Preskočiť na hlavný obsah

ADD YOURS: Knižná edícia - august

S knižnou edíciou ADD YOURS, ktorú organizuje Judit z blogu My Alternative World of Books, ste sa na mojom blogu mohli stretnúť už v apríli a máji. Som rád, že Judit opäť pridala nové otázky, keďže vás podobné články zaujali. Tak sa teda pusťme do toho! 

Autor s úžasným zmyslom pre humor
Povedal by som, že John Green. Živo si spomínam na prvú polovicu Kam zmizla Aljaška. Green dokázal neuveriteľné - a síce vtesnať do jednej knihy nespočetné množstvo humoru a zároveň smútku, ktorý vytvoril vynikajúci kontrast. Poväčšine nečítam humorné knihy, ale myslím, že Johny bude pre túto kategóriu dobrou voľbou! 

Autor, ktorý si to u mňa poriadne pokašľal
Lauren Oliverová. Autorka Delíria a všetkých tých ospevovaných kníh. Od autorky som prečítal päť diel a zatiaľ čo Delírium bolo vynikajúce, Pandemónium a Rekviem už o niečo slabšie. Nehovoriac o Kým dopadnem, veľkú bichľu, na ktorú som si šetril ani neviem ako dlho (bolo to dávno, no utkvelo mi to v pamäti) a dosť ma sklamalo. Ďalšou kapitolou je Panika, ktorej som tiež neprišiel na chuť tak, ako by som očakával. Nuž, asi nám to nie je spolu súdené, Lauren. 

Kniha, ktorú som čítal na verejnosti... a bol to poriadne hlúpy nápad
Mimo bytu väčšinou nečítam, knihu si ale občas zoberiem do autobusu, keď cestujem na hudobnú. To sa však stane iba pri výnimočných chytľavkách, ktoré nemôžem odložiť z rúk. V škole na knihy nie je čas (občas som rád, že viem, ako sa volám), preto preferujem čítanie doma, v pohodlí a ničím nerušený. A hlúpy nápad bol pravdepodobne čítať Päťdesiat odtieňov vo chvíli, keď naokolo prechádzali rodičia. Ehem... čo narobím. 

Kniha, ktorá urobila moje detstvo o niečo krajším
V detstve som veľmi nečítal, ale "mládí" mi určite spravil krajšie Harry. Síce vo filmovom spracovaní, pretože knihy som čítal až neskôr, ale myslím, že aj to sa počíta. A samozrejme som bol závislý na HP samolepkách a všetkých tých hlúpostiach, ktoré dnes beriem ako stratu peňazí. Ale bolo to pekné hobby :-) A netreba zabudnúť ani na krtka a podobné detské knihy, tie sú samozrejmosťou. 

Hrdinka, ktorú každý miluje... okrem mňa
Opäť sa vrátim k 50 shades. Nech je sranda! Anastasia, z ktorej budú pravdepodobne všetci chlapi v kine paf. Po zhliadnutí traileru, ktorý všetci tak ospevujú, som ostal "chill-ový". Možno si film pozriem, ale určite nebudem odpočítavať dni do premiéry. Keď mám pravdu povedať, Anastasiu som si predstavoval o niečo inak a veru, aj z Christiana mohol byť trochu väčší mačo. 

Hrdina, ktorý mi je podobný (chcel by som sa mu podobať)
Holder z Beznádejnej. Je to chalan, ktorý v živote spravil množstvo chýb a za tú najväčšiu sa viní celý život. Myslím, že sme si trochu podobní, keďže aj ja sa dennodenne učím na vlastných prešľapoch. Asi to bude najlepší spôsob, ako sa poučiť z hlúpostí. Holder si ma získal aj vďaka tomu, že bol odhodlaný hľadať svoju Hope, nikdy nestrácal nádej a ako charakter mal veľa vlastností, ktoré sa mi páčili, a vedel som sa s nimi stotožniť. 

