Preskočiť na hlavný obsah

O tom, ako som nasledoval modrého panáčika a konečne si vybral vysokú školu

Posledný týždeň bol trochu iný než tie predošlé. Medzi prvými sme si v Prievidzi vychutnali jarné prázdniny, ktoré som našťastie nestrávil doma - ako to bolo pominulé roky. A zdá sa vám nadpis trochu zvláštny? Čítajte ďalej - a dozviete sa podrobnosti o mojom - tak trochu crazy - týždni. 

Prázdniny sa mi začali už v piatok trinásteho - budíčkom o tretej ráno, vďaka ktorému som stihol vlak do Trnavy, kde sa konal Deň otvorených dverí Fakulty masmediálnej komunikácie. A práve vďaka modrému panáčikovi, ktorý nás pomocou GPS sprevádzal celou cestou od stanice ku budove kina Oka, kde sa konala celá prednáška, sme nakoniec trafili - aj keď s malou pomocou okoloidúcich. Trnava vo mne zanechala celkom príjemný dojem. Milí študenti - doktorandi, fajn atmosféra, moderné vybavenie a v neposlednom rade kopec FMK predmetov, ktoré sme dostali, ma presvedčili o tom, že práve táto univerzita bude mojou prvou voľbou. Deň v Trnave sa končil obedom v MAXe a cestou späť vo vláčiku. 

V pondelok ma zas čakala vyčerpávajúca skúška v Handlovej - už o necelý mesiac totiž spolu s kolegovcami zo ZUŠ odpremiérujeme nový muzikál Alica v krajine zázrakov. Skúšali sme od jednej do šiestej. Aké by to bolo zakončiť deň bez posedenia s kamošmi? Brokolicová pizza bez brokolice nemôže chýbať! V tomto prípade ale selfie, bohužiaľ, nemám. Ak vás zaujímajú podrobnosti o spomínanom muzikáli, jeho premiéra bude 14.marca o 16.00 h v Dome kultúry Handlová. Nechcem, aby to vyznelo ako pozvanie - keďže samotné predstavenie je rozprávkou pre deti, takže mnohých z vás by možno unudilo. A možno aj nie! Na obrázku môžete vidieť oficiálny plagát. Nájdete ma? (pozorné oči ma uvidia hneď na dvoch miestach). Po Pinocchiovi teda ide o druhý muzikál, v ktorom si zaspievam... a tentokrát dokonca aj zatancujem. Kto by nechcel vidieť Domčove tanečné kreácie alebo stínanie mečom? Azda to dopadne fajn, bez ujmy na zdraví. Držte nám palce! 

Utorok bol ešte akčnejší. Keďže som chcel opäť po čase uvidieť kamarátov zo ZUŠky v Prievidzi, v ktorej som absolvoval gitaru, zbor a hudobnú náuku, a taktiež aj spolužiačky zo základky, rozhodol som sa zorganizovať dve malé stretávky. Všetko by bolo fajn, keby sa obe neprekrývali. Našťastie sa mi však všetko podarilo úspešne - a odchádzal som napraskaný po obede v čínskej reštaurácii, káve, kofole a shishi.  A potom sa mi čudujte, prečo nestíham čítať! :-D Na obrázku môžete vidieť fotku zo stretávky č.1. S výstižným popisom: Keď sa na stretávke stretnú už len traja... znamená to, že ste starí. (ehem, ehem, 19-ročný cap). 

