Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch. Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom? To je realita každého z nás. Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny, a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot, ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť. Keď však objaví ďalšieho chlapca, jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer. 

Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja. Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity, ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyčajný príbeh. John Boyne vykresľuje časy druhej svetovej vojny bez servítky a hoci je hlavnou postavou len deväťročný chlapec, svojim rozprávaním dokáže zaujať širokú škálu čitateľov

Zatiaľ čo prvá polovica tohto románu mi neprišla nijak výnimočná alebo strhujúca, v tej druhej vo mne čítanie vzbudzovalo emócie a pocit nespravodlivosti. Prečo sme niečo také dovolili? Nežijeme azda SVOJ život iba raz a každý má rovnaké právo užiť si ho najviac, ako len vieme? Nedokážem dobre zhodnotiť toto dielo, nedokážem povedať, čo sa mi na ňom nepáčilo alebo na čom mal autor viac popracovať. Viem však jediné - že som si mal Chlapca v pásikavom pyžame prečítať už oveľa skôr. Veľa ľudí totiž po prečítaní tohto príbehu prehodnotí množstvo vecí. A možno sa prestane rozčuľovať nad hlúposťami a zmení svoje ciele. 

Mnohé veci sú v tomto príbehu vykreslené veľmi jemne alebo len okrajovo, preto sa nemusíte obávať, že by ste jeho čítanie nezvládli. Chlapec v pásikavom pyžame je len útla knižka, bezmála dvesto strán, ktoré veľa z vás zhltne na jeden dych. Treba však povedať, že aj napriek malému počtu strán príbeh dokáže konkurovať rozsiahlym románom a v prípade, že budete čítať medzi riadkami, dokážete si toto dielo užiť ešte väčšmi. Práve pre poučnosť Boynovho románu by som Chlapca v pásikavom pyžame zaradil medzi povinnú literatúru druhého stupňa základných škôl. 

Nechcem tvrdiť, že Chlapec v pásikavom pyžame patrí medzi najlepšie knihy, ktoré som kedy čítal. Toto dielo ma však určitým spôsobom prinútilo zamyslieť sa nad svojím životom a taktiež nespravodlivou minulosťou. Určite si pozriem aj filmové spracovanie. Komu by som tento príbeh odporučil? Každému, kto sa v poslednom čase sťažoval na niečo nepodstatné a taktiež každému, kto nie je spokojný so svojím životom. Pretože v jednej chvíli možno nadávate na svoj osud, ale verte, že máte šťastie. Veľké šťastie, ktoré sa iným ľuďom ujsť nemuselo...

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart. Knihu nájdete na tejto adrese.

Komentáre

  1. Pred pár mesiacmi som narazila na túto knihu a odvtedy na ňu neviem zabudnúť. Príbeh Bruna a Šmuela mnou riadne pohol a pri knihe som si riadne poplakala. Tá hrôza čo vtedy museli ľudia prežívať... je to strašné !
    A pred pár dňami som si pozrela filmové spracovanie a musím uznať, že film bol perfektný.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Skvelá recenzia. :) Ja som film videl už dávno a poriadne ma dostal, hlavne ta posledná tretina. Dúfam, že sa ku knihe dostanem čo najskôr.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Mám ju vo wishliste, tak snáď sa mi u podarí čoskoro získať :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Takým to knihám a filmom sa vyhýbam odjakživa, pretože po tej psychickej stránke to nezvládam.Ale v poslednej dobe veľa blogerov má podobný názor ako ty a ja pomaly začínam vážne uvažovať, že si ju prečítam a možno si pozriem aj film, pri ktorom budem vyzbrojená s vreckovkami :)

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

SÚŤAŽ: Veľkonočný knižný hop

Priznávam, že čo sa týka súťaží, môj blog na tom vie byť dosť biedne. Pár dní pred dneškom som sa rozhodol vás potešiť a aj tento Veľkonočný hop (ktorý usporadúva Knižní doupě )   mi to pomôže zrealizovať. A tentokrát poteším nielen Slovákov , ale aj českých čitateľov môjho blogu. Keď už je tá Veľká noc! :D :D Inak, dievčatá, užite si ju :D A o čo sa bude súťažiť? Keďže v Česku POTOMKOVIA zatiaľ nevyšli a u nás je tomu už  nejaký ten piatok, rozhodol som sa do súťaže vložiť práve Partials - Potomkovia  od Dana Wellsa . Vopred ďakujem za zapojenie do súťaže a prajem vám veľa šťastia :) A šťastie môžete skúsiť aj na ďalších 11tich blogoch, ktoré nájdete v linkovači na konci článku.  Pravidlá súťaže: Do súťaže sa môžu zapojiť aj slovenskí, aj českí čitatelia blogu.  Podmienkou je ale nasledovanie môjho blogu . Ak nasledovateľmi nie ste, môžete tak urobiť v pravom bočnom paneli: Následníci, pripojiť sa k tejto lokalite.  Súťaž trvá od dnes, 1.4. a končí 14.4.20

RECENZIA: Mesto kostí (Cassandra Clare)

Upíri, vlkolaci, bosoráci či  Tieňolovci... Kto nás ochráni pred  Pätnásťročná Clary Frayová sa v nočnom klube stane svedkom vraždy – vraždy, ktorú spáchali traja tínedžeri so zvláštnymi tetovaniami na tele a s prapodivnými zbraňami. Stačí len okamih a všetky telá jej zrazu zmiznú pred očami. Potom je naozaj ťažké zavolať policajtov, aby vyšetrili vraždu neviditeľnej obete neviditeľnými tínedžermi. Tak sa Clary prvýkrát stretla s Jaceom, Tieňolovcom, ktorý zbavuje náš svet démonov. Clary je vtiahnutá do Jaceovho sveta, jej mama zmizne a ju napadne démon. Ale prečo majú démoni záujem o Clary a jej mamu? A prečo Clary ako jediná vidí Tieňolovcov a svet démonov ? Azda sa v našich končinách nenájde človek, ktorý ešte nepočul o sérii Nástroje smrteľníkov a knihe Mesto kostí , ktorá si medzi nami - knihomoľmi, získala skromný titul  jedna z najlepších . Práve sa pýtam - nie náhodou najlepšia ? A naozaj, Cassandra dokázala niečo neuveriteľné a jej dielo ide príkladom pre húfy

O tom, ako rýchlo plynie čas | Štvrté narodeniny blogu My World of Books (súťaž)

Až v sobotu večer pri pohľade na stužku , ktorú mi triedna pripla na oblek, som si naozaj uvedomil, že tento rok maturujem a o malú chvíľu opustím brány gymnázia. Je neuveriteľné, ako rýchlo plynie čas a ako sa každým dňom stávame o niečo staršími. Presne pred štyrmi rokmi som sa rozhodol založiť si knižný blog na blogspote a vstúpiť tak do komunity milovníkov kníh, čítania a ľudí, ktorí sa chcú podeliť o svoje pocity s ostatnými. V tej chvíli sa mi ani nesnívalo o tom, že budem o štyri roky písať tento článok a že vďaka blogu spoznám toľko úžasných kamarátov. No môžete za to najmä vy, moji verní čitatelia . Práve kvôli vám ma baví to, čo robím, a každý jeden komentár pod článkom mi dodáva chuť v tom ďalej pokračovať. Veď ako povedala naša profesorka, 4 roky zo života len tak nevymažete! :-) Hoci väčšinu z vás určite zaujíma súťaž , ku ktorej sa pomaly ale isto schyľuje, nedá mi len tak pozabudnúť na všetky veci , ktoré by som chcel v tomto článku spomenúť. Síce sa v posle