Postava, ktorá si ma získala viac než hlavní hrdinovia
Pravdepodobne každá postava v románe Slza od Lauren Kate. Každá okrem hlavnej hrdinky. Kniha bola naozaj fajn, no budete sa musieť pretĺcť stranami mrnčania a nariekania Eureky, ktorú som - aj napriek intenzívnemu snaženiu - málokedy pochopil. Aj také knihy bývajú. :-)

HOT TOPIC: Rada, ktorú by som dal ostatným blogerom pri písaní recenzií (z pohľadu čitateľa)
Nesnažte sa do detailov opisovať dej príbehu. O čom kniha je, každý z čitateľov nájde na obale. Poväčšine sú ľudia zvedaví, čo si o knihe myslíte, a nezaujíma ich, či mal Ferko pri prvom stretnutí s Ančou modré tričko a veľké čierne okuliare. Určite sa väčšmi sústreďujte na vlastné pocity, s ktorými ste sa stretli počas čítania.

Otázka na telo: Ako prežívam, keď niekto skritizuje moju obľúbenú knihu?
Vždy si vypočujem, prečo sa mu kniha nepáčila. Netvrdím, že každému sadne všetko. Vidím to aj sám na sebe, že množstvo kníh, ktoré nadchli väčšinu čitateľov, som si neužil tak veľmi než ostatní. Ako sa vraví - sto ľudí, sto chutí. 

Komentáre

  1. Mať tak čas tak si KONEČNE prečítam Kam zmizla Aljaška :D
    Ja mám praveze v skole kopu casu na citania.... preto som 50shades darker citala v skole :D cervena ako paradajka urcite :D
    Tiez by som povedala harryho, ale citala som ho az ovela neskor. Niekedy ma tak napada, ked budem mat deti, budem ich nutit pizerat pottera :DDDD nech maju aj oni take pekne detstvo :3
    Z pohladu chlapa si neviem predstavit anastasiu. Ja neviem ako mozno to niektorych vzrusuje bit zenu a preto sa im ana paci, lebo je taka natvrdla a necha so sebou zametat jak s handrou :D ale trailer ma neskutocne oslovil inak. Bez tej hudby by to bolo onicom, mna zaujala hlavne ta hudba. A aj ked som si christiana predstavovala inak, aj jamie dornan dokaze carovne nechat zenam vlhke nohavicky :DDD
    a teraz inak neviem ci si chcem precitat slzu alebo ne :D nemam rada umraucane hrdinky :( :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Veľa ľudí spomína práve 50 SHADES :D čím to bude :D
      Zváž si Slzu, ale možno sa ti bude páčiť :)

      Odstrániť
  2. Stále sa neviem dočítať tvojich článkov :D Pastva pre dušu a pre mysleľ :D Naozaj superné :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Áno..Green...čítam TFIOS ale ten humor a smútok sú fakt skvelo vyvážené a keďže Aljaška je jeho vraj najlepšie dielo, megaúžasne sa teším :)
    50 shades nikdy a nikde, ale chápem tvoju "bolesť" :)

    our-little-universe.blogspot.sk

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Vyberiete si gauč alebo šťastie?

Kondičného trénera Maroša Molnára pozná celé Slovensko z televíznych obrazoviek, kde v relácii Extrémne premeny pomáhal chudnúť obéznym ženám aj mužom. Teraz prichádza s motivačnou knihou Gauč alebo šťastie , aby pohodlných postavil z gaučov , kde uvelebení čakajú na zázrak, a umožnil im nájsť skutočné šťastie v zdravšom životnom štýle . Maroš svojím nasadením, príbehom a sériou účinných cvičení inšpiruje a odovzdáva skúsenosti, nadobudnuté rokmi, ktoré strávil s profesionálnymi športovcami, ale aj trénovaním bežných klientov.  Niet pochýb o tom, že sa publikácia Gauč alebo šťastie hneď po spustení predaja zaradila medzi najúspešnejšie tituly tohto roka. V rebríčkoch predajnosti ju stále nájdeme na popredných, ak nie prvých priečkach. Vízia prinútiť aj bežných ľudí , ktorí možno netrpia nadváhou, avšak bojujú sami so sebou a nedokážu sa prinútiť cvičiť, vstať z gauča a viesť zdravý životný štýl , je pozoruhodná. A v týchto časoch aj veľmi potrebná. Koronavírus totiž zmenil život kaž

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nález Angie nedá