Preskočiť na hlavný obsah

Keď sa z bestsellerov stávajú filmové trháky...

Ak by ste si urobili na ulici malý prieskum, pravdepodobne by ste zistili, že filmy sú stále viac obľúbenejšie než knihy. Najmä mladí ľudia oveľa radšej sadnú za filmové plátno než by si mali namáhať oči písmenkami v knihe. Vzbudzuje to vo mne otázku, či za všetko naozaj môže iba pohodlnosť a neschopnosť ľudí obsedieť pri knihe niekoľko hodín. Vždy sa vravievalo, že pozeranie filmu na čítanie nemá a kniha bude vždy oveľa prepracovanejšia než film, podľa môjho názoru to záleží na konkrétnom titule. Najmä teraz, keď sa s filmovými spracovaniami akoby roztrhlo vrece. 

V poslednej dobe sme sa dočkali (a určite sa ešte dočkáme) množstva filmových spracovaní, ktoré boli motivované knižnou predlohou. V kinách sme mohli vidieť jedinečné Hunger Games (na ktoré som sa dlho odhodlával a nakoniec sa mi páčilo ešte väčšmi než papierová trilógia), Hostiteľa, Percyho Jacksona, Upírsku akadémiu, Mesto kostí, Charlieho malé tajomstvá, Na vine sú hviezdy či Divergenciu a veľa ďalších titulov sa na nás ešte chystá. Treba povedať, že filmoví režiséri to neraz prepískli - trebárs pri Twilighte, na ktorý stále nedám dopustiť, keďže som pri ňom vyrastal. 

Niekedy zas naopak neverím, že z pomerne obyčajnej knihy dokážu režiséri urobiť niečo TAK VEĽKÉ... Také veľké ako seriál THE 100, ktorý bol motivovaný románom Kass Morganovej, podľa môjho názoru priemernej knihy. Aspoň v porovnaní so seriálom, pri ktorom neviete, či o pár sekúnd nepríde o život vaša obľúbená postava, či ju nenapichnú a neurobia si z nej večeru pôvodní obyvatelia Zeme... proste psycho. Na seriál ale nedám dopustiť a rozprávam o ňom každému, komu by sa mohol čo i len trochu páčiť. Podobne je to aj s Kingovou Pod kupolou (Under the Dome), ktorá taktiež stojí za pozretie. Knihu som síce nečítal, no seriál si ma naozaj získal. 

Čítal som nespočetne veľa kníh, ktoré mali obrovský potenciál, nápad, s ktorým by sa dalo pracovať, no autori neboli schopní tento potenciál rozvinúť a dať na papier spôsobom, ktorý by spravil z ich kníh trháky. Veľakrát totiž knihy disponujú množstvom zbytočných pocitov hlavnej hrdinky, ktorými sa síce autor potrebuje podeliť aj so svojimi čitateľmi, no tí akosi jeho snahu nevedia oceniť. Práve vďaka tomuto oceňujem filmových tvorcov, ktorí nápad knihy prevezmú a spravia z neho niečo veľkolepé. 
Nemyslím si teda, že kniha musí byť zákonite lepšia než film. Aj v tej najlepšie napísanej knihe môže režisér nájsť tromf, ktorý použije na plátne. Alebo ju úplne "dovrzá", ale to je zas trochu iná vec. Myslím, že najideálnejšie je, keď autor s režisérom spolupracuje, alebo si film (podobne ako Stephen Chbosky) natočí sám. A čo som tým celým chcel povedať? Aby ste neodsudzovali filmové a seriálové spracovania. Myslím, že dobre urobíte, ak si najprv prečítate knižnú predlohu alebo jej dáte aspoň šancu. Totižto, ak vás sklame film, na knihu už nemusíte mať chuť. A to by mohla byť škoda...

