Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Všetka pravda, čo je vo mne (JulieBerry)

Všetka pravda, čo je vo mne je nezvyčajný príbeh. Nezvyčajný svojim prevedením, silnou emóciou, ktorú sebe nesie, a celkovo nápadom. Je to kniha, ktorá vypovedá o živote mladučkej Judith, stojacej pred ťažkým rozhodnutím. Otvoriť ústa, alebo navždy mlčať o tom, čo sa stalo? 

Stačilo mi prečítať si prvú stranu tejto knihy a vedel som, že sa bude diametrálne odlišovať od deväťdesiatich deviatich percent diel, ktoré som kedy čítal. Pýtate sa prečo? Autorka zvolila veľmi nezvyčajný štýl a knihu napísala v prítomnom čase, pričom sa mi po celý čas prihovárala. Veľa ľudí sa obáva vecí, ktoré sa výrazne odlišujú od starého a zaužívaného. Všetka pravda, čo je vo mne nie je bezchybné čítanie a je to cítiť z každej prevrátenej strany. No prečo nedať príbehu aspoň šancu? 

"Pamätáš sa, ako som ti vyhrabávala červíky, keď si mal dvanásť a ja som mala osem? Časom sa
                                              z teba stal muž a zo mňa sa odrazu stalo toto."

Judith vyrástla v Roswellskej osade, kde sa dodržiavajú prísne zákony. Pred štyrmi rokmi ona a jej najlepšia priateľka zmizli, ale späť sa vrátila iba Judith. Dnes žije ako duch vo vlastnom dome, no o svojom zmiznutí nesmie rozprávať. Mlčky zveruje svoje myšlienky a túžby Lucasovi, ktorého odjakživa miluje. Keď Roswellskú osadu napadnú nepriatelia, dlho strážené tajomstvo začína vychádzať najavo a je možné, že život Judith sa opäť navždy zmení.

"Cítim, ako sa môj smútok, moja ľútosť a hanba vytrácajú. Rozpaky sú preč, moje telo je prázdne. Tá prázdnota prináša neskutočnú úľavu."

Kniha mi po celý čas pripomínala Les kostí od Carrie Ryan, pretože aj toto dielo bolo svojim spôsobom iné a vymykalo sa obyčajom. Príbeh Judith je vyrozprávaný v stovke kratučkých kapitol, ktoré ho neustále posúvajú dopredu. To je výhodou v prípade strednej časti knihy, v ktorej sa toho veľa neudeje - a ak vám hlavná hrdinka nesadne, môžete mať s knihou problém. Dvestovku strán totiž poväčšine tvoria vnútorné pocity Judith. Celé rozprávanie adresuje Lucasovi, no pri čítaní máte pocit, ako by odkazy a myšlienky smerovala k vám. Všetka pravda, čo je vo mne nie je extra bohatá na postavy, a rovnako sa v nej ani nevyskytuje množstvo zvratov či napätia. Čítanie je teda vhodné vyslovene na oddych, v prípade, že máte chuť na niečo nové a neokukané

"Vzal mi hlas, aby ma zachránil. A ak mám zachrániť 
samu seba, musím si ho teraz zobrať späť."

Pozitívom môže byť čas, v ktorom sa príbeh odohráva - ten v tomto prípade nie je určený, takže každý čitateľ si môže vytvoriť svoju vlastnú predstavu. Podľa dobového oblečenia však možno predpokladať, že autorka príbeh zasadila do dávnej minulosti, s absenciou všetkých technológii, ktoré dnes ovládajú svet. Ak by som mal celú knihu zhodnotiť, najviac som si užil záver, kedy sa príbeh rozpohyboval a blížil k svojmu vrcholu. Z pomalého príbehu sa teda stala rýchla jazda - škoda, že len na posledných tridsiatich stranách. Tak či tak Všetka pravda, čo je vo mne stála za prečítanie. Rozhodne je to najčudnejšia kniha, akú som v poslednej dobe čítal.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem internetovému kníhkupectvu Ikarus.sk. Knihu si môžete kúpiť napríklad na tejto adrese

Komentáre

  1. Obálka je skvelá, veľmi sa mi páči, ale nejako ma kniha inak nezaujala :( :))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Máš pravdu, tá obálka sa naozaj vydarila. :) V recenzií som ju zabudol spomenúť, no aj mne sa veľmi páči. :)

      Odstrániť
  2. Knížku mám doma a hrozně moc se na ni těším, děkuji za recenzi! :)

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

Mesačná chvastačka za november

November je mesiac, na ktorý nikdy nezabudnem. Veď nenadarmo už roky traduje výrok Navždy sa zachová v pamäti stužková ... Tento mesiac prišiel rad aj na mňa a už nejaký ten piatok nosím hrdo na bunde zelenú stužku , ktorá mi neustále pripomína, že sa pomaly ale isto budem uberať akademickým smerom. Ale o tom potom... Späť k mesačnej chvastačke , ktorú usporadúva Judit . Práve kvôli spomínanej stužkovej bol tento mesiac úplne iný než tie ostatné a na čítanie kníh mi ostalo len veľmi malo času. Prvú polovicu novembra sme totiž strávili nácvikom čísel (ktorých bolo naozaj veľa - veď len ja som figuroval v piatich z nich a okrem toho som celú stužkovú spolu so spolužiačkou moderoval) alebo učením  sa na množstvo písomiek. Čas, ktorý mi ostal, som sa snažil venovať knihám, ktoré na mňa čakali ešte z minulých mesiacov . Dnes už môžem spokojne povedať, že som si našiel čas na každú z nich. Už len publikovať recenzie. :-) Čo sa týka prírastkov, do knižnice mi pribudla iba je...

Najkrajší darček pre knihomoľa

Keď je človeku smutno , potrebuje niečo, čo ho rozveselí. Vo väčšine prípadov zaberá obľúbená hudba, film alebo priatelia . Na knihomoľov taktiež zaberajú vymenované techniky, no to, čo ich najviac poteší, je pohľad na ich obľúbené knižky . Čo by to bolo za knihomoľa bez svojej vysnívanej knižnice ? Môžem sa priznať, že pohľad na svoje papierové stvorenia zbožňujem. Avšak tým, že sa zo mňa stal knižný bloger, prečítal som množstvo kníh a kapacity poličky každého z nás sa výrazne obmedzili. Preto aj ja patrím medzi takých, ktorí musia riešiť s každou novou knihou dilemu, kam ju strčiť.  V tejto situácií mi ako na zavolanie prišiel mail z jednej firmy, MT-nábytku , ktorá sa mi ako jednému z  aktívnych blogerov vrámci akcie Marec: mesiac knihy rozhodla venovať knižnicu podľa vlastného výberu. Pravdupovediac, keď som si prvýkrát prečítal túto správu (a verte, že následne ešte zopár desiatok krát, či správne rozumiem), ostal som nadšený. Z ponuky spomínaného MT nábytku ...