Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Všetka pravda, čo je vo mne (JulieBerry)

Všetka pravda, čo je vo mne je nezvyčajný príbeh. Nezvyčajný svojim prevedením, silnou emóciou, ktorú sebe nesie, a celkovo nápadom. Je to kniha, ktorá vypovedá o živote mladučkej Judith, stojacej pred ťažkým rozhodnutím. Otvoriť ústa, alebo navždy mlčať o tom, čo sa stalo? 

Stačilo mi prečítať si prvú stranu tejto knihy a vedel som, že sa bude diametrálne odlišovať od deväťdesiatich deviatich percent diel, ktoré som kedy čítal. Pýtate sa prečo? Autorka zvolila veľmi nezvyčajný štýl a knihu napísala v prítomnom čase, pričom sa mi po celý čas prihovárala. Veľa ľudí sa obáva vecí, ktoré sa výrazne odlišujú od starého a zaužívaného. Všetka pravda, čo je vo mne nie je bezchybné čítanie a je to cítiť z každej prevrátenej strany. No prečo nedať príbehu aspoň šancu? 

"Pamätáš sa, ako som ti vyhrabávala červíky, keď si mal dvanásť a ja som mala osem? Časom sa
                                              z teba stal muž a zo mňa sa odrazu stalo toto."

Judith vyrástla v Roswellskej osade, kde sa dodržiavajú prísne zákony. Pred štyrmi rokmi ona a jej najlepšia priateľka zmizli, ale späť sa vrátila iba Judith. Dnes žije ako duch vo vlastnom dome, no o svojom zmiznutí nesmie rozprávať. Mlčky zveruje svoje myšlienky a túžby Lucasovi, ktorého odjakživa miluje. Keď Roswellskú osadu napadnú nepriatelia, dlho strážené tajomstvo začína vychádzať najavo a je možné, že život Judith sa opäť navždy zmení.

"Cítim, ako sa môj smútok, moja ľútosť a hanba vytrácajú. Rozpaky sú preč, moje telo je prázdne. Tá prázdnota prináša neskutočnú úľavu."

Kniha mi po celý čas pripomínala Les kostí od Carrie Ryan, pretože aj toto dielo bolo svojim spôsobom iné a vymykalo sa obyčajom. Príbeh Judith je vyrozprávaný v stovke kratučkých kapitol, ktoré ho neustále posúvajú dopredu. To je výhodou v prípade strednej časti knihy, v ktorej sa toho veľa neudeje - a ak vám hlavná hrdinka nesadne, môžete mať s knihou problém. Dvestovku strán totiž poväčšine tvoria vnútorné pocity Judith. Celé rozprávanie adresuje Lucasovi, no pri čítaní máte pocit, ako by odkazy a myšlienky smerovala k vám. Všetka pravda, čo je vo mne nie je extra bohatá na postavy, a rovnako sa v nej ani nevyskytuje množstvo zvratov či napätia. Čítanie je teda vhodné vyslovene na oddych, v prípade, že máte chuť na niečo nové a neokukané

"Vzal mi hlas, aby ma zachránil. A ak mám zachrániť 
samu seba, musím si ho teraz zobrať späť."

Pozitívom môže byť čas, v ktorom sa príbeh odohráva - ten v tomto prípade nie je určený, takže každý čitateľ si môže vytvoriť svoju vlastnú predstavu. Podľa dobového oblečenia však možno predpokladať, že autorka príbeh zasadila do dávnej minulosti, s absenciou všetkých technológii, ktoré dnes ovládajú svet. Ak by som mal celú knihu zhodnotiť, najviac som si užil záver, kedy sa príbeh rozpohyboval a blížil k svojmu vrcholu. Z pomalého príbehu sa teda stala rýchla jazda - škoda, že len na posledných tridsiatich stranách. Tak či tak Všetka pravda, čo je vo mne stála za prečítanie. Rozhodne je to najčudnejšia kniha, akú som v poslednej dobe čítal.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem internetovému kníhkupectvu Ikarus.sk. Knihu si môžete kúpiť napríklad na tejto adrese

Komentáre

  1. Obálka je skvelá, veľmi sa mi páči, ale nejako ma kniha inak nezaujala :( :))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Máš pravdu, tá obálka sa naozaj vydarila. :) V recenzií som ju zabudol spomenúť, no aj mne sa veľmi páči. :)

      Odstrániť
  2. Knížku mám doma a hrozně moc se na ni těším, děkuji za recenzi! :)

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Dajte si pozor, koho si púšťate do domu | recenzia knihy Opatrovateľka (Joy Fielding)

Joy Fielding nie je ani zďaleka nováčik v písaní. Svoje prvé dielo vytvorila už ako dvanásťročná, keď napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo svojich rodičov. V slovenčine jej vyšli viaceré romány, ako napríklad Na zlých miestach, Slepá ulička či Niekto sa díva. Kniha Opatrovateľka je ďalšia zo série krimi príbehov, v ktorých opäť dokazuje svoj výnimočný talent. Jodi je živiteľka rodiny a špičková realitná maklérka . Jej otcovi Vicovi ťahá na osemdesiatku, no stará sa o manželku Audrey. Ešte vždy je vitálny, ale ženin zhoršujúci sa stav ho unavuje. Jodi sa preto rozhodne nájsť pre rodičov opatrovateľku . Po dlhšom hľadaní najme šesťdesiatničku Elyse, energickú a príťažlivú vdovu. Hoci Vic sa nápadu spočiatku bráni, veľmi rýchlo sa mu zapáči jej povaha a podmanivé správanie . Lenže po čase začne Elyse Jodi odstrkovať. A Audrin stav sa rapídne zhoršuje. Kto je tá žena, ktorá zrazu nosí šperky jej matky ? O čo jej ide? A ako ďaleko zájde, aby to získala? (zdroj: anotácia, upravené) ...

RECENZIA: Kam zmizla Aljaška (John Green)

Johna Greena  vám azda nemusím predstavovať, keďže o jeho knihe Na vine sú hviezdy som vám rozprával už pred pár dňami. Mojou druhou v poradí bola Kam zmizla Aljaška , ktorá (aspoň pre mňa) predčila Na vine sú hviezdy, keďže ma dostala ešte viac. Prečo? Na vine tentokrát nebudú hviezdy , ale samotná Aljaška .  Miles je obyčajný šestnásťročný chalan. Hm, od svojich rovesníkov sa možno odlišuje len tým, že si pamätá posledné slová známych osobností. Ako dospievajúci chalan, aj on potrebuje svoje súkromie a slobodu, ktorú mu však pobyt s rodičmi určite neposkytuje.  Práve preto ich presvedčí, aby mu dovolili ísť do internátnej školy v Alabame. A tu sa začne jeho nový život.  ...život, ktorý si najprv (možno) predstavoval inak - filozofovanie vystriedali noci plné žúrov a žartíkov, záškoláctva, alkoholu či prvých skúseností so sexom. A to rozhodne nie je všetko. Nájde si nových kamarátov, spolubývajúceho Chipa alias Plukovníka či Laru. No... potom nájde Al...

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne...