Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Selekcia (Kiera Cassová)

Pre 35 dievčat je Selekcia životnou šancou - žiť v paláci a bojovať o srdce úžasného princa Maxona. Pre Americu Singerovú je to však nočná mora. Musí opustiť svoju lásku a odísť z domova. Stretnutie s princom Maxonom ju však postaví pred mnohé rozhodnutia - a mladá America si bude musieť vybrať, s kým strávi život, ale kým bude ona sama. 

Selekcia by na vás mohla pôsobiť ako presladený príbeh o dobre založenom princovi, hľadajúcom si svoju obeť - ktorá bude do konca života trpieť to, čo si zaumieni, no zároveň strávi život v honosnom sídle so všetkým, čo si len bude priať. Nebudem zatĺkať, že som podobné obavy nemal aj ja, no po zverejnení obálky a vynikajúcich ohlasoch zo strany čitateľov som neváhal ani sekundu. Selekcia ma príjemne prekvapila a štýl Kiery Cassovej som si veľmi rýchlo zamiloval. Môžem vás ubezpečiť, že to určite nie je len čítanie pre dievčatá - ako by sa sprvu mohlo zdať.

"Nezáležalo na tom, aké som mala úmysly. Ony nevedeli, že ja
nechcem byť princeznou. V ich očiach som bola hrozba. 
A bolo mi jasné, že ma chcú odstrániť."

America sa pôvodne výberu zúčastniť nechcela - a na rozdiel od ostatných paničiek, ktoré bez pohľadu do zrkadla nevyjdú ani vyniesť smeti, ona mala skromnú povahu a vedela si vážiť aj maličkosti. A možno práve preto si s Maxonom padnú do oka. Charaktery oboch autorka vykreslila veľmi dobre, dodala im hĺbku a vôbec mi neliezli na nervy - aj keď by ste si mohli myslieť, že to budú nafúkanci z televízie, ktorí sa vôbec nepriblížia skutočnosti. Celá dejová línia mi teda prišla realistická a Kiera Cassová použila fantáziu v tej správnej miere. Selekcia mala všetko, čo som od oddychovky očakával. Čítala sa ľahko a zápletka ma aj napriek jednoduchosti dokázala zaujať.

"Odkedy sa Selekcia začala, bála som sa, že mi táto
skúsenosť zničí život. V tejto chvíli som si však nevedela vybaviť,
kedy som si bola viac istejšia, že sa uberám správnym smerom."

Selekcia zožala vo svete množstvo úspechov a hlavný dôvod bude dozaista v originalite autorkiných nápadov. Ak si dobre pamätám, doposiaľ som podobný príbeh nečítal. Hoci sa v Selekcii vytvoril akýsi pseudo-milostný trojuholník, nemal som pocit, že by bola kniha zmeskou toho, čo už bolo povedané. Tretia hlavná postava - Aspen, teda Americin "tajný" priateľ, sa v Selekcii vyskytoval len ojedinele, no pravdupovediac, ako hrdina mi nesadol. Mám pocit, že v ďalších dvoch dieloch ešte pekne zamieša karty, keďže si autorka na konci knihy nechala otvorené vrátka. Síce som sa dopočul, že zvyšné knihy už nie sú také dobré, určite si ich rád prečítam. Tú druhú, - Elitu - oblečenú v červených šatách, môžeme očakávať v prvej polovici budúceho roka. 

Selekcia bola príjemnou oddychovkou, ktorá ma veľmi prekvapila - najmä svojou pútavosťou, nútiacou ma čítať ďalej a ďalej. Je to tenučká knižka, ktorú si užije každý, kto má rád jednoduché a prepracované príbehy s podarenou obálkou. Hoci sa nemusí páčiť každému, ja som si ju naplno užil a zanechala vo mne množstvo otázok, kvôli ktorým sa na pokračovanie teším ešte väčšmi. Ak sa bojíte, že príbeh bude na vás až príliš presladený, môžem vám tieto obavy s radosťou vyvrátiť. Pekné čítanie!

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti ALBATROSMEDIA. 
Selekciu si môžete zakúpiť na tejto adrese.

Komentáre

  1. Selekci už mám doma asi měsíc a zatím jsem se k ní nedostala :) No, těším se a věřím, že to bude příjemná oddychovka, jak říkáš. A všechny tři pohromadě vypadají nádherně, vážně skvělé obálky.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Súhlasím. Oddychovka, príjemné čítanie. Veľmi pekný blog :)

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

Dajte si pozor, koho si púšťate do domu | recenzia knihy Opatrovateľka (Joy Fielding)

Joy Fielding nie je ani zďaleka nováčik v písaní. Svoje prvé dielo vytvorila už ako dvanásťročná, keď napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo svojich rodičov. V slovenčine jej vyšli viaceré romány, ako napríklad Na zlých miestach, Slepá ulička či Niekto sa díva. Kniha Opatrovateľka je ďalšia zo série krimi príbehov, v ktorých opäť dokazuje svoj výnimočný talent. Jodi je živiteľka rodiny a špičková realitná maklérka . Jej otcovi Vicovi ťahá na osemdesiatku, no stará sa o manželku Audrey. Ešte vždy je vitálny, ale ženin zhoršujúci sa stav ho unavuje. Jodi sa preto rozhodne nájsť pre rodičov opatrovateľku . Po dlhšom hľadaní najme šesťdesiatničku Elyse, energickú a príťažlivú vdovu. Hoci Vic sa nápadu spočiatku bráni, veľmi rýchlo sa mu zapáči jej povaha a podmanivé správanie . Lenže po čase začne Elyse Jodi odstrkovať. A Audrin stav sa rapídne zhoršuje. Kto je tá žena, ktorá zrazu nosí šperky jej matky ? O čo jej ide? A ako ďaleko zájde, aby to získala? (zdroj: anotácia, upravené) ...

Keď je čakanie na knihu neúprosné...

Priznajme si, určite si každý z nás aspoň raz v živote zanadával nad tým, ako neznáša čakanie či už na vydanie knihy alebo jej preklad do rodného jazyka. Niekedy trvá spisovateľom napísať ďalšiu časť svojej série roky. Na druhej strane, pozitívnou správou je, keď autor vyhlási, že pokračovanie vôbec niekedy bude, a vtedy vôbec nezáleží na dátume publikovania. Iné to je, keď autor povie, že pokračovanie bude, no ani po rokoch ho nikde niet. Ale o tom potom. Dobrým príkladom spisovateľa, ktorému to "poriadne trvá" , je Patrick Rothfuss , teda autor slávnej fantasy série Meno vetra a druhej časti Strach múdreho muža , ktorý vyšiel len pred nedávnom v slovenskom preklade. V jeho prípade je čakanie ospravedlnené - americkému vydaniu chýbalo len šesť strán do tisícky. Aj napriek kvantite stránok dobehol svojou kvalitou väčšinu zbehlých fantasy autorov, ktorý sa od jeho diel môžu iba učiť. Preto mu možno ospravedlníme aj to, že tretia časť by mala podľa portálu goo...