Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Prečo sme sa vlastne rozišli? (L. Moriarty)

Do slovenských kníhkupectiev sa dnes dostalo ďalšie dielo úspešnej Liane Moriartyovej "Prečo sme sa vlastne rozišli?". Autorkina predošlá kniha Manželovo tajomstvo si získala srdcia mnohých čitateľov a aj v tomto prípade si pre svojich fanúšikov prichystala dojímavý a srdcervúci príbeh.

Predstavte si situáciu, že máte milujúceho manžela, ste v treťom mesiaci tehotenstva a váš život nemôže byť lepší. Zrazu sa prebudíte v posilňovni, do ktorej ste nikdy pred tým nechodili. Na hlave máte hrču, neviete, čo sa deje. No najdesivejšie je, ak zistíte, že od vašej poslednej spomienky ubehlo desať rokov, s milujúcim manželom sa rozvádzate a ste matkou troch detí, na ktoré si ani len nepamätáte. Do tejto situácie sa dostala Alice, ktorej život sa v okamihu zmenil na nepoznanie. Stojí pred ňou množstvo úloh, ktoré ani zďaleka nebudú ľahké: dokáže sa vrátiť späť do starého života, hoci sa v jej pamäti nachádza veľká diera? A v neposlednom rade - dokáže napraviť to, čo za posledné roky pokazila

Autorkine predošlé knihy som doposiaľ nečítal, avšak na jej tvorbu som počul samé chvály. Keď som sa dostal k príležitosti zrecenzovať jej nové dielo, neváhal som ani jedinú chvíľu. Tušil som, že práve táto kniha bude niečím odlišná a hoci obyčajne literatúru pre dospelých nečítam, príbehu som dal šancu. S odstupom času môžem povedať, že Prečo sme sa vlastne rozišli? je dokonale premyslený román a jeho autorka sa vyhrala s každým jedným nepodstatným detailom

"Nebola v cudzej krajine, kde ľudia hovorili iným jazykom. Bola vo zvláštnom novom svete, kde každý vede, čo sa deje, iba ona to nevedela."

Akoby bolo Moriartovej špecialitou "rýpať" sa v rodinných záležitostiach. Jej obe knihy totiž riešia správanie v dôležitých životných situáciách: odísť a vzdať sa, alebo sa schopiť a zatnúť zuby? Myslím si, že práve táto téma je v súčasnej dobe veľmi aktuálna, keďže pozorujeme rozvraty v mnohých manželstvách a taktiež si myslím, že "Prečo sme sa vlastne rozišli?" môže ženám dodať určité sebavedomie a guráž riešiť problémy s chladnou hlavou. Netreba si však myslieť, že sa v knihe nájdu iba zúfalé mamičky. Autorka má veľmi chytľavý štýl písania, ktorý môže zaujať širokú skupinu čitateľov. Kniha mala množstvo pekných myšlienok a bolo vidieť, že Moriartyová píše o niečom, čo jej je dobre známe.

Veľa ľudí sa v podobných situáciách, kedy je manželstvo na pokraji zaniknutia, odvoláva na deti - ak však spoznáte ratolesti Alice a Nicka, dobre si rozmyslíte, či by ste chceli byť ich rodičmi. V hlavách troch malých detí sa totiž odohrávajú veci, o ktorých veľa dospelákov nemá ani len páru a, pravdupovediac, neviem si predstaviť, že by som vychovával takto nadané a hyperaktívne deti. Síce by sa mohlo zdať, že  Prečo sme sa vlastne rozišli? je príbeh ako každý iný, ak sa do diela začítate, zistíte pravý opak. Moriartyová do príbehu dala kus seba a to sa mi na knihe páčilo najviac. Komu teda dielo odporúčam? Okrem milovníkov skutočných príbehov by si ju mal podľa môjho názoru prečítať každý, kto má problémy so svojimi blízkymi a nevie, akou cestou sa vybrať. Moriartyová napísala nevšedné dielo, ktoré určite zožne veľa úspechov - a nielen u dospelých žien.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar. 
Knihu si môžete kúpiť kliknutím sem.

