Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Ranč na Červenom vrchu (J. McGuire)

Vo svete objavujú správy o nákazlivej chorobe, ktorá ničí všetko živé. Osudy ľudí, ktorí by sa nikdy neboli stretli, sa prepoja na Ranči na Červenom vrchu. Čo sa však udeje, keď sa človek, za ktorého by ste položili život, stane niekým, kto by vás mohol zničiť?

Jamie McGuire je uznávaná autorka a na Slovensku jej okrem Ranča na Červenom vrchu vyšli ďalšie tri knihy – Krásna katastrofa s pokračovaním Chodiaca katastrofa a Prozreteľnosť. Mladí čitatelia si ju obľúbili najmä vďaka jej pútavému štýlu, ktorý robí jej knihy neobyčajnými. Zatiaľ čo predošlé autorkine diela boli viac-menej realistické, teraz siahla po fantasy tematike, určenej skôr pre dospelých čitateľov. McGuire totiž nezachytáva iba apokalypsu, ktorá je odhodlaná zničiť svet. Podáva nám príbeh troch hlavných postáv, ktorých životy neboli najšťastnejšie – a v poslednej chvíli sa rozhodnú všetko zmeniť. 

„Logická polovica mojej osobnosti chcela uveriť, že preháňam, no v rádiu nehrali hudbu. Zneli z neho len najnovšie správy o pandémii, o zvyšujúcom sa počte obetí a vzrastajúcej panike.“

Rovnako aj príbeh je vyrozprávaný z troch pohľadov. Prvý tvorí Scarlet, s ktorou sa stretnete hneď na začiatku. Mužského hrdinu zastáva Noah, pre ktorého je každý deň utrpením a domov sa vracia iba kvôli dcérke Zoe. Dodatočnou postavou je Miranda, mal som pri nej však pocit, akoby sa autorka chcela vytvorením troch rozprávačov odlíšiť od davu, no v skutočnosti sa Miranda mnohokrát dostávala do úzadia (oproti Noahovi a Scarlet bola len piate koleso na voze). Všetci traja čoskoro pochopia, že jedinou nádejou je spolupracovať, pretože Ranč na Červenom vrchu im môže poskytnúť druhú šancu. Páčilo sa mi, že každá z postáv mala svoj príbeh, na ktorom si dala autorka naozaj záležať. Pozitívom je, že všetky charaktery sa od seba odlišujú a majú niečo do seba – takže sa v nich ľahko zorientujete

„Netušila som, ako dlho budeme ešte žiť, no vedela som, že
nemienim zomrieť v prvý deň tejto apokalypsy.“
 
Treba povedať, že autorka rozhodne nepatrí medzi začínajúcich autorov a jej predošlé knihy Ranču na Červenom vrchu výrazne pomohli. Stihla sa vypísať, nabrala nové skúsenosti a vycibrila si rozprávačský štýl. Knihe k dokonalosti chýbalo len málo – a hoci začiatok a koniec príbehu prepracovala na jednotku s hviezdičkou, v strede knihy sa mi podarilo nájsť niekoľko hluchých miest. Autorka však príbeh neustále stupňovala a dopomohlo jej aj striedanie pohľadov, ktoré rozprávanie ozvláštnilo. Síce sa kniha zaraďuje medzi fantasy a počas čítania narazíte na nejedného zombíka, Ranč na Červenom vrchu sa môže páčiť hocikomu – keďže autorka nadprirodzené prvky dávkuje veľmi ostražito. Celý príbeh skôr sústreďuje na dvojicu Scarlet a Noaha a hoci je to sotva reálne, do deja zakomponovala aj lásku, ktorá pekne kontrastuje s epidémiou a stratami na životoch. V knihe si jednoducho každý nájde to pravé orechové. 

„Zavrel som dvere a dúfal, že to, čo dnu vniklo cez
okno v spálni, nedokáže používať kľučku.“

Jamie McGuire opäť ukázala, že si titul bestsellerovej autorky zaslúžila oprávnene a Ranč na Červenom vrchu má potenciál zaujať širokú škálu čitateľov. Hoci je primárne určený skôr dospelým, zapáčiť sa môže aj dospievajúcim čitateľom, ktorí obľubujú fantasy a príbehy s rýchlym spádom. Rozhodne vám knihu odporúčam! Rovnako aj predošlé spomenuté knihy, ktoré sa pýšia autorstvom McGuirovej. 

„Ak som sa za posledný rok niečo naučila, tak to bolo to, že
koniec viedol k jedinej veci. K začiatku.“

Knihu si môžete kúpiť na tejto adrese| abcknihy.sk | blogabcknihy.sk

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

SÚŤAŽ: Veľkonočný knižný hop

Priznávam, že čo sa týka súťaží, môj blog na tom vie byť dosť biedne. Pár dní pred dneškom som sa rozhodol vás potešiť a aj tento Veľkonočný hop (ktorý usporadúva Knižní doupě )   mi to pomôže zrealizovať. A tentokrát poteším nielen Slovákov , ale aj českých čitateľov môjho blogu. Keď už je tá Veľká noc! :D :D Inak, dievčatá, užite si ju :D A o čo sa bude súťažiť? Keďže v Česku POTOMKOVIA zatiaľ nevyšli a u nás je tomu už  nejaký ten piatok, rozhodol som sa do súťaže vložiť práve Partials - Potomkovia  od Dana Wellsa . Vopred ďakujem za zapojenie do súťaže a prajem vám veľa šťastia :) A šťastie môžete skúsiť aj na ďalších 11tich blogoch, ktoré nájdete v linkovači na konci článku.  Pravidlá súťaže: Do súťaže sa môžu zapojiť aj slovenskí, aj českí čitatelia blogu.  Podmienkou je ale nasledovanie môjho blogu . Ak nasledovateľmi nie ste, môžete tak urobiť v pravom bočnom paneli: Následníci, pripojiť sa k tejto lokalite.  Súťaž trvá od dnes, 1.4. a končí 14.4.20

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nález Angie nedá