Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Silo (Hugo Howey)

Svet, ako ho poznáme dnes, sa stal neobývateľným. Posledným útočiskom ľudí je obrovské podzemné silo. Naoko spravodlivá spoločnosť však v sebe skrýva množstvo škaredých tajomstiev. Román Hugha Howeya je vzrušujúcou jazdou, pri ktorej si budete priať, aby zvíťazila spravodlivosť. 

Hugh Howey vonkoncom nie je vo svete literatúry neznámy pojem a jeho  Silo sa veľmi rýchlo stalo piatym najúspešnejším sci-fi románom na portáli Amazon. Kniha vo svete spôsobila ošiaľ, práva sa predali jedna radosť a v týchto dňoch sa povestné Silo dočká aj slovenského prekladu. Je mi potešením vám predstaviť bezmála šesťsto stranovú bichľu, plnú prepletených vzťahov, zamotaných príbehov a tajomstiev, ktoré nikdy nemali vyjsť na povrch.

"Život v sile sa mení. Nie zo dňa na deň, ale postupne, rok za rokom. Hoci o tom nehovoria nahlas, denne bojujú so strachom, že sa tento                                                   tesný svet nevydrží dlho krútiť."

Svet v Sile má prísne pravidlá. Ľudia sa tu rodia, žijú a pracujú, pôrodnosť podlieha kontrole, iná ako oficiálne schválená láska je neprípustná. Výhľad na zem sprostredkúvajú kamery a veľké obrazovky, no rozprávať či dokonca snívať o povrchu je zakázané. Trestom je vyhnanstvo na povrch zeme, z ktorého niet návratu a súčasťou trestu je čistenie kamier. No prečo ani jeden z odsúdencov zatiaľ neodmietol vykonať túto povinnosť? Román zobrazuje osudy veľkého množstva postáv. Spočiatku som sa obával, že sa v tejto spletitosti vzťahov stratím a pri čítaní budem musieť príliš rozmýšľať, no opak bol pravdou. Hugh Howey ma prekvapil príjemným a dobre čitateľným štýlom a jeho Silo si ma naozaj získalo.

"Novú farbu viete opísať iba prostredníctvom známych odtieňov. Môžete zmiešať už existujúce, no nikdy nevytvoríte niečo nové z ničoho."

Najväčšou autorovou prednosťou je dozaista jeho predstavivosť a originalita nápadov dodala Silu ten správny šmrnc. Nie každý totiž dokáže napísať tak rozsiahle dielo, no vravieva sa, že kvantita sa nerovná kvalite. Aj napriek všetkej výnimočnosti tejto knihy musím oponovať rozsahom, ktorému by určite prospelo pár škrtov, pretože Silo by sa zaobišlo bez viacerých zbytočných scén. Dielo by sa tým pádom stalo ešte viac lákavejším - najmä pre tých, ktorí preferujú kratšie a menej zložitejšie príbehy. Ak sa však do knihy púšťate, určite by ste mali očakávať príbeh, ktorého dejová línia medzi najjednoduchšie nepatrí. Preto by som Silo odporúčil skôr takým, ktorí sú už v podobných knihách zbehlí - takí si totiž knihu užijú najväčšmi.  

"Z výšky nabral svet celkom iný rozmer. Jej život sa mal skončiť - ak nie na svahu neďaleko domova, tak v zaplavených hlbinách sedemnásteho sila."

Páčilo sa mi, že pribúdajúcimi stranami príbeh stupňoval, autor z vrecka vyťahoval nové a nové odhalenia a čítanie ma bavilo. Rovnako sa mi rátalo, že kniha nebola kópiou ničoho predtým vydaného a autorov nápad má naozaj veľký potenciál. Ten bude dúfam poctivo rozvíjať aj v ďalších dvoch, rovnako objemných pokračovaniach. Už v prvej knihe Howey jednotlivým charakterom dodal hĺbku a dokázal z nich vytvoriť múdre a najmä múdro-rozmýšľajúce bytosti, preto som veľmi zvedavý, akým smerom sa bude zápletka vyvíjať. No Silo nie je jedinou autorovou sériou a v jeho "repertoári" sa nachádzajú aj ďalšie sci-fi príbehy, ktoré stoja za pozornosť. V prvom rade však treba začať Silom, ktoré v slovenských kníhkupectvách nájdete od 17.júna. :-) Pekné čítanie! 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu IKAR. Kniha si v predpredaji môžete kúpiť napríklad na tejto adrese.  

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

Mesačná chvastačka za november

November je mesiac, na ktorý nikdy nezabudnem. Veď nenadarmo už roky traduje výrok Navždy sa zachová v pamäti stužková ... Tento mesiac prišiel rad aj na mňa a už nejaký ten piatok nosím hrdo na bunde zelenú stužku , ktorá mi neustále pripomína, že sa pomaly ale isto budem uberať akademickým smerom. Ale o tom potom... Späť k mesačnej chvastačke , ktorú usporadúva Judit . Práve kvôli spomínanej stužkovej bol tento mesiac úplne iný než tie ostatné a na čítanie kníh mi ostalo len veľmi malo času. Prvú polovicu novembra sme totiž strávili nácvikom čísel (ktorých bolo naozaj veľa - veď len ja som figuroval v piatich z nich a okrem toho som celú stužkovú spolu so spolužiačkou moderoval) alebo učením  sa na množstvo písomiek. Čas, ktorý mi ostal, som sa snažil venovať knihám, ktoré na mňa čakali ešte z minulých mesiacov . Dnes už môžem spokojne povedať, že som si našiel čas na každú z nich. Už len publikovať recenzie. :-) Čo sa týka prírastkov, do knižnice mi pribudla iba je...

Najkrajší darček pre knihomoľa

Keď je človeku smutno , potrebuje niečo, čo ho rozveselí. Vo väčšine prípadov zaberá obľúbená hudba, film alebo priatelia . Na knihomoľov taktiež zaberajú vymenované techniky, no to, čo ich najviac poteší, je pohľad na ich obľúbené knižky . Čo by to bolo za knihomoľa bez svojej vysnívanej knižnice ? Môžem sa priznať, že pohľad na svoje papierové stvorenia zbožňujem. Avšak tým, že sa zo mňa stal knižný bloger, prečítal som množstvo kníh a kapacity poličky každého z nás sa výrazne obmedzili. Preto aj ja patrím medzi takých, ktorí musia riešiť s každou novou knihou dilemu, kam ju strčiť.  V tejto situácií mi ako na zavolanie prišiel mail z jednej firmy, MT-nábytku , ktorá sa mi ako jednému z  aktívnych blogerov vrámci akcie Marec: mesiac knihy rozhodla venovať knižnicu podľa vlastného výberu. Pravdupovediac, keď som si prvýkrát prečítal túto správu (a verte, že následne ešte zopár desiatok krát, či správne rozumiem), ostal som nadšený. Z ponuky spomínaného MT nábytku ...