RECENZIA: Volanie kukučky (Robert Galbraith)

Akoby to bolo pred pár dňami, keď J.K.Rowlingová vydala svoju novú knihu Prázdne miesto. Tentokrát ale nešlo o pokračovanie fenoménu o čarodejníkovi Harry Potterovi – Rowlingová to skúsila s detektívkou, od ktorej však mnohí fanúšikovia očakávali niečo iné. Jej dielo si odnieslo lavínu kritiky, no svoj druhý počin už premyslela – pretože nikto nečakal, že vydá dielo pod pseudonymom. 

Spočiatku bolo Volanie kukučky obyčajnou knihou, ktorá ale (ako kritici vraveli) nesie veľký potenciál a je priam neuveriteľné, že pochádza z pera debutujúceho autora Roberta Galbraitha. Situácia sa zmenila vo chvíli, keď sa na internete objavila skutočnosť, že dielo napísala Rowlingová, a kniha sa po pár hodinách stala najpredávanejším kúskom na každom internetovom obchode sveta, predali sa jazykové práva a Rowlingová opäť pocítila pocit slávy... Zaslúžene. Volanie kukučky je precízne napísaná detektívka, ktorú som počas čítania zbožňoval. Obľúbite si svojského detektíva Strika, spoločne s ním vypátrate zločinca a stránky budú pred vašimi očami utekať jedna radosť. 

„Strike sa v živote stretol s mnohými klamármi. Vedel ich vycítiť a bolo mu jasné, že medzi nich patrí aj ona.“

Súkromný detektív Cormoran Strike to v živote nemal ľahké. V armáde prišiel o nohu a ani v súkromí mu to dobre neklape. Ponuka vyšetrovať (údajnú) samovraždu modelky Luly mu však dáva novú nádej – nielen si privyrobiť, ale dokázať, že jeho kariéra nesmeruje do záhuby. Strike nie je hrdina, ktorého by ste stretli každý deň na ulici. Je to postava, ktorá má niečo do seba a ktorá vám ihneď udrie do oka. Minimálne svojim nadhľadom nad vecou. 

Volanie kukučky disponuje množstvom charakterov, ktoré prejdú výsluchom alebo sa v príbehu len mihnú. Rowlingová dej vymyslela tak, aby ste sa v tejto zložitej spletitosti nestratili. Páčilo sa mi, že príbeh napísala čitateľne a pútavo a je veľká pravdepodobnosť, že sa aj pre vás stane čítanie románu zážitkom (som živým príkladom toho, že vôbec nemusíte byť fanúšikom detektívok). Celá dejová línia navyše postupne smeruje k nečakanému záverečnému rozuzleniu, ktoré by bolo veľmi ťažké predvídať. 

„Ukázalo sa, že Bryony je veľmi nespoľahlivá, ľahko 
ovplyvniteľná svedkyňa, ktorá navyše klame. A predsa mu
prezradila viac, než sama tušila.“

Nemožno ale tvrdiť, že Volanie kukučky je bezchybné. Aj napriek rýchlemu spádu by ste v ňom našli zopár hluchých miest, no to sa pri počte strán blížiacemu k číslu päťsto dá očakávať. Autorka vsadila na krátke kapitoly, ktoré väčšmi napomáhali dynamike, a preto bolo kniihu ťažké odložiť. Pozitívom bolo aj striedanie pohľadov, ktoré rozprávali príbeh – medzi Strikom a jeho asistentkou. Rovnako aj útržky z výpovedí a vyšetrovania, ktoré obohatili rozprávanie.

„Strike vnímal vlny strachu a nenávisti vyžarujúce z postavy sediacej za stolom, ktorá sa strácala v tieni.“

Rowlingová napísala veľmi zaujímavý počin, ktorý na seba prilákal pozornosť zaslúžene. Ak si teda nie ste istí, či Volanie kukučky splní vaše očakávania, určite po ňom siahnite. Myslím, že neoľutujete.