V stredu som sa konečne dostal ku povinnostiam z blogu a ku dočítaniu knižky Nebe je všude, pričom večer som sa už psychicky pripravoval na ďalšie ranné vstávanie - tentokrát do Nitry. Práve Nitra a jej Univerzita Konštantína Filozofa bola mojím prvým cieľom. Po veľtrhu vysokých škôl, na ktorom som sa v podstate nič nové nedozvedel - a dostal sa ku mne iba povrchný prístup reprezentantov školy, som však názor trochu zmenil. Avšak prečo si nespraviť prázdninový výlet vláčikom? Neváhal som ani sekundu. A opäť vedení modrým panáčikom sme sa dostali ku jednej z deviatich budov UKF. Môj pocit ale nebol najpríjemnejší. Ráno chaos, pretláčanie sa ľudí, potom polhodina v aule, v ktorej som 13-krát videl to isté video o študentoch školy, a následne trojhodinová uspávajúca prednáška o študijných programoch filozofickej fakulty - keďže žurnalistika a masmediálna komunikácia boli až na samom konci. Môj dojem našťastie vylepšili jednotlivé budovy UKF. Študenti v žurnalistiky v mediálnom centre boli naozaj milí a celkom fajn na mňa zapôsobil aj marketing v druhej budove. Avšak moje srdce aj naďalej patrí Trnave. Nie kvôli cukríkom, letáčikom či labelu FMK. Kvôli atmosfére, ktorú dokázali študenti a prodekanka vytvoriť a taktiež aj ich prístupu, ktorý bol úplne iný než ten v Nitre. Azda som sa rozhodol správne! Tak či tak ma čaká ešte jeden dôležitý rok - od ktorého sa bude odvíjať úplne všetko.

Záver tohto týždňa ale bude opäť patriť povinnostiam zo školy - biológii, španielčine a literatúre, teda predmetom, ktoré ma budú mátať najbližších pár dní. Bol aj váš týždeň prázdninový alebo vás voľno ešte len čaká? Teším sa na vaše komentáre! :-)

Komentáre

  1. Uff... a ja nemám ešte ani tušenie, čo chcem študovať a ty sa takto činíš... :D
    Ja som mala tiež prázdniny, takže ma desí, že je už po nich :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ty si v ktorom ročníku? :) Veď aj mňa to desí, neboj! Ale už len pár týždňov a je leto :)

      Odstrániť
    2. V treťom. To tuším aj ty, nie? :D
      Už aby bolo... Len to budú posledné letné prázdniny...

      Odstrániť
    3. Presne, aj ja som v treťom :)) a kam plánuješ ísť? Ale to ti už napíšem do správy :)

      Odstrániť
  2. Jej, Trnava :D ono, tam sa podľa mňa nemáš kde moc stratiť, ale keď si tam prvý krát v živote, tak to asi dá zabrať :D ale hovorím, zamotať sa tam väčšinou dá iba v tých bočných uličkách (čo sú väčšinou skratky :D ) ale tak, ak nakoniec budeš študovať v TT tak sa tam určite naučíš lepšie orientovať :D
    no, prázdniny sme mali tento týždeň, chrípkové (už druhý týždeň hm), v pondelok po troch týždňoch do školy (nadšenie jak hovado), a potom nejako prežiť ten týždeň a sú jarné :D takže na nič iné nemyslím - len nech sú už znova prázdniny :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. hej, práve v tej bočnej uličke sme sa trochu zamotali! :D Tie chrípkové vám závidím. U nás chýbalo v jeden deň 23 profesorov a o študentoch ani nehovorím, ale nemali sme ich. :) Ja sa spolieham na maturity, už sa blížia tie tri dni voľna! :)) a potom veľká noc a budeme mať apríl :)

      Odstrániť
    2. no :D ale keď budeš teda chodiť tu do školy, tak tie bočné uličky oceníš - hlavne keď sa budeš ponáhlať a všetko - proste na čo si nadchádzať keď sa to dá skrátiť :D ale poznám ten pocit, keď sa v Trnave nevyznáš, sama som ho zažila, keď som začala chodiť na gympel tu :D (a to som aj predtým aspoň raz týždenne väčšinou v Trnave bola no :D )
      no ja som bola týždeň a pol chorá na začiatku februára, potom som mala ísť do školy ale deň predtým vyhlásili chrípkové, potom som bola tento pondelok, kedy sa ale konal hromadný blic (nech žijú maturanti, čo to zorganizovali a všetci čo blicovali) a tak sme mali do konca týždňa, teraz tento týždeň tam ideme, potom sú jarné, potom zasa týždeň, maturity, zasa týždeň a pol a veľká noc :D proste to je taká pohodička :D týždeň v škole a týždeň voľna :D

