Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Ranč na Červenom vrchu (J. McGuire)

Vo svete objavujú správy o nákazlivej chorobe, ktorá ničí všetko živé. Osudy ľudí, ktorí by sa nikdy neboli stretli, sa prepoja na Ranči na Červenom vrchu. Čo sa však udeje, keď sa človek, za ktorého by ste položili život, stane niekým, kto by vás mohol zničiť?

Jamie McGuire je uznávaná autorka a na Slovensku jej okrem Ranča na Červenom vrchu vyšli ďalšie tri knihy – Krásna katastrofa s pokračovaním Chodiaca katastrofa a Prozreteľnosť. Mladí čitatelia si ju obľúbili najmä vďaka jej pútavému štýlu, ktorý robí jej knihy neobyčajnými. Zatiaľ čo predošlé autorkine diela boli viac-menej realistické, teraz siahla po fantasy tematike, určenej skôr pre dospelých čitateľov. McGuire totiž nezachytáva iba apokalypsu, ktorá je odhodlaná zničiť svet. Podáva nám príbeh troch hlavných postáv, ktorých životy neboli najšťastnejšie – a v poslednej chvíli sa rozhodnú všetko zmeniť. 

„Logická polovica mojej osobnosti chcela uveriť, že preháňam, no v rádiu nehrali hudbu. Zneli z neho len najnovšie správy o pandémii, o zvyšujúcom sa počte obetí a vzrastajúcej panike.“

Rovnako aj príbeh je vyrozprávaný z troch pohľadov. Prvý tvorí Scarlet, s ktorou sa stretnete hneď na začiatku. Mužského hrdinu zastáva Noah, pre ktorého je každý deň utrpením a domov sa vracia iba kvôli dcérke Zoe. Dodatočnou postavou je Miranda, mal som pri nej však pocit, akoby sa autorka chcela vytvorením troch rozprávačov odlíšiť od davu, no v skutočnosti sa Miranda mnohokrát dostávala do úzadia (oproti Noahovi a Scarlet bola len piate koleso na voze). Všetci traja čoskoro pochopia, že jedinou nádejou je spolupracovať, pretože Ranč na Červenom vrchu im môže poskytnúť druhú šancu. Páčilo sa mi, že každá z postáv mala svoj príbeh, na ktorom si dala autorka naozaj záležať. Pozitívom je, že všetky charaktery sa od seba odlišujú a majú niečo do seba – takže sa v nich ľahko zorientujete

„Netušila som, ako dlho budeme ešte žiť, no vedela som, že
nemienim zomrieť v prvý deň tejto apokalypsy.“
 
Treba povedať, že autorka rozhodne nepatrí medzi začínajúcich autorov a jej predošlé knihy Ranču na Červenom vrchu výrazne pomohli. Stihla sa vypísať, nabrala nové skúsenosti a vycibrila si rozprávačský štýl. Knihe k dokonalosti chýbalo len málo – a hoci začiatok a koniec príbehu prepracovala na jednotku s hviezdičkou, v strede knihy sa mi podarilo nájsť niekoľko hluchých miest. Autorka však príbeh neustále stupňovala a dopomohlo jej aj striedanie pohľadov, ktoré rozprávanie ozvláštnilo. Síce sa kniha zaraďuje medzi fantasy a počas čítania narazíte na nejedného zombíka, Ranč na Červenom vrchu sa môže páčiť hocikomu – keďže autorka nadprirodzené prvky dávkuje veľmi ostražito. Celý príbeh skôr sústreďuje na dvojicu Scarlet a Noaha a hoci je to sotva reálne, do deja zakomponovala aj lásku, ktorá pekne kontrastuje s epidémiou a stratami na životoch. V knihe si jednoducho každý nájde to pravé orechové. 

„Zavrel som dvere a dúfal, že to, čo dnu vniklo cez
okno v spálni, nedokáže používať kľučku.“

Jamie McGuire opäť ukázala, že si titul bestsellerovej autorky zaslúžila oprávnene a Ranč na Červenom vrchu má potenciál zaujať širokú škálu čitateľov. Hoci je primárne určený skôr dospelým, zapáčiť sa môže aj dospievajúcim čitateľom, ktorí obľubujú fantasy a príbehy s rýchlym spádom. Rozhodne vám knihu odporúčam! Rovnako aj predošlé spomenuté knihy, ktoré sa pýšia autorstvom McGuirovej. 

„Ak som sa za posledný rok niečo naučila, tak to bolo to, že
koniec viedol k jedinej veci. K začiatku.“

Knihu si môžete kúpiť na tejto adrese| abcknihy.sk | blogabcknihy.sk

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Dajte si pozor, koho si púšťate do domu | recenzia knihy Opatrovateľka (Joy Fielding)

Joy Fielding nie je ani zďaleka nováčik v písaní. Svoje prvé dielo vytvorila už ako dvanásťročná, keď napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo svojich rodičov. V slovenčine jej vyšli viaceré romány, ako napríklad Na zlých miestach, Slepá ulička či Niekto sa díva. Kniha Opatrovateľka je ďalšia zo série krimi príbehov, v ktorých opäť dokazuje svoj výnimočný talent. Jodi je živiteľka rodiny a špičková realitná maklérka . Jej otcovi Vicovi ťahá na osemdesiatku, no stará sa o manželku Audrey. Ešte vždy je vitálny, ale ženin zhoršujúci sa stav ho unavuje. Jodi sa preto rozhodne nájsť pre rodičov opatrovateľku . Po dlhšom hľadaní najme šesťdesiatničku Elyse, energickú a príťažlivú vdovu. Hoci Vic sa nápadu spočiatku bráni, veľmi rýchlo sa mu zapáči jej povaha a podmanivé správanie . Lenže po čase začne Elyse Jodi odstrkovať. A Audrin stav sa rapídne zhoršuje. Kto je tá žena, ktorá zrazu nosí šperky jej matky ? O čo jej ide? A ako ďaleko zájde, aby to získala? (zdroj: anotácia, upravené) ...

RECENZIA: Kam zmizla Aljaška (John Green)

Johna Greena  vám azda nemusím predstavovať, keďže o jeho knihe Na vine sú hviezdy som vám rozprával už pred pár dňami. Mojou druhou v poradí bola Kam zmizla Aljaška , ktorá (aspoň pre mňa) predčila Na vine sú hviezdy, keďže ma dostala ešte viac. Prečo? Na vine tentokrát nebudú hviezdy , ale samotná Aljaška .  Miles je obyčajný šestnásťročný chalan. Hm, od svojich rovesníkov sa možno odlišuje len tým, že si pamätá posledné slová známych osobností. Ako dospievajúci chalan, aj on potrebuje svoje súkromie a slobodu, ktorú mu však pobyt s rodičmi určite neposkytuje.  Práve preto ich presvedčí, aby mu dovolili ísť do internátnej školy v Alabame. A tu sa začne jeho nový život.  ...život, ktorý si najprv (možno) predstavoval inak - filozofovanie vystriedali noci plné žúrov a žartíkov, záškoláctva, alkoholu či prvých skúseností so sexom. A to rozhodne nie je všetko. Nájde si nových kamarátov, spolubývajúceho Chipa alias Plukovníka či Laru. No... potom nájde Al...

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne...