Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Deti búrky (Philippa Gregoryová)

Knižná séria Rád temnoty sa nedávno doplnila o svoju druhú časť, v ktorej na hlavných hrdinov opäť čakajú prekážky. Do mestečka prichádza dav detí a ich veliteľ tvrdí, že musia prejsť cez more, aby sa tak upokojili nepokoje. Najprv to vyzerá ako hlúposť, no more sa naozaj rozostúpi. Ako dopadnú Luca, Izolda a Ishraq? 

Prvá časť série Rád temnoty – Kacír a bosorka, ktorá sa na pultoch slovenských kníhkupectiev objavila pred približne rokom, zožala u mladých veľký úspech – a zapáčila sa najmä milovníkom historických fikcii a tým, ktorí majú radi jednoduché príbehy. Autorka Philippa Gregoryová sa v spisovateľskej brandži pohybuje už nejeden rok a na konte má desiatky diel – prevažne historických románov. Niektoré sa dokonca ocitli sfilmované na televíznych obrazovkách. Na Philippe si najviac vážim, že píše čitateľne a jasne, zápletka je odbremenená od siahodlhých opisov a na stránkach neraz nájdete peknú myšlienku

„Nepriateľom nie je človek, čo verí vo svojho Boha, nepriateľom je nevzdelanosť a ľudia, ktorí v nič neveria a na ničom im nezáleží.“

Dej je tentokrát zasadený do skorého novovekého Talianska a zameriava sa na biblické príbehy, ktoré autorka „mixuje“ s fikciou a mystikou. Philippa svojej fantázii nebránila a aj keď dielo pekne prepracovala, občas som mal pocit, že zachádza do absurdít, s ktorými by mohli mať niektorí čitatelia problém. Vytýkam jej teda uveriteľnosť celého námetu – odhliadnuc od toho, koľko diel pred Deťmi búrky prešli jej písacím strojom. Tak či tak sú Deti búrky kvalitným čítaním, ktoré je ako stvorené na studené večery. 

„Zrazu zbadali, ako sa na nich ženie obrovská vlna, začuli jej dunivú zúrivosť a pochopili, že voda sa oproti nim obrátila a teraz sa vracia závratnou rýchlosťou ako prívalová vlna.“

V knihe sa vyskytuje veľké množstvo postáv, no v pamäti mi utkveli najmä tie hlavné. Luca, pápežský vyšetrovateľ, sa v príbehu ukázal ako silný, ale veľmi emotívny hrdina. Autorka opäť vsadí na city a za niektoré repliky jej treba zložiť poklonu. Ishraq má s Lucom veľa spoločného. Je to žena, ktorá priam prekypuje odvážnosťou a viacerí čitatelia si ju práve vďaka tomu obľúbia. Celkovo majú postavy Detí búrky silné charaktery a Philippa ich vytvorila naozaj svedomito

„Stiahla si klobúk hlbšie do čela, zdvihla si golier kabátca, akoby pršalo, otočila sa a odišla od neho, hoci by oveľa radšej odišla s ním.“

Kacír a bosorka a rovnako aj Deti búrky disponujú prekrásnou vnútornou grafikou. Popri čítaní budete môcť natrafiť na rôzne mapky a ilustrácie, ktoré zaujímavo dopĺňajú celý dej. Mnohí čitatelia dozaista ocenia, že dej v knihe má veľmi rýchly spád a otvorené konce jednotlivých kapitol čítanie ešte urýchlia. Pozitívom je určite aj kvalitný slovenský preklad. Po Deťoch búrky a rovnako aj celej sérií Rádu temnoty by určite mali siahnuť milovníci historických románov a histórie ako takej. Philippa Gregory jednotlivé udalosti opisuje o svojom, no o to viac ma jej príbeh zaujal.

„Mal som byť Noemom, pomyslel si, mal som vedieť, že prichádza potopa, a pripraviť všetkým bezpečné útočisko.“

Publikované aj na blogabcknihy.sk | abcknihy.sk kúpiť Deti búrky

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nál...

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne...

Chlapec, ktorý by urobil všetko pre svoju milovanú hračku | recenzia knihy Vianočné prasiatko (J. K. Rowlingová)

Myslím, že J. K. Rowlingovú netreba špeciálne predstavovať. Okrem Harryho Pottera , ktorého snáď pozná každé dieťa na svete, jej minulý rok vyšiel v predvianočnom období aj ďalší príbeh pre deti. Pomenovala ho Ikabog a svoj knižný honorár venovala charitatívnej organizácii, ktorá pomáha osobám postihnutým pandémiou COVID-19 . Tento rok prichádza Rowlingová s ďalšou publikáciou pre deti, konkrétne s krásnou rozprávkou Vianočné prasiatko , ktoré má veľký potenciál získať si vaše srdce . A verte mi, nemusíte byť ani cieľovou skupinou tejto knižky. Ale pekne poporiadku... Zaspomínajte si na svoje detstvo. Mali ste aj vy obľúbenú plyšovú hračku , pri ktorej ste každý deň zaspávali? Hračku, ktorú ste potajomky prepašovali v ruksaku do školy a bola vždy pri vás, aj keď sa na vás kamaráti vykašľali? Či už to bol plyšový medvedík alebo zajko, určite ste naňho  dodnes nezabudli . Jack, hlavný hrdina tohto príbehu, má tiež svoju obľúbenú hračku. Je ňou plyšové prasiatko Mapi . Teda... bolo,...