Preskočiť na hlavný obsah

Sarah Lotz: "Som nadšená, že moja kniha vyjde na Slovensku. Je to pre mňa česť."

Ak pozorne sledujete môj blog, mohli ste už počuť o Trojici, ktorá budúci týždeň zamieri do slovenských kníhkupectiev. Jej autorkou je Sarah Lotz a teším sa, že som s ňou mohol urobiť rozhovor. Sarah pochádza z Kapského mesta a Trojica je vo svete horúcou novinkou - vyšla iba pred dvoma mesiacmi. V slovenskom preklade ju vydá vydavateľstvo Ikar 22.júla

Trojica je príbeh o troch mladých ľuďoch, ktorí prežili havárie lietadiel. Kde ste našli inšpiráciu pre napísanie príbehu? 
Práve kvôli tomuto mám strach z lietania. Vždy som bola posadnutá leteckou dopravou. Kedykoľvek sa stane havária lietadla, vždy to ovplyvní verejnosť a ak haváriu niekto prežije, chaos v médiach ešte väčšmi stúpne (mohli sme to vidieť po nedávnej havárii malajzískej linky 370 na Ukrajine). Chcela som zachytiť, ako rýchlo sa dokáže rozšíriť strach a paranoja v rámci spoločnosti - najmä počas následkov ničivej udalosti v miere podobnej septembrovému útoku na dvojičky, a ako veľmi to ovplyvní politiku, spoločnosť a konšpiračné teórie. 

Vo vašej knihe nájdeme množstvo charakterov. Ktorú postavu ste mali najradšej a ktorú ste neznášali počas písania románu? 
Najlepšie sa mi písal Paul Caddock, britský opatrovník 6-ročnej Jess, jednej z detí, ktoré havárie prežili. Užila som si to, pretože bol skazený - písanie postavy, ktorá má chyby, je vo všeobecnosti oveľa zaujímavejšie než tvorba dobrých charakterov. Najťažšie sa mi písali vedecké časti - články a reporty o letoch. 

Bolo ťažké napísať román podobný Trojici? Muselo vám to zabrať množstvo času. 
Áno. Výskum mi trval skoro rok a pri mapovaní príbehu som musela byť naozaj opatrná. V knihe je veľa dejových línii a zmena jednej by mala dopad aj na ostatné. Bolo navyše ťažké udržať časovú líniu. Urobila som nemálo chýb. 

Tí, čo havárie prežili, sú deti - no príbeh určite deťom určený nie je. Komu by ste knihu odporúčili? 
Trojicu odporúčam každému, kto má sviežu myseľ. Myslím si, že štruktúra príbehu nemusí každému sadnúť, no dúfam, že čitatelia dajú Trojici šancu. 

Na Slovensku vaše knihy doposiaľ neboli publikované, takže čitatelia vás ešte nepoznajú. Čo by od knihy mali očakávať? 
Dúfam, že slovenskí čitatelia budú Trojicu považovať za niečo odlišné, prekvapivé a trochu strašidelné. Som nadšená, že moja kniha vyjde na Slovensku. Je to pre mňa česť. 

Trojica je pomerne nová kniha a vo svete bola publikovaná len pred dvoma mesiacmi. Pracujete v tejto chvíli na niečom novom? Povedzte nám o tom niečo viac. 
Práve som dopísala román, ktorý sa bude volať Day Four. Odohráva sa na výletnej lodi, ktorá uviazla v Mexickom zálive. Hoci nejde o pokračovanie Trojice, odpovedá na všetky otázky, ktoré by si čitatelia po prečítaní Trojice mohli položiť. 

Sarah Lotz sa rozhovoru veľmi potešila, dokonca mi po slovensky poďakovala. V nasledujúcich dňoch môžete očakávať aj recenziu, v ktorej vám poviem o knihe zas ja. Vidíme sa!

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

Keď je čakanie na knihu neúprosné...

Priznajme si, určite si každý z nás aspoň raz v živote zanadával nad tým, ako neznáša čakanie či už na vydanie knihy alebo jej preklad do rodného jazyka. Niekedy trvá spisovateľom napísať ďalšiu časť svojej série roky. Na druhej strane, pozitívnou správou je, keď autor vyhlási, že pokračovanie vôbec niekedy bude, a vtedy vôbec nezáleží na dátume publikovania. Iné to je, keď autor povie, že pokračovanie bude, no ani po rokoch ho nikde niet. Ale o tom potom. Dobrým príkladom spisovateľa, ktorému to "poriadne trvá" , je Patrick Rothfuss , teda autor slávnej fantasy série Meno vetra a druhej časti Strach múdreho muža , ktorý vyšiel len pred nedávnom v slovenskom preklade. V jeho prípade je čakanie ospravedlnené - americkému vydaniu chýbalo len šesť strán do tisícky. Aj napriek kvantite stránok dobehol svojou kvalitou väčšinu zbehlých fantasy autorov, ktorý sa od jeho diel môžu iba učiť. Preto mu možno ospravedlníme aj to, že tretia časť by mala podľa portálu goo...

Dajte si pozor, koho si púšťate do domu | recenzia knihy Opatrovateľka (Joy Fielding)

Joy Fielding nie je ani zďaleka nováčik v písaní. Svoje prvé dielo vytvorila už ako dvanásťročná, keď napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo svojich rodičov. V slovenčine jej vyšli viaceré romány, ako napríklad Na zlých miestach, Slepá ulička či Niekto sa díva. Kniha Opatrovateľka je ďalšia zo série krimi príbehov, v ktorých opäť dokazuje svoj výnimočný talent. Jodi je živiteľka rodiny a špičková realitná maklérka . Jej otcovi Vicovi ťahá na osemdesiatku, no stará sa o manželku Audrey. Ešte vždy je vitálny, ale ženin zhoršujúci sa stav ho unavuje. Jodi sa preto rozhodne nájsť pre rodičov opatrovateľku . Po dlhšom hľadaní najme šesťdesiatničku Elyse, energickú a príťažlivú vdovu. Hoci Vic sa nápadu spočiatku bráni, veľmi rýchlo sa mu zapáči jej povaha a podmanivé správanie . Lenže po čase začne Elyse Jodi odstrkovať. A Audrin stav sa rapídne zhoršuje. Kto je tá žena, ktorá zrazu nosí šperky jej matky ? O čo jej ide? A ako ďaleko zájde, aby to získala? (zdroj: anotácia, upravené) ...