Preskočiť na hlavný obsah

Vyhlásenie výhercu | súťaž o Sotva dýcham

Keďže mám dnes za sebou pomerne vyčerpávajúci deň (celodennú prednášku o Európskej únii spoločne so simuláciou rokovania Rady EÚ, na ktorom som nečakane stretol aj Naty Chudú) a teraz na mňa ešte čaká zopár strán učenia, nebudem tieto úvodné reči dlho zdržovať... Posledný týždeň bol na mojom blogu venovaný propagácii série od Rebeccy Donovan - Dych. Okrem rozhovoru, ktorý ste si mohli včera prečítať na mojom blogu, dovčera prebiehala aj súťaž o druhý diel - Sotva dýcham. Chcel by som sa poďakovať každému, kto sa tejto súťaže zúčastnil a taktiež aj vydavateľstvu Ikar, ktoré poskytlo knihu do súťaže. Myslím, že zdržovať je v tomto prípade zbytočné - a preto by som chcel zagratulovať Andrei Melagovej (s číslom 2), ktorá sa stala výherkyňou spomínanej knižky. Andreu som kontaktoval na e-maili, takže dúfam, že čoskoro dostanem odpoveď. Ostatní však určite nezúfajte - už o chvíľu si budete môcť na blogu prečítať recenziu, ktorá vám možno poradí, či sa do knižky pustiť alebo nie. To je odo mňa na dnes všetko. Pekný zvyšok večera! :-)

Komentáre

  1. Tiež som ani nepomyslela, že by som vás mohla stretnúť :D a ani by som si vás možno nevšimla keby sa mi neprihovoríte :D lebo ja som v tomto fakt slepá :D ale aj tak som rada, že sme sa spoznali aj osobne :) :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. my sme ťa zbadali na tom zozname a potom ťa už Veja identifikovala :D A páčilo sa ti tam? Podľa mňa to bolo veľmi dlhé... ale poučné. :)

      Odstrániť
    2. Podľa mňa to bolo z väčšej časti nudné :D ale to zasadanie parlamentu no to bolo fakt vtipné :D ja som sa nasmiala na tej výmene názorov :D

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

Keď je čakanie na knihu neúprosné...

Priznajme si, určite si každý z nás aspoň raz v živote zanadával nad tým, ako neznáša čakanie či už na vydanie knihy alebo jej preklad do rodného jazyka. Niekedy trvá spisovateľom napísať ďalšiu časť svojej série roky. Na druhej strane, pozitívnou správou je, keď autor vyhlási, že pokračovanie vôbec niekedy bude, a vtedy vôbec nezáleží na dátume publikovania. Iné to je, keď autor povie, že pokračovanie bude, no ani po rokoch ho nikde niet. Ale o tom potom. Dobrým príkladom spisovateľa, ktorému to "poriadne trvá" , je Patrick Rothfuss , teda autor slávnej fantasy série Meno vetra a druhej časti Strach múdreho muža , ktorý vyšiel len pred nedávnom v slovenskom preklade. V jeho prípade je čakanie ospravedlnené - americkému vydaniu chýbalo len šesť strán do tisícky. Aj napriek kvantite stránok dobehol svojou kvalitou väčšinu zbehlých fantasy autorov, ktorý sa od jeho diel môžu iba učiť. Preto mu možno ospravedlníme aj to, že tretia časť by mala podľa portálu goo...

RECENZIA: Tisíc chlapčenských bozkov (Tillie Cole)

Mnohí ľudia tvrdia, že romantické knihy sú určené len dievčatám v puberte a ženám, ktoré v nich hľadajú útechu po namáhavom dni strávenom v práci. Tvrdia, že takéto knihy prinášajú iba plytký príbeh , ktorý neprichádza s ničím novým. Keď som na internete prvýkrát zahliadol Tisíc chlapčenských bozkov , považoval som túto knihu za obyčajný román pre mladých dospelých, ktorý bude dozaista kópiou desiatok podobných kníh, ktoré za posledné roky vyšli. V tej chvíli som netušil, ako veľmi sa mýlim. Tisíc chlapčenských bozkov totiž v žiadnom prípade nie je kniha iba pre dievčatá v puberte a už vôbec neprináša plytký príbeh, ktorý sa vyskytuje v každom druhom románe v kníhkupectve. Hoci autorka hovorí o láske dvoch mladých ľudí , vo svojom diele sa zamýšľa nad krátkosťou ľudského života a nad tým, aké dôležité je užívať si každý jeden moment . Nikdy neviete, čo vám jedného dňa skríži cestu . Ktoré rozhodnutie váš život od základov zmení. Niektoré veci jednoducho ovplyvniť nemôžeme a práve n...