      Odstrániť
    3. jaaj, tak! už mi to vychádza :) No ja mám už všetky voľna odsledované, aj keď... bude to zvláštny pocit byť maturantom. Nebyť odkladu, už som ním teraz. :) Tak možno sa tam aj stretneme :) Hádam ma vezmú.

      Odstrániť
    4. No, mňa, ak sa nič nestane, čaká maturita presne za tri roky :D je to docela na nervy, keď si uvedomíš, že pred chvíľou som na gympli ešte len začínala,a teraz som tam už piaty rok... :d strašne to uteká :D
      Určite ťa vezmú :) Držím palce :)

      Odstrániť
  3. ani jedno,ani druhé! :D ver mi. skús niečo viac :) neboj sa toho
    ale keby môžem,tak sa s tebou s radosťou vymením a zopakujem si strednú :D

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Jéj, teší ma, že sa ti v Trnave páčilo! :) :D Keď si vtedy pridával článok o tej škole že kam by si tak chcel ísť, tak som bola zaskočená že práve sem do Trnavy :)
    Inak, ani sa nečudujem, že nestíhaš čítať! :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Prečo myslíš "práve sem do Trnavy"? :) nepáči sa ti? :D povedz, prezraď, nech som v obraze! :)

      Odstrániť
    2. No tak ja tu bývam :) A mne osobne sa Trnava dosť páči. Je tu toho dosť, bývam tu 15 rokov a stále objavujem nové miesta. Ale vždy keď sa niekde povie "Trnava", hneď všetci "Čó, fúj, ten zapadákov". Takže tak :) :D

      Odstrániť
  5. Ahoj, som jedna z tých, čo na teba na DOD FMK hovorili. Veľmi si nás potešil a asi to robíme dobre, keď tak pekne o nás píšeš. FMK labelo ma zabilo :) Verím, že sa k nám dostaneš, a ak keď tu už budeš, ozvi sa mi. Takých ako ty potrebujeme. Tvoj písomný prejav ja na veľmi dobrej úrovni a ak si aj dosť aktívny a kreatívny, tak s tebou urobíme veľké veci. Nezabudni sa mi potom prihovoriť :)

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nález Angie nedá

Keď v rukách držíte bohatstvo | Harry Potter fotočlánok

Pred pár dňami som vás informoval o tom, ako vydavateľstvo Ikar plánuje tretie vydanie Harryho Pottera - tentokrát v brožovanej väzbe s novými obálkami . Knihy uzreli svetlo sveta pred necelým týždňom a ja som sa postaral o to, aby som sa stal majiteľom prvých dvoch častí čo najskôr. Práve preto už dnes zdobia moju knižnicu a vždy keď okolo nej prechádzam, nemôžem sa vynadívať na ich obálky . Darmo, táto edícia sa grafikom naozaj podarila a zaujímavo vyzerá aj slovenské vydanie . Síce by som v takúto neskorú hodinu nemal, pripravil som pre vás obálkovú slintačku. Tak teda, dobrú chuť ! :-)           Určite väčšinu z vás poteší, že knihy sú pomerne kvalitné paperbacky , ktoré sa pri čítaní nelámu (pevne dúfam, že bude ich kvalita rovnaká aj pri štvrtej a piatej časti). Už teraz sa teším, kedy si na tieto knihy nájdem časť a budem mať možnosť si ich opäť prečítať - a tým pádom prežiť celé dobrodružstvo ešte raz. Kto sa ku mne pridá? :-) Leto je dosť dlhé, takže