Komentáre

  1. Vůbec jsem netušila, že autorka napsala další dílo :O A navíc anotace zní velmi zajímavě, jen mi přijde trochu absurdní no.. Uvidíme, knihu si ale zkusím přečíst co nejdřív. A krásná recenze :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Anotácia tak môže pripadať, ale určite mi samotná kniha absurdne neprišla. Treba skúsiť a urobiť si vlastný názor. :) Ak sa ti však páčila predošlá kniha, určite sa ti bude páčiť aj táto :)

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

SÚŤAŽ: Veľkonočný knižný hop

Priznávam, že čo sa týka súťaží, môj blog na tom vie byť dosť biedne. Pár dní pred dneškom som sa rozhodol vás potešiť a aj tento Veľkonočný hop (ktorý usporadúva Knižní doupě )   mi to pomôže zrealizovať. A tentokrát poteším nielen Slovákov , ale aj českých čitateľov môjho blogu. Keď už je tá Veľká noc! :D :D Inak, dievčatá, užite si ju :D A o čo sa bude súťažiť? Keďže v Česku POTOMKOVIA zatiaľ nevyšli a u nás je tomu už  nejaký ten piatok, rozhodol som sa do súťaže vložiť práve Partials - Potomkovia  od Dana Wellsa . Vopred ďakujem za zapojenie do súťaže a prajem vám veľa šťastia :) A šťastie môžete skúsiť aj na ďalších 11tich blogoch, ktoré nájdete v linkovači na konci článku.  Pravidlá súťaže: Do súťaže sa môžu zapojiť aj slovenskí, aj českí čitatelia blogu.  Podmienkou je ale nasledovanie môjho blogu . Ak nasledovateľmi nie ste, môžete tak urobiť v pravom bočnom paneli: Následníci, pripojiť sa k tejto lokalite.  Súťaž trvá ...

Naučte sa rozoznať klamára | recenzia knihy Ako prekuknúť druhých ľudí (Joe Navarro)

Predstavte si, že sedíte uprostred kaviarne. Muž dva stoly pred vami je na pracovnom stretnutí a často sa pozerá do zeme . Takisto nervózne klopká nohou o stoličku. Žena pri stole oproti má ruky vbok, zachováva si odmeraný postoj, avšak z jej tváre stekajú kvapky potu. To je len stotina neverbálnych prejavov , s ktorými sa každodenne stretávame. Nie každý ale rozumie ich pravému významu . Keď som sa dozvedel, že vo vydavateľstve Grada nedávno vyšla v slovenčine príručka, ako "prekuknúť druhých ľudí", neváhal som nad jej prečítaním. Autorom knihy je uznávaný Joe Navarro , ktorý niekoľko rokov pracoval pre FBI. Ako tvrdí vo svojej príručke, väčšina ľudí sa celý život díva, ale v skutočnosti nevidí . Mnohé neverbálne prejavy totiž nie sú úplne jasné a laik by si ich mohol vyjadriť len veľmi nepresne alebo skreslene .  Práve jeho kniha má bežným smrteľníkom pomôcť rozoznať jednotlivé neverbálne prejavy. Nesnaží sa označiť niekoho za klamára. Ako Navarro tvrdí, schopnosť roz...

Povinné čítanie na školách alebo Toto nikdy neprečítam!

Poznáte to, keď vám učiteľka na slovenčine naváľa tony kníh, ktoré musíte prečítať ako povinné čítanie. Teda... ak sa mám priznať, v posledných rokoch to veru tony neboli. Mladí jednoducho nečítajú, a preto je zbytočné dávať im desiatky povinnej literatúry. Niektorí slovenčinári to pochopili, iní nehodlajú ustúpiť. No kde bude tá pravá príčina, prečo naši rovesníci nečítajú?  Keď si zaspomínam na hodiny literatúry v deviatom ročníku základnej školy, vždy sa mi na tvári vyčarí úsmev. Články, ktoré sme mali predpísané v učebniciach, totižto na smiech boli. Ešte si živo spomínam na banánové rybičky, ktoré urputne hľadajú dierky alebo faraónove guľky, vďaka ktorým sme mali na hodinách o zábavu postarané. Toľko dvozmyselných narážok sa len tak ľahko nevidí. No, samozrejme, čakali nás aj vážne články. Spoznali sme Adelu Ostroluckú a jar jej života a ešte pár jej historických rovesníkov. Narovinu, mával som problém so "vžitím sa" do prebiehajúceho príbehu, a tak môj pohľad v...