Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Silo (Hugo Howey)

Svet, ako ho poznáme dnes, sa stal neobývateľným. Posledným útočiskom ľudí je obrovské podzemné silo. Naoko spravodlivá spoločnosť však v sebe skrýva množstvo škaredých tajomstiev. Román Hugha Howeya je vzrušujúcou jazdou, pri ktorej si budete priať, aby zvíťazila spravodlivosť. 

Hugh Howey vonkoncom nie je vo svete literatúry neznámy pojem a jeho  Silo sa veľmi rýchlo stalo piatym najúspešnejším sci-fi románom na portáli Amazon. Kniha vo svete spôsobila ošiaľ, práva sa predali jedna radosť a v týchto dňoch sa povestné Silo dočká aj slovenského prekladu. Je mi potešením vám predstaviť bezmála šesťsto stranovú bichľu, plnú prepletených vzťahov, zamotaných príbehov a tajomstiev, ktoré nikdy nemali vyjsť na povrch.

"Život v sile sa mení. Nie zo dňa na deň, ale postupne, rok za rokom. Hoci o tom nehovoria nahlas, denne bojujú so strachom, že sa tento                                                   tesný svet nevydrží dlho krútiť."

Svet v Sile má prísne pravidlá. Ľudia sa tu rodia, žijú a pracujú, pôrodnosť podlieha kontrole, iná ako oficiálne schválená láska je neprípustná. Výhľad na zem sprostredkúvajú kamery a veľké obrazovky, no rozprávať či dokonca snívať o povrchu je zakázané. Trestom je vyhnanstvo na povrch zeme, z ktorého niet návratu a súčasťou trestu je čistenie kamier. No prečo ani jeden z odsúdencov zatiaľ neodmietol vykonať túto povinnosť? Román zobrazuje osudy veľkého množstva postáv. Spočiatku som sa obával, že sa v tejto spletitosti vzťahov stratím a pri čítaní budem musieť príliš rozmýšľať, no opak bol pravdou. Hugh Howey ma prekvapil príjemným a dobre čitateľným štýlom a jeho Silo si ma naozaj získalo.

"Novú farbu viete opísať iba prostredníctvom známych odtieňov. Môžete zmiešať už existujúce, no nikdy nevytvoríte niečo nové z ničoho."

Najväčšou autorovou prednosťou je dozaista jeho predstavivosť a originalita nápadov dodala Silu ten správny šmrnc. Nie každý totiž dokáže napísať tak rozsiahle dielo, no vravieva sa, že kvantita sa nerovná kvalite. Aj napriek všetkej výnimočnosti tejto knihy musím oponovať rozsahom, ktorému by určite prospelo pár škrtov, pretože Silo by sa zaobišlo bez viacerých zbytočných scén. Dielo by sa tým pádom stalo ešte viac lákavejším - najmä pre tých, ktorí preferujú kratšie a menej zložitejšie príbehy. Ak sa však do knihy púšťate, určite by ste mali očakávať príbeh, ktorého dejová línia medzi najjednoduchšie nepatrí. Preto by som Silo odporúčil skôr takým, ktorí sú už v podobných knihách zbehlí - takí si totiž knihu užijú najväčšmi.  

"Z výšky nabral svet celkom iný rozmer. Jej život sa mal skončiť - ak nie na svahu neďaleko domova, tak v zaplavených hlbinách sedemnásteho sila."

Páčilo sa mi, že pribúdajúcimi stranami príbeh stupňoval, autor z vrecka vyťahoval nové a nové odhalenia a čítanie ma bavilo. Rovnako sa mi rátalo, že kniha nebola kópiou ničoho predtým vydaného a autorov nápad má naozaj veľký potenciál. Ten bude dúfam poctivo rozvíjať aj v ďalších dvoch, rovnako objemných pokračovaniach. Už v prvej knihe Howey jednotlivým charakterom dodal hĺbku a dokázal z nich vytvoriť múdre a najmä múdro-rozmýšľajúce bytosti, preto som veľmi zvedavý, akým smerom sa bude zápletka vyvíjať. No Silo nie je jedinou autorovou sériou a v jeho "repertoári" sa nachádzajú aj ďalšie sci-fi príbehy, ktoré stoja za pozornosť. V prvom rade však treba začať Silom, ktoré v slovenských kníhkupectvách nájdete od 17.júna. :-) Pekné čítanie! 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu IKAR. Kniha si v predpredaji môžete kúpiť napríklad na tejto adrese.  

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

SÚŤAŽ: Veľkonočný knižný hop

Priznávam, že čo sa týka súťaží, môj blog na tom vie byť dosť biedne. Pár dní pred dneškom som sa rozhodol vás potešiť a aj tento Veľkonočný hop (ktorý usporadúva Knižní doupě )   mi to pomôže zrealizovať. A tentokrát poteším nielen Slovákov , ale aj českých čitateľov môjho blogu. Keď už je tá Veľká noc! :D :D Inak, dievčatá, užite si ju :D A o čo sa bude súťažiť? Keďže v Česku POTOMKOVIA zatiaľ nevyšli a u nás je tomu už  nejaký ten piatok, rozhodol som sa do súťaže vložiť práve Partials - Potomkovia  od Dana Wellsa . Vopred ďakujem za zapojenie do súťaže a prajem vám veľa šťastia :) A šťastie môžete skúsiť aj na ďalších 11tich blogoch, ktoré nájdete v linkovači na konci článku.  Pravidlá súťaže: Do súťaže sa môžu zapojiť aj slovenskí, aj českí čitatelia blogu.  Podmienkou je ale nasledovanie môjho blogu . Ak nasledovateľmi nie ste, môžete tak urobiť v pravom bočnom paneli: Následníci, pripojiť sa k tejto lokalite.  Súťaž trvá od dnes, 1.4. a končí 14.4.20

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nález Angie nedá