Komentáre

  1. Jednotku HG som síce videl doma, ale dvojku som si už nenechal ujsť v kine! A určite pôjdem aj na tretí diel. :) Rovnako aj Labyrint a Zostaň so mnou... vyzerá to na peknú jeseň :D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Hunger Games filmy sú naozaj dobré, ale knihy som prečítať nedokázala, začala som akurát tak prvý diel, ale vôbec ma to nezaujímalo. Takže som sa dosť čudovala, že sa mi filmy páčili :) Twilight je taká osobitná kategória. Uznávam, že tie filmy sú hrozné, ale aj tak si ich vždy pozriem v telke, lebo mi dokážu zdvihnúť náladu :D To, čo si však už nikdy viac nepozriem, je Upírska akadémia - ja som už po pozretí trailerov vedela, že to bude katastrofa, ale akosi som dúfala, že možno ani nie. Žiaľ, bolo to hrozné a nikdy viac to vidieť nechcem. Takisto aj Divergencia, pri ktorej som zaspala, ale tu bude asi problém s tým, že sa mi nepáčili ani vybratí herci (herec stvárňujúci Tobiasa je hrozne nepríťažlivý), ani knižná predloha.
    Zastávam názor, že knihy sú väčšinou lepšie ako ich filmové spracovania, ale viem, že existujú svetlé výnimky, kde je to presne naopak :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Mne sa napríklad Divergencia veľmi páčila, ale Mesto kostí som vypol po 10 minútach, lebo ma nechytilo. Upírsku akadémiu som ešte neskúšal, uvidím, možno jej dám šancu. Mal som pred filmami mierny rešpekt, tak teraz cez prázdniny doháňam svoje resty. A dokonca ma čakajú aj Na vine sú hviezdy, keďže som ich v kine prepásol.

      Odstrániť
  3. Já se na ty jednotlivé filmy vždycky děsně těším.. ale pak, no.. většinou jsem zklamaná - hodně. Hlavně z výběru asi SEXY herců (nenarážím na Tobiase a Jace - vůbec!). :D Jsem hold vybíravý člověk! :D A pak, nevím .. vždycky se mi zdá, že z mého knižního zážitku tím zfilmovaným udělají něco.. méněcenného, obzvlášť, když je to fakt dobrá kniha. Eragon, Město z kostí, Divergence? Vždycky tomu bude něco chybět.. Ale zase The Maze Runner a Giver - vypadá to dobře! Jo a Hobbit, to je taky jiná kategorie. :D Tak já nevím, zase si úplně protiřečím. Nakonec s tebou asi budu souhlasit, dávejme filmům šanci. :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Na Maze Runnera sa neskutočne teším. Aj na film aj na knihu :) To bude peckaaaa

      Odstrániť
  4. Na The 100 mám úplne presne taký istý názor. Kniha totálny priemer, ale seriál je geniálny a práve ten fakt, že sa neboja zavraždiť si aj hlavné postavy (ok tak zatiaľ len jednu :D) ma na tom láka ešte viac. Ani nespomínam ten cliffhanger na konci, kvôli ktorému vždy keď zazriem obrázok seriálu tak tŕpnem, čo sa asi stane. (kurník nech už je ten október :(() Aj Under the Dome som začala akurát nedávno (pred 2 týždňami I guess) začala pozerať, a dosť sa mi to páči. Fakt som nevedela, že to je podľa Kingovej knihy :OO
    A pravda pravda, najlepšie, keď autori kníh sa podieľajú nejako na tvorbe filmu, práve preto the perks of being wallflower je také geniálne a detto TFIOS. napríklad také Mesto Kostí sa mi nepáčilo, pretože sa snažili rpidač veľa z knihy a zároveň podstatné veci zmenili. A nepáčilo sa mi ani VA, pretože je to moja najobľúbenejšia séria, ktorá je celá akčná a dramatická s vtipnými hláškami a zrobili z toho tínedžersku komédiu :((
    Ale inak sa tiež musím priznať, že sa mi stalo, že po zhliadnutí filmu sa mi akosi... zhnusila (?) aj kniha (the host či Beautiful creatures).začo sa hanbím, lebo knihy môžu byť skvelé, no keď ma ani dej filmu nezaujal, neviem či sa do nich chcem pustiť :(
    a ešte som chcela povedať, že niekedy fakt filmy dokážu predčiť knihu alebo sa aspoň vyrovnať. Napríklad hunger games som vôbec nečakala, ako spracujú to, že si hrdinka v hlave vysvetľuje čo je toto, čo je tamto atď a oni to spracovali, akože moderátori hier to vysvetľujú :D
    a vždy, aj napriek tomu, že sa bojím, sa zároveň teším na filmové spracovanie a hlavne na herecké obsadenie. Rada slintam nad sexi hercami (zdrávim Jamieho Bowera ♥♥♥:D). ale tiež aj dokážu sklamať, bojím sa, čo vyvedú Adrianovi ak budú pokračovať vo VA :(
    ježiš, sorry zase raz za vyčerpávajúci komentár (dokážem napísať aj niečo kratšie? -_-:D) O:)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Under the dome bolo vynikajúce najmä na začiatku, myslím, že druhá séria na prvú nemá.
      Vidíš, na Nádherné tvory som aj zabudol. Knihu som nedočítal a film mám doma, ale nebol ešte čas. Možno dám tomu šancu :)

