Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch. Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom? To je realita každého z nás. Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny, a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot, ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť. Keď však objaví ďalšieho chlapca, jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer. 

Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja. Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity, ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyčajný príbeh. John Boyne vykresľuje časy druhej svetovej vojny bez servítky a hoci je hlavnou postavou len deväťročný chlapec, svojim rozprávaním dokáže zaujať širokú škálu čitateľov

Zatiaľ čo prvá polovica tohto románu mi neprišla nijak výnimočná alebo strhujúca, v tej druhej vo mne čítanie vzbudzovalo emócie a pocit nespravodlivosti. Prečo sme niečo také dovolili? Nežijeme azda SVOJ život iba raz a každý má rovnaké právo užiť si ho najviac, ako len vieme? Nedokážem dobre zhodnotiť toto dielo, nedokážem povedať, čo sa mi na ňom nepáčilo alebo na čom mal autor viac popracovať. Viem však jediné - že som si mal Chlapca v pásikavom pyžame prečítať už oveľa skôr. Veľa ľudí totiž po prečítaní tohto príbehu prehodnotí množstvo vecí. A možno sa prestane rozčuľovať nad hlúposťami a zmení svoje ciele. 

Mnohé veci sú v tomto príbehu vykreslené veľmi jemne alebo len okrajovo, preto sa nemusíte obávať, že by ste jeho čítanie nezvládli. Chlapec v pásikavom pyžame je len útla knižka, bezmála dvesto strán, ktoré veľa z vás zhltne na jeden dych. Treba však povedať, že aj napriek malému počtu strán príbeh dokáže konkurovať rozsiahlym románom a v prípade, že budete čítať medzi riadkami, dokážete si toto dielo užiť ešte väčšmi. Práve pre poučnosť Boynovho románu by som Chlapca v pásikavom pyžame zaradil medzi povinnú literatúru druhého stupňa základných škôl. 

Nechcem tvrdiť, že Chlapec v pásikavom pyžame patrí medzi najlepšie knihy, ktoré som kedy čítal. Toto dielo ma však určitým spôsobom prinútilo zamyslieť sa nad svojím životom a taktiež nespravodlivou minulosťou. Určite si pozriem aj filmové spracovanie. Komu by som tento príbeh odporučil? Každému, kto sa v poslednom čase sťažoval na niečo nepodstatné a taktiež každému, kto nie je spokojný so svojím životom. Pretože v jednej chvíli možno nadávate na svoj osud, ale verte, že máte šťastie. Veľké šťastie, ktoré sa iným ľuďom ujsť nemuselo...

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart. Knihu nájdete na tejto adrese.

Komentáre

  1. Pred pár mesiacmi som narazila na túto knihu a odvtedy na ňu neviem zabudnúť. Príbeh Bruna a Šmuela mnou riadne pohol a pri knihe som si riadne poplakala. Tá hrôza čo vtedy museli ľudia prežívať... je to strašné !
    A pred pár dňami som si pozrela filmové spracovanie a musím uznať, že film bol perfektný.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Skvelá recenzia. :) Ja som film videl už dávno a poriadne ma dostal, hlavne ta posledná tretina. Dúfam, že sa ku knihe dostanem čo najskôr.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Mám ju vo wishliste, tak snáď sa mi u podarí čoskoro získať :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Takým to knihám a filmom sa vyhýbam odjakživa, pretože po tej psychickej stránke to nezvládam.Ale v poslednej dobe veľa blogerov má podobný názor ako ty a ja pomaly začínam vážne uvažovať, že si ju prečítam a možno si pozriem aj film, pri ktorom budem vyzbrojená s vreckovkami :)

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Vyberiete si gauč alebo šťastie?

Kondičného trénera Maroša Molnára pozná celé Slovensko z televíznych obrazoviek, kde v relácii Extrémne premeny pomáhal chudnúť obéznym ženám aj mužom. Teraz prichádza s motivačnou knihou Gauč alebo šťastie , aby pohodlných postavil z gaučov , kde uvelebení čakajú na zázrak, a umožnil im nájsť skutočné šťastie v zdravšom životnom štýle . Maroš svojím nasadením, príbehom a sériou účinných cvičení inšpiruje a odovzdáva skúsenosti, nadobudnuté rokmi, ktoré strávil s profesionálnymi športovcami, ale aj trénovaním bežných klientov.  Niet pochýb o tom, že sa publikácia Gauč alebo šťastie hneď po spustení predaja zaradila medzi najúspešnejšie tituly tohto roka. V rebríčkoch predajnosti ju stále nájdeme na popredných, ak nie prvých priečkach. Vízia prinútiť aj bežných ľudí , ktorí možno netrpia nadváhou, avšak bojujú sami so sebou a nedokážu sa prinútiť cvičiť, vstať z gauča a viesť zdravý životný štýl , je pozoruhodná. A v týchto časoch aj veľmi potrebná. Koronavírus totiž zmenil život kaž

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nález Angie nedá