super skvelými postavami budete musieť rozlúčiť a knižku založiť späť do poličky. Harryho nemôžete nemilovať a kiežby Džej Kej napísala ďalšiu takú sériu. Btw, strašne som v detstve letel na Harrym - ani nie tak na knihách ale nálepkách, ktoré vychádzali súčasne s filmami. Chudáci moji rodičia, ktorí mi tú mániu cvakali.

Kukajúc na svoju knižnicu si pripomínam, že nemožno zabudnúť ani na Cassandru Clare, ktorá sa v posledných knihách, ktoré pre nás v preklade Slovart ešte len chystá, tiež riadne rozkokošila. Z vlastnej skúsenosti povedať nemôžem, no čitatelia ich veeľmi chválili, takže si myslím, že pribúdajúce stránky sérii neuškodili - ba možno ju ešte viac vyniesli k nebu.

Na to, aby autori odhadli pomyslenú hranicu, kedy má čitateľ dosť, musia mať um - a práve ten ich robí takými úspešnými a obľúbenými. Keby som mal povedať za seba, či mám radšej útle diela alebo bichle, asi by som potreboval chvíľu na rozmyslenie. Na pohľad (aj na obdivovanie na poličke) ale určite preferujem moletky. Vnútro už záleží od situácie - či chcem len niečo ľahké a tenučké na oddych, alebo poriadne dielo, ktoré ma úplne dostane. Súčasný trend podporuje klasických tristo strán, a preto sú niektorí už zvyknutí, že keď ich je v knihe viac, určité pasáže by s radosťou vyškrtali (s takou myšlienkou bojujem dosť často).

Ako ste na tom vy? Máte radi riadne ... bichle alebo preferujete radšej štíhle a ľahko-uskladné knižôčky?

Komentáre

  1. Ak je to priemerná kniha, tak mi v pohode stačí tých priemerných 300, ale ak je to skvelá kniha, tak by som bola najradšej, keby kniha nikdy neskončila!

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Súčasný trend možno je tristo strán, ale podľa mňa by bolo škoda v niektorých knihách škrtať. A v iných, nechcem menovať (Fifty :D), by sa to zase zišlo.
    Ja som fakt zvedavá na posledný diel TMI, ktorý má mať vraj 700 strán. Ak to nebude pôsobiť natiahnuto a nebudú tam zbytočné scény, asi budem C. obdivovať. :D
    Neviem si predstaviť, aké hrubé to bude v slovenčine. Podľa mňa už aj trojka je dosť hrubá, normálne ma bolela ruka, keď som ju držala otvorenú.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Mne sa na slovenských prekladoch (niektorých) nepáčia hrubé strany. A fiftyyyy :D K tomu sa radšej nevyjadrujem. :D ehem. :D

      Odstrániť
    2. Tak podľa mňa do posledného dielu TMI budú musieť dať tenšie strany, však sa to nebude dať ani otvoriť. :D

      Odstrániť
  3. tiež tie hrubšie mám rada.ale bichle sú u mňa asi tie nad 500 strán. napr. taký Ken Follet tiež nejde pod 700 strán, napr. Na veky vekov ich má 1024 myslím a to už je riadna bichla =D
    niektoré sú zas zbytočne hrubé ako už spominané 50, z toho by kľudne išli spraviť 2 hrubšie knihy alebo dokonca aj len jedna =D

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Ďakujeeem :D Prvý odsek je vždy kritický :P :D

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Mám rada tenké knihy, pretože dej je v nich pekne krátky. Ale sem-tam znesiem knihu nad 400 strán ale vyše 600 už nikdy v živote (Twilight bohato stačil :D )
    Inak prvý odsek úplne zabitý -_- :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nepáčil sa ti Twilight? Tam si pamätám, že bolo zbytočne veľké písmo a hrubé strany. :) :D

      Odstrániť
  6. Existujú také knihy, ktoré majú 600 strán a viac a prejdú skôr ako tie krátke, niekedy dlhé a nudné. S tvojim názorom absolútne súhlasím. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Mne je to vlastne jedno.. kniha ma musí zaujať... Inak aj ja som strašne fičala na Harry Potterovi a takisto som zbierala nálepky.. súhlasím, chudáci rodičia :D

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Mne je to jedno či je hrubá, či tenká.. dôležité je aby ma bavila. Inak aj ja som bola dosť zaťažená na Harry Pottera a tiež som zbierala aj tie nálepky... súhlasím. Chudáci rodičia :D

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

Najkrajší darček pre knihomoľa

Keď je človeku smutno , potrebuje niečo, čo ho rozveselí. Vo väčšine prípadov zaberá obľúbená hudba, film alebo priatelia . Na knihomoľov taktiež zaberajú vymenované techniky, no to, čo ich najviac poteší, je pohľad na ich obľúbené knižky . Čo by to bolo za knihomoľa bez svojej vysnívanej knižnice ? Môžem sa priznať, že pohľad na svoje papierové stvorenia zbožňujem. Avšak tým, že sa zo mňa stal knižný bloger, prečítal som množstvo kníh a kapacity poličky každého z nás sa výrazne obmedzili. Preto aj ja patrím medzi takých, ktorí musia riešiť s každou novou knihou dilemu, kam ju strčiť.  V tejto situácií mi ako na zavolanie prišiel mail z jednej firmy, MT-nábytku , ktorá sa mi ako jednému z  aktívnych blogerov vrámci akcie Marec: mesiac knihy rozhodla venovať knižnicu podľa vlastného výberu. Pravdupovediac, keď som si prvýkrát prečítal túto správu (a verte, že následne ešte zopár desiatok krát, či správne rozumiem), ostal som nadšený. Z ponuky spomínaného MT nábytku ...

Mesačná chvastačka za november

November je mesiac, na ktorý nikdy nezabudnem. Veď nenadarmo už roky traduje výrok Navždy sa zachová v pamäti stužková ... Tento mesiac prišiel rad aj na mňa a už nejaký ten piatok nosím hrdo na bunde zelenú stužku , ktorá mi neustále pripomína, že sa pomaly ale isto budem uberať akademickým smerom. Ale o tom potom... Späť k mesačnej chvastačke , ktorú usporadúva Judit . Práve kvôli spomínanej stužkovej bol tento mesiac úplne iný než tie ostatné a na čítanie kníh mi ostalo len veľmi malo času. Prvú polovicu novembra sme totiž strávili nácvikom čísel (ktorých bolo naozaj veľa - veď len ja som figuroval v piatich z nich a okrem toho som celú stužkovú spolu so spolužiačkou moderoval) alebo učením  sa na množstvo písomiek. Čas, ktorý mi ostal, som sa snažil venovať knihám, ktoré na mňa čakali ešte z minulých mesiacov . Dnes už môžem spokojne povedať, že som si našiel čas na každú z nich. Už len publikovať recenzie. :-) Čo sa týka prírastkov, do knižnice mi pribudla iba je...