Preskočiť na hlavný obsah

Mesačná chvastačka alebo kecy všetkého druhu

Usporadúva Judit.

Čauteeee! :-) Takže som späť z Bruselu-Londýna-Paríža, živý, zdravý a trochu slnkom osmahnutý! Keď som takto pred dvoma týždňami dumal nad tým, ako to vymyslieť, aby som všetko stihol a zároveň vás oboznámil aj s mojím putovaním, rozhodol som sa chvastačku trochu posunúť a spojiť ju nielen s knihami, ale aj pár vetami o Londýne! Keď chvastačka, tak poriadna! 

Čo sa týka kníh, v marci - v mesiaci, ktorý majú knihomoli veľmi radi, mi do knižnice pribudlo 8 kníh. Ako ste si mohli všimnúť, neskutočne ma potešil email od spomínanej firmy, ktorá nám - pár blogerom - darovala novú knižnicu, takže moja dilema s miestom sa čoskoro vyrieši... Aaaa! :) Asi taká bola moja reakcia. Knižky môžete vidieť na fotkách. Najväčšmi ma potešil Iba jeden rok, Radšej nikdy a Chodiaca katastrofa. Experiment bol trochu svojský, no tiež sa mi páčil. V súťaži o blogerov roka som vyhral A Game of Thrones a Poslednú divočinu, do ktorých sa pustím, keď bude trochu viac času. Ďalej to bola ešte Panika a Oživovateľ. A tu už všetky pokope. Aj s ultra-super-geniálnymi anglickými čajmi, ku ktorým sa ešte dostanem. 


Anglicko! Toľko divergentných autobusov som ešte nevidel. Chcel som vám jeden odfotiť, no nikdy mi to nevydalo. O uplynulom týždni by sa dalo veľa rozprávať. Plnenie snov, vynikajúca partička, najnavštevovanejšie miesta... A strašné teplo a minimum pitia počas 10 hodín chodenia po starom meste Londýn s Primark taškami (každý do jedného) bez busu dalo zabrať. A rovnako aj v Paríži. Čiže sme vychytali celkom fest počasie. Ale ani zmoknutie pod univerzitami v Oxforde nechýbalo. :-D Bez toho by to nebolo ono. A veľa skvelých suvenírov. Asi najviac ma potešil anglický čaj v krabičkách telefónnej búdky, autobusu a Big Benu, ktorá si už našla majiteľa. Aj keď bude tento odsek pôsobiť kostrbato, normálnymi vetami to opísať nedokážem. Bol to proste super výlet a ak budete mať podobnú príležitosť, určite sa jej chopte! A nakoniec ešte foto mňa - vyhappeného pod Tower Bridgom. 

Pochváľte sa aj vy svojím mesiacom. :)))

Komentáre

  1. Závisť :O !! Aj ja chcem ísť do Paríža :3 :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Čo ty vieš, či sa tam nedostaneš? Keby si mne povedala pred rokom, že tam pôjdem, určite by som ti neveril. :) Btw, tá fotka pod mostom nejako čudne zoranžovela. Pôvodne je pekná, modrá... Blogger a hrá, očividne. :D

      Odstrániť
    2. Aj tak je tá foto super, nemaj stresy :D

      Odstrániť
  2. Hra o tróny je nádherná, odporúčam prečítať čo najskorej a hneď potom pozrieť seriál. Už sa teším na leto, kedy vyjde v slovenčine - dúfam, že bude preklad dobrý :)

    Jaj tie čaje sú skvelé, tiež taký chceeeeeeeeeeeem ;)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Plánujem si ju nechať až na leto, keď budem mať veľa času :)
      Dám vedieť, aký je, keď otvorím :)

      Odstrániť
  3. Hru o tróny my ide požičať kamarátka a veľmi sa na to teším :3 :D Do Londýna pôjdem teraz v máji a veľmi sa teším :D Dúfam, že aj nám výjde počasie :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tiež máte tento program? :)) Super, uži si to.

      Odstrániť
    2. Nejdeme do Bruselu :D Ideme Paríž-Londýn-Amsterdam :D

      Odstrániť
    3. Taký program mali naši minulý rok :)

      Odstrániť
  4. Game of Thrones vypadá parádne :3 škoda, že neviem tak dobre po anglicky :/ hneď by som ju bral :)

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nál...

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne...

Najkrajší darček pre knihomoľa

Keď je človeku smutno , potrebuje niečo, čo ho rozveselí. Vo väčšine prípadov zaberá obľúbená hudba, film alebo priatelia . Na knihomoľov taktiež zaberajú vymenované techniky, no to, čo ich najviac poteší, je pohľad na ich obľúbené knižky . Čo by to bolo za knihomoľa bez svojej vysnívanej knižnice ? Môžem sa priznať, že pohľad na svoje papierové stvorenia zbožňujem. Avšak tým, že sa zo mňa stal knižný bloger, prečítal som množstvo kníh a kapacity poličky každého z nás sa výrazne obmedzili. Preto aj ja patrím medzi takých, ktorí musia riešiť s každou novou knihou dilemu, kam ju strčiť.  V tejto situácií mi ako na zavolanie prišiel mail z jednej firmy, MT-nábytku , ktorá sa mi ako jednému z  aktívnych blogerov vrámci akcie Marec: mesiac knihy rozhodla venovať knižnicu podľa vlastného výberu. Pravdupovediac, keď som si prvýkrát prečítal túto správu (a verte, že následne ešte zopár desiatok krát, či správne rozumiem), ostal som nadšený. Z ponuky spomínaného MT nábytku ...