Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Dech (Sarah Crossan)

Nič pre nás nie je prirodzenejšie než dýchanie. Predstavte si ale svet, v ktorom si privilegovaní môžu kúpiť kyslík navyše. Svet, v ktorom chudobní len ťažko zaplatia účty za kyslík, ktorý potrebujú na život. Svet, v ktorom po katastrofe prežíva zbytok obyvateľov v uzavretých kupolách. 

Zem predstavovala ideálne miesto na život - až pokým nenastal Zlom, kedy boli kontaminované oceány, stromy zrovnané so zemou a vzduch prestal byť vhodný na dýchanie. Znie to neuveriteľne? V takejto spoločnosti žijú hlavní hrdinovia knihy Dech - Alina, Bea a Quinn, ktorí sú zároveň aj rozprávačmi tohto postapokalyptického príbehu. Aj keď by sa mohlo zdať, že obyvatelia si na daný stav už zvykli, vždy sa nájde niekto, kto má odvahu a guráž svoje okolie zmeniť. Ak tipujete, že to budú práve títo traja tínedžeri, trafili ste do čierneho. 

"Zákon zakazuje behať v kapsuli bez kyslíkovej nádrže. Nie že by sme nejaký kyslík vôbec potrebovali - keby to bolo
na nás, radšej by sme jeho množstvo znížili."


Po prečítaní anotácie ma kniha neskutočne zaujala. Tematika, do ktorej Sarah Crossan v Dechu "zabŕdla", je aktuálna - minimálne kvôli tomu, že neustále počúvame o znečistení našej planéty a ekologických hrozbách, ktoré budú aktuálne o niekoľko desiatok rokov. Práve preto som sa na čítanie tohto diela neskutočne tešil. Možno aj preto ma trochu sklamalo, že som autorkinmu štýlu nepodľahol do takej miery, ako by som si prial. Opäť vám teda predstavujem knihu, ktorá má neskutočne veľký potenciál, no podľa môjho názoru by sa dalo z nápadu vyťažiť predsa len o niečo viac.

"Všetky tie milióny a milióny hviezd mi pripomínajú, aká som v skutočnosti malá, krehká a nepodstatná. Aj keby z planéty zmizol posledný strom, hviezdy tam stále ostanú - a budú blikať na dobrú noc." 

Celá dejová línia je vyrozprávaná z pohľadov troch hlavných postáv - mladého Quinna, Bey a Aliny a ťažiskom príbehu sú teda krátke kapitoly, ktoré dej posúvajú neustále dopredu. Každá z postáv mala vlastný príbeh a každej venovala autorka dostatočný priestor, no i tak som si ani jednu z nich výnimočne neobľúbil. Zápletka ma síce zaujala, ale nevyvolala vo mne žiadnu hlbšiu emóciu. Do príbehu som teda zasahoval iba ako nestranný pozorovateľ, čo ma trochu zamrzelo. Príbeh ako celok je však plný dobrodružstva a aj keď sa trochu dlhšie rozbiehal, v druhej polovici to mladučká anglická autorka naplno rozbalila. Áno, jedná sa o pomerne neskúsenú spisovateľku, ktorá sa ale môže popýšiť viacerými oceneniami a nomináciami svojich kníh. 

"Asi je ráno. Nemáme to ako zistiť. Viem len, že sme tu už celé hodiny bez vody, svetla, jedla a dostatku vzduchu."

Aj keď sa Dech nezaraďuje medzi najlepšie dystópie, ktoré v kníhkupectve nájdete, určite by nemal ujsť vašej pozornosti. Myslím si, že si ho užijú najmä čitatelia s veľkou fantáziou, pretože svet Dechu disponuje nespočetným množstvom kúskov, ktoré by si zaslúžili pozornosť. Určite by som si vedel námet predstaviť aj vo filmovom spracovaní. Osobne som veľmi zvedavý na pokračovanie, autorka sa stihla vypísať a verím, že druhú knihu ešte väčšmi prepracuje a vychytá v nej všetky muchy. Ak vás teda príbeh zaujal, nad čítaním by ste nemali váhať. :-)

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem kníhkupectvu Ikarus.sk. Knihu si môžete kúpiť napríklad na tejto adrese

Komentáre

  1. Anotácia vyzerá fakt skvelo.. no aj mne sa už stalo že ma sklamal štýl :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Obálka je neskutočná :OOO A neviem prečo mi ten nápad s tým kyslíkom pripomína film In time či ako sa to volá, kde mali ľudia na ruke hodiny so svojimi životmi.
    Niektoré knihy sú fakt akoby napísané len preto, aby sa stali filmom. Snáď sa k tejto knihe dostanem :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Na Dech pořád narážím jak v knihkupectvích, tak u různých bloggerů. Obálka vypadá hodně pěkně, ale teď mám těch dystopií za sebou dost, takže si chci spíš odpočinout u YA knih, ale doufám, že na Dech si rozhodně čas udělám :)

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

Keď je čakanie na knihu neúprosné...

Priznajme si, určite si každý z nás aspoň raz v živote zanadával nad tým, ako neznáša čakanie či už na vydanie knihy alebo jej preklad do rodného jazyka. Niekedy trvá spisovateľom napísať ďalšiu časť svojej série roky. Na druhej strane, pozitívnou správou je, keď autor vyhlási, že pokračovanie vôbec niekedy bude, a vtedy vôbec nezáleží na dátume publikovania. Iné to je, keď autor povie, že pokračovanie bude, no ani po rokoch ho nikde niet. Ale o tom potom. Dobrým príkladom spisovateľa, ktorému to "poriadne trvá" , je Patrick Rothfuss , teda autor slávnej fantasy série Meno vetra a druhej časti Strach múdreho muža , ktorý vyšiel len pred nedávnom v slovenskom preklade. V jeho prípade je čakanie ospravedlnené - americkému vydaniu chýbalo len šesť strán do tisícky. Aj napriek kvantite stránok dobehol svojou kvalitou väčšinu zbehlých fantasy autorov, ktorý sa od jeho diel môžu iba učiť. Preto mu možno ospravedlníme aj to, že tretia časť by mala podľa portálu goo...

Dajte si pozor, koho si púšťate do domu | recenzia knihy Opatrovateľka (Joy Fielding)

Joy Fielding nie je ani zďaleka nováčik v písaní. Svoje prvé dielo vytvorila už ako dvanásťročná, keď napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo svojich rodičov. V slovenčine jej vyšli viaceré romány, ako napríklad Na zlých miestach, Slepá ulička či Niekto sa díva. Kniha Opatrovateľka je ďalšia zo série krimi príbehov, v ktorých opäť dokazuje svoj výnimočný talent. Jodi je živiteľka rodiny a špičková realitná maklérka . Jej otcovi Vicovi ťahá na osemdesiatku, no stará sa o manželku Audrey. Ešte vždy je vitálny, ale ženin zhoršujúci sa stav ho unavuje. Jodi sa preto rozhodne nájsť pre rodičov opatrovateľku . Po dlhšom hľadaní najme šesťdesiatničku Elyse, energickú a príťažlivú vdovu. Hoci Vic sa nápadu spočiatku bráni, veľmi rýchlo sa mu zapáči jej povaha a podmanivé správanie . Lenže po čase začne Elyse Jodi odstrkovať. A Audrin stav sa rapídne zhoršuje. Kto je tá žena, ktorá zrazu nosí šperky jej matky ? O čo jej ide? A ako ďaleko zájde, aby to získala? (zdroj: anotácia, upravené) ...