      Odstrániť
  5. Neviem prečo, ale ja VŽDY musím mať prečítanú knihu, ak som videla film/seriál. Rada ich navzájom porovnávam a párkrát sa stalo, že filmová vezia dobehla tú knižnú ako to bolo pri Na vine sú hviezdy. :)

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyčajný

RECENZIA: Tí, ktorí zlyhali (M. Hjorth, H. Rosenfeldt)

Prvú obeť vraha objavili v opustenej budove školy. Známa televízna hviezda bola priviazaná k stoličke a obrátená tvárou k stene. Na krku mala štítok s nápisom „neprospel“ a v hlave otvor po strele z jatočnej pištole. Na operadle stoličky bol pripevnený niekoľkostranový vedomostný test. Súdiac podľa počtu chybných odpovedí, obeť pravdepodobne zlyhala v najdôležitejšej skúške svojho života. Nebezpečný páchateľ je čoraz odvážnejší, obetí pribúda . Zdá sa, že kriminalisti z Riksmordu majú do činenia s inteligentným, no zjavne chorým človekom , ktorého ženie nenávisť k povrchným idolom súčasnej doby. Lenže dôkazy im chýbajú a stopy unikajú. Žeby kľúčom k objasneniu prípadu bola anonymná osoba, na ktorú Sebastian Bergman náhodou natrafí v chatovacej miestnosti?  Tí, ktorí zlyhali sú v poradí piatou knihou zo série Sebastiana Bergmana , ktorá vyšla v slovenčine. Do jej čítania som sa púšťal s očakávaním, keďže sa mi predošlé diely veľmi páčili . Aj napriek tomu, že patria do kat

Bozky, ktoré zmenia váš život | ukážka z knihy
Tisíc chlapčenských bozkov (Tillie Coleová)

Niekedy mám pocit, akoby sa so smutnými príbehmi roztrhlo vrece. Avšak práve takéto knihy zaznamenali v súčasnosti obrovský úspech . Možno aj pre hlbokú myšlienku , ktorú vo svojom vnútri nesú. V prípade Tisícich chlapčenských bozkov je to užívať si život, zanechávať si spomienky a vyťažiť z každej chvíle čo najviac. Spomínaná kniha sa do môjho povedomia dostala asi pred troma mesiacmi, keď som ju zahliadol na internetovej stránke vydavateľstva. V tom čase som netušil, že budem dnes písať o knihe, ktorá ma doslova vyšťavila . Rozosmiala, zarmútila, ale aj rozplakala . Síce to môže znieť ako klišé, hltal som stranu za stranou a žasol nad smutno-šťastným príbehom, ktorý autorka vytvorila. Vďaka príjemnému štýlu a hlbokému posolstvu, ktoré táto kniha nesie, sa z románu Tisíc chlapčenských bozkov stala jedna z najlepších kníh , ktoré som za posledné obdobie čítal.    "Dávnejšie som jej povedal, že nemám žiadne tajomstvá. Nie pred  ňou. Bola jediná osoba, ktorá ma dokonale