Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Panika (Lauren Oliverová)

Panika, horúca novinka vydavateľstva CooBoo, pochádza z pera úspešnej Lauren Oliver, ktorá ma na konte trilógiu Delírium-Pandemónium-Rekviem. Síce je Panika dejovo z trochu iného súdku, autorka si svojský a čudesný štýl ponechala a opäť prichádza s niečim zaujímavým, čo si rozhodne zaslúži vašu pozornosť. 

Panika začala v Carpe, nudnom zapadákove uprostred ničoho. Pravidlá sú celkom jednoduché – hlavne nemať strach. Heather by nikdy predtým nenapadlo, že by sa do Paniky púšťala. Pretože sa nikdy nepovažovala za nebojácnu a ani nebola ten typ dievčaťa, ktoré by na seba pútalo pozornosť. Dodge sa Paniky nikdy nebál. Vpred ho poháňa tajomstvo, vďaka ktorému prechádza každým ďalším kolom s pocitom sebaistoty a je presvedčený, že vyhrá. Heather a Dodgeovi prinesie hra prekvapivé odhalenia...

"Chcela odtiaľ čo najrýchlejšie vypadnúť. Šoférovala potichu. Volant zvierala tak, ako keby hrozilo, že sa jej znenazdania vyšmykne z rúk."

Panika ma zaujala vďaka svojej anotácii, ktorá pôsobila veľmi tajomným dojmom. Keď som sa do knižky začítal, akoby som sa ocitol v rozohranej hre, ktorá plynula na môj vkus až prirýchlo. Rovnako bol písaný aj celý príbeh. Jednu krátku vetu striedala druhá a maličké kapitoly dopomáhali k tomu, aby ste sa útlou knižkou prelistovali čo najrýchlejšie. Ak by som sa ale snažil hľadať podobnosť medzi Delíriom a Panikou, asi by som neuspel. Treba povedať, že sa jedná o úplne niečo iné, na čo sme od Oliverovej boli zvyknutí. Z môjho pohľadu sa jej však viac vydarilo Delírium. Ale o tom potom.  

"Opatrne urobila pár váhavých krokov vpred. Vnútri bola biela. Plná snehu. Zhlboka sa nadýchla. Zatvorila oči. Skočila."

Autorka vymyslela Paniku naozaj svedomito. Hra sa začína v lete, kedy maturanti musia svoju účasť potvrdiť zoskokom. Zatiaľ po celý rok študenti prispievajú do banku. No súťažiaci nevedia, čo ich čaká. A práve táto nevedomosť ich postupne vyraďuje z hry a robí ju napätejšou. Príbeh je vyrozprávaný z pohľadu dvoch hlavných hrdinov - Heather a Dodga. Striedanie osôb, ktoré si autorka osvojila už v predošlej sérii, príbehu veľmi pomohlo. Hlavným problémom čitateľov sa ale môže stať potenciál knihy, ktorý od Paniky každý očakáva. Nie všetkým totiž tento príbeh sadne a aj keď pôsobí z obsahovej stránky vynikajúco, mal niekoľko nedostatkov, najmä v druhej polovici príbehu.

Tým prvým problémom môže byť už spomínaný rýchly spád a problém orientovať sa v tom, čo sa vám práve deje pred očami. Síce ma čítanie bavilo, autorka ma neprinútila knižku držať napäto v rukách a neodtrhnúť sa od jej stránok. Na druhej strane ju treba pochváliť, pretože opäť vytvorila niečo nové, zapojila predstavivosť a nenáročných čitateľov jej dielo určite zaujme (rovnako ako úrovňou podobné Kým dopadnem). U mňa však stále víťazí jej Delírium, ktoré zároveň považujem za to najlepšie, čo Oliverová publikovala. 

"Necítila absolútne nič. Žiadnu bolesť. Žiadny hnev. 
Žiadny strach. Nič. Len znechutenie."

Panika nenadchne, ale zároveň ani nesklame. Je zlatou strednou cestou ak nehľadáte náročný príbeh, no zároveň máte radi fantasy a dystópiu. Je pravda, že som od knihy očakával trochu viac, ale páčila sa mi a rozhodne bola niečím nevšedným. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti AlbatrosMedia. Knižku si môžete kúpiť na tejto adrese

Komentáre

  1. Z Paniky mám trochu paniku. :D Po 1) bojím sa, že to bude podobné ako Hunger Games a po 2) bojím sa, že sa budem nudiť. :D Niekde som totiž čítala, že sú tam aj hluché miesta a nie je až tak napínavá.. A preto stále váham, či sa do nej pustiť..
    Pekná recenzia. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Mne to neprišlo podobné HG. Možno ešte anotáciou áno, ale štylisticky určite nie. :)
      Prečítaj si ju, nič za to nedáš. S hluchými miestami súhlasím, tých tam bolo dosť, ale dá sa to čiastočne prehliadnuť :)

      Odstrániť
    2. Tak sa do toho dám! :D Hlavné obavy boli kvôli tej podobnosti, no keď hovoríš, že je to iné... :D :)

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

Keď je čakanie na knihu neúprosné...

Priznajme si, určite si každý z nás aspoň raz v živote zanadával nad tým, ako neznáša čakanie či už na vydanie knihy alebo jej preklad do rodného jazyka. Niekedy trvá spisovateľom napísať ďalšiu časť svojej série roky. Na druhej strane, pozitívnou správou je, keď autor vyhlási, že pokračovanie vôbec niekedy bude, a vtedy vôbec nezáleží na dátume publikovania. Iné to je, keď autor povie, že pokračovanie bude, no ani po rokoch ho nikde niet. Ale o tom potom. Dobrým príkladom spisovateľa, ktorému to "poriadne trvá" , je Patrick Rothfuss , teda autor slávnej fantasy série Meno vetra a druhej časti Strach múdreho muža , ktorý vyšiel len pred nedávnom v slovenskom preklade. V jeho prípade je čakanie ospravedlnené - americkému vydaniu chýbalo len šesť strán do tisícky. Aj napriek kvantite stránok dobehol svojou kvalitou väčšinu zbehlých fantasy autorov, ktorý sa od jeho diel môžu iba učiť. Preto mu možno ospravedlníme aj to, že tretia časť by mala podľa portálu goo...

RECENZIA: Tisíc chlapčenských bozkov (Tillie Cole)

Mnohí ľudia tvrdia, že romantické knihy sú určené len dievčatám v puberte a ženám, ktoré v nich hľadajú útechu po namáhavom dni strávenom v práci. Tvrdia, že takéto knihy prinášajú iba plytký príbeh , ktorý neprichádza s ničím novým. Keď som na internete prvýkrát zahliadol Tisíc chlapčenských bozkov , považoval som túto knihu za obyčajný román pre mladých dospelých, ktorý bude dozaista kópiou desiatok podobných kníh, ktoré za posledné roky vyšli. V tej chvíli som netušil, ako veľmi sa mýlim. Tisíc chlapčenských bozkov totiž v žiadnom prípade nie je kniha iba pre dievčatá v puberte a už vôbec neprináša plytký príbeh, ktorý sa vyskytuje v každom druhom románe v kníhkupectve. Hoci autorka hovorí o láske dvoch mladých ľudí , vo svojom diele sa zamýšľa nad krátkosťou ľudského života a nad tým, aké dôležité je užívať si každý jeden moment . Nikdy neviete, čo vám jedného dňa skríži cestu . Ktoré rozhodnutie váš život od základov zmení. Niektoré veci jednoducho ovplyvniť nemôžeme a práve n...