Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Trojica (Sarah Lotzová)

Štyri letecké havárie za jeden deň. Prežili tri deti. Náboženský fanatik v nich vidí zvestovateľov apokalypsy. Čo ak má pravdu? Trojica je reálne vykreslený príbeh, ktorý so sebou prináša množstvo nezodpovedaných otázok a konšpiračných teórii. 

O apokalypse, konci sveta a nadprirodzených javoch sme sa v posledných rokoch dopočuli neúrekom. Koniec sveta, ktorý mal prísť v roku 2012, pobúril milióny ľudí a mnohí z nich fanaticky predpovedali, čo v tento deň nastane. Ako Sarah Lotzová v rozhovore prezradila, s haváriami lietadiel je to rovnako. Vždy pobúria verejnú mienku a stanú sa stredobodom médií. Najmä ak po ničivej havárii existujú ľudia, ktorí ju prežili.

Zdá sa, že všetky katastrofy nespája nič okrem troch detí, ktoré novinári pomenujú Trojica. Pozornosť ešte väčšmi priťahuje fanatický kazateľ, presvedčený o prichádzajúcej apokalypse a jeho vyhlásenia priťahujú húfy záujemcov o vstup do sekty. A deti, ktoré havárie prežili? Tie sú odkázané na úkryt a izoláciu od záujmu médií. Čoskoro však zisťujú, že ich zázračné prežitie a čudesné správanie vnáša pochybnosti aj do duší vlastných opatrovateľov.

Trojica teda prichádza s niečím, čo nemusí každému sadnúť. Nepochybujem o tom, že nejedného z čitateľov doslova fascinuje a mnohí ďalší sa od nej nebudú vedieť odtrhnúť. Veľkou prednosťou knihy je dozaista jej štruktúra, keďže rozprávanie je neustále prepletané vedeckými časťami, výpoveďami svedkov, emailami a rôznymi správami o letoch. Príbeh robia neobyčajným a určite aj zaujímavejším. V mnohých ohľadoch obdivujem autorku, ktorej písanie románu bezpochyby zabralo množstvo času, rovnako aj výskum a zber informácii o leteckých haváriách. Ak však robíte niečo, čo vás baví, nikdy to pre vás nebude ťažké. Rovnako je to aj s Trojicou - tematika knihy vás buď zaujme a čítanie si nesmierne užijete, alebo vám vôbec nesadne.

Pozitívom Trojice je množstvo dejových línií a charakterov, takže si v nej každý dokáže nájsť postavu, ktorú si obľúbi. V pamäti mi určite ostane mladá japonská dvojica, ktorá bola odhodlaná bojovať až do samého konca. Páčilo sa mi, že charaktery v knihe neboli jednotvárne a bezchybné. Podobne ako celá Trojica, ktorá by možno potrebovala niektoré veci doladiť, no jej chyby vypovedajú o tom, že autorka sa netvári ako bezchybná spisovateľka. Jednotlivé línie príbehu sú zamotané, stretnete sa s veľkým počtom mien, a preto sa pri čítaní musíte sústrediť. Možno sa občas stratíte - ako sa to trebárs podarilo mne - a nenájdete medzi postavami súvislosti. No s tým čitatelia, ktorí sa do knihy pustia, určite budú rátať.

Trojicu by som odporúčil skôr ľuďom, ktorí už majú čo-to načítané a v podobných veciach sa vyznajú. Takým, ktorých fascinuje letecká doprava, záhady alebo mystika. Ostatní si knihu môžu užiť, no je pravdepodobné, že ju budú považovať iba za priemerné čítanie. V súčasnosti autorka pracuje na ďalšej knihe, ktorá odpovedá na viaceré otázky, ktoré si budete môcť pri čítaní Trojice položiť.

Trojica vyšla práve dnes, 22.júla. Ak si ju chcete objednať cez internet, urobiť tak môžete na tejto adrese. Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar

Komentáre

  1. To muze byt zajimava knizka i s ohledem na pad/sestreleni malajsijskeho letadla :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Určite si ju prečítaj ak ťa podobné veci zaujímajú a lákajú :)

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Dajte si pozor, koho si púšťate do domu | recenzia knihy Opatrovateľka (Joy Fielding)

Joy Fielding nie je ani zďaleka nováčik v písaní. Svoje prvé dielo vytvorila už ako dvanásťročná, keď napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo svojich rodičov. V slovenčine jej vyšli viaceré romány, ako napríklad Na zlých miestach, Slepá ulička či Niekto sa díva. Kniha Opatrovateľka je ďalšia zo série krimi príbehov, v ktorých opäť dokazuje svoj výnimočný talent. Jodi je živiteľka rodiny a špičková realitná maklérka . Jej otcovi Vicovi ťahá na osemdesiatku, no stará sa o manželku Audrey. Ešte vždy je vitálny, ale ženin zhoršujúci sa stav ho unavuje. Jodi sa preto rozhodne nájsť pre rodičov opatrovateľku . Po dlhšom hľadaní najme šesťdesiatničku Elyse, energickú a príťažlivú vdovu. Hoci Vic sa nápadu spočiatku bráni, veľmi rýchlo sa mu zapáči jej povaha a podmanivé správanie . Lenže po čase začne Elyse Jodi odstrkovať. A Audrin stav sa rapídne zhoršuje. Kto je tá žena, ktorá zrazu nosí šperky jej matky ? O čo jej ide? A ako ďaleko zájde, aby to získala? (zdroj: anotácia, upravené) ...

RECENZIA: Kam zmizla Aljaška (John Green)

Johna Greena  vám azda nemusím predstavovať, keďže o jeho knihe Na vine sú hviezdy som vám rozprával už pred pár dňami. Mojou druhou v poradí bola Kam zmizla Aljaška , ktorá (aspoň pre mňa) predčila Na vine sú hviezdy, keďže ma dostala ešte viac. Prečo? Na vine tentokrát nebudú hviezdy , ale samotná Aljaška .  Miles je obyčajný šestnásťročný chalan. Hm, od svojich rovesníkov sa možno odlišuje len tým, že si pamätá posledné slová známych osobností. Ako dospievajúci chalan, aj on potrebuje svoje súkromie a slobodu, ktorú mu však pobyt s rodičmi určite neposkytuje.  Práve preto ich presvedčí, aby mu dovolili ísť do internátnej školy v Alabame. A tu sa začne jeho nový život.  ...život, ktorý si najprv (možno) predstavoval inak - filozofovanie vystriedali noci plné žúrov a žartíkov, záškoláctva, alkoholu či prvých skúseností so sexom. A to rozhodne nie je všetko. Nájde si nových kamarátov, spolubývajúceho Chipa alias Plukovníka či Laru. No... potom nájde Al...

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne...