Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Dech (Sarah Crossan)

Nič pre nás nie je prirodzenejšie než dýchanie. Predstavte si ale svet, v ktorom si privilegovaní môžu kúpiť kyslík navyše. Svet, v ktorom chudobní len ťažko zaplatia účty za kyslík, ktorý potrebujú na život. Svet, v ktorom po katastrofe prežíva zbytok obyvateľov v uzavretých kupolách. 

Zem predstavovala ideálne miesto na život - až pokým nenastal Zlom, kedy boli kontaminované oceány, stromy zrovnané so zemou a vzduch prestal byť vhodný na dýchanie. Znie to neuveriteľne? V takejto spoločnosti žijú hlavní hrdinovia knihy Dech - Alina, Bea a Quinn, ktorí sú zároveň aj rozprávačmi tohto postapokalyptického príbehu. Aj keď by sa mohlo zdať, že obyvatelia si na daný stav už zvykli, vždy sa nájde niekto, kto má odvahu a guráž svoje okolie zmeniť. Ak tipujete, že to budú práve títo traja tínedžeri, trafili ste do čierneho. 

"Zákon zakazuje behať v kapsuli bez kyslíkovej nádrže. Nie že by sme nejaký kyslík vôbec potrebovali - keby to bolo
na nás, radšej by sme jeho množstvo znížili."


Po prečítaní anotácie ma kniha neskutočne zaujala. Tematika, do ktorej Sarah Crossan v Dechu "zabŕdla", je aktuálna - minimálne kvôli tomu, že neustále počúvame o znečistení našej planéty a ekologických hrozbách, ktoré budú aktuálne o niekoľko desiatok rokov. Práve preto som sa na čítanie tohto diela neskutočne tešil. Možno aj preto ma trochu sklamalo, že som autorkinmu štýlu nepodľahol do takej miery, ako by som si prial. Opäť vám teda predstavujem knihu, ktorá má neskutočne veľký potenciál, no podľa môjho názoru by sa dalo z nápadu vyťažiť predsa len o niečo viac.

"Všetky tie milióny a milióny hviezd mi pripomínajú, aká som v skutočnosti malá, krehká a nepodstatná. Aj keby z planéty zmizol posledný strom, hviezdy tam stále ostanú - a budú blikať na dobrú noc." 

Celá dejová línia je vyrozprávaná z pohľadov troch hlavných postáv - mladého Quinna, Bey a Aliny a ťažiskom príbehu sú teda krátke kapitoly, ktoré dej posúvajú neustále dopredu. Každá z postáv mala vlastný príbeh a každej venovala autorka dostatočný priestor, no i tak som si ani jednu z nich výnimočne neobľúbil. Zápletka ma síce zaujala, ale nevyvolala vo mne žiadnu hlbšiu emóciu. Do príbehu som teda zasahoval iba ako nestranný pozorovateľ, čo ma trochu zamrzelo. Príbeh ako celok je však plný dobrodružstva a aj keď sa trochu dlhšie rozbiehal, v druhej polovici to mladučká anglická autorka naplno rozbalila. Áno, jedná sa o pomerne neskúsenú spisovateľku, ktorá sa ale môže popýšiť viacerými oceneniami a nomináciami svojich kníh. 

"Asi je ráno. Nemáme to ako zistiť. Viem len, že sme tu už celé hodiny bez vody, svetla, jedla a dostatku vzduchu."

Aj keď sa Dech nezaraďuje medzi najlepšie dystópie, ktoré v kníhkupectve nájdete, určite by nemal ujsť vašej pozornosti. Myslím si, že si ho užijú najmä čitatelia s veľkou fantáziou, pretože svet Dechu disponuje nespočetným množstvom kúskov, ktoré by si zaslúžili pozornosť. Určite by som si vedel námet predstaviť aj vo filmovom spracovaní. Osobne som veľmi zvedavý na pokračovanie, autorka sa stihla vypísať a verím, že druhú knihu ešte väčšmi prepracuje a vychytá v nej všetky muchy. Ak vás teda príbeh zaujal, nad čítaním by ste nemali váhať. :-)

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem kníhkupectvu Ikarus.sk. Knihu si môžete kúpiť napríklad na tejto adrese

Komentáre

  1. Anotácia vyzerá fakt skvelo.. no aj mne sa už stalo že ma sklamal štýl :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Obálka je neskutočná :OOO A neviem prečo mi ten nápad s tým kyslíkom pripomína film In time či ako sa to volá, kde mali ľudia na ruke hodiny so svojimi životmi.
    Niektoré knihy sú fakt akoby napísané len preto, aby sa stali filmom. Snáď sa k tejto knihe dostanem :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Na Dech pořád narážím jak v knihkupectvích, tak u různých bloggerů. Obálka vypadá hodně pěkně, ale teď mám těch dystopií za sebou dost, takže si chci spíš odpočinout u YA knih, ale doufám, že na Dech si rozhodně čas udělám :)

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

Mesačná chvastačka za november

November je mesiac, na ktorý nikdy nezabudnem. Veď nenadarmo už roky traduje výrok Navždy sa zachová v pamäti stužková ... Tento mesiac prišiel rad aj na mňa a už nejaký ten piatok nosím hrdo na bunde zelenú stužku , ktorá mi neustále pripomína, že sa pomaly ale isto budem uberať akademickým smerom. Ale o tom potom... Späť k mesačnej chvastačke , ktorú usporadúva Judit . Práve kvôli spomínanej stužkovej bol tento mesiac úplne iný než tie ostatné a na čítanie kníh mi ostalo len veľmi malo času. Prvú polovicu novembra sme totiž strávili nácvikom čísel (ktorých bolo naozaj veľa - veď len ja som figuroval v piatich z nich a okrem toho som celú stužkovú spolu so spolužiačkou moderoval) alebo učením  sa na množstvo písomiek. Čas, ktorý mi ostal, som sa snažil venovať knihám, ktoré na mňa čakali ešte z minulých mesiacov . Dnes už môžem spokojne povedať, že som si našiel čas na každú z nich. Už len publikovať recenzie. :-) Čo sa týka prírastkov, do knižnice mi pribudla iba je...

Najkrajší darček pre knihomoľa

Keď je človeku smutno , potrebuje niečo, čo ho rozveselí. Vo väčšine prípadov zaberá obľúbená hudba, film alebo priatelia . Na knihomoľov taktiež zaberajú vymenované techniky, no to, čo ich najviac poteší, je pohľad na ich obľúbené knižky . Čo by to bolo za knihomoľa bez svojej vysnívanej knižnice ? Môžem sa priznať, že pohľad na svoje papierové stvorenia zbožňujem. Avšak tým, že sa zo mňa stal knižný bloger, prečítal som množstvo kníh a kapacity poličky každého z nás sa výrazne obmedzili. Preto aj ja patrím medzi takých, ktorí musia riešiť s každou novou knihou dilemu, kam ju strčiť.  V tejto situácií mi ako na zavolanie prišiel mail z jednej firmy, MT-nábytku , ktorá sa mi ako jednému z  aktívnych blogerov vrámci akcie Marec: mesiac knihy rozhodla venovať knižnicu podľa vlastného výberu. Pravdupovediac, keď som si prvýkrát prečítal túto správu (a verte, že následne ešte zopár desiatok krát, či správne rozumiem), ostal som nadšený. Z ponuky spomínaného MT nábytku ...