Preskočiť na hlavný obsah

Vyhlásenie výhercu | súťaž o Sotva dýcham

Keďže mám dnes za sebou pomerne vyčerpávajúci deň (celodennú prednášku o Európskej únii spoločne so simuláciou rokovania Rady EÚ, na ktorom som nečakane stretol aj Naty Chudú) a teraz na mňa ešte čaká zopár strán učenia, nebudem tieto úvodné reči dlho zdržovať... Posledný týždeň bol na mojom blogu venovaný propagácii série od Rebeccy Donovan - Dych. Okrem rozhovoru, ktorý ste si mohli včera prečítať na mojom blogu, dovčera prebiehala aj súťaž o druhý diel - Sotva dýcham. Chcel by som sa poďakovať každému, kto sa tejto súťaže zúčastnil a taktiež aj vydavateľstvu Ikar, ktoré poskytlo knihu do súťaže. Myslím, že zdržovať je v tomto prípade zbytočné - a preto by som chcel zagratulovať Andrei Melagovej (s číslom 2), ktorá sa stala výherkyňou spomínanej knižky. Andreu som kontaktoval na e-maili, takže dúfam, že čoskoro dostanem odpoveď. Ostatní však určite nezúfajte - už o chvíľu si budete môcť na blogu prečítať recenziu, ktorá vám možno poradí, či sa do knižky pustiť alebo nie. To je odo mňa na dnes všetko. Pekný zvyšok večera! :-)

Komentáre

  1. Tiež som ani nepomyslela, že by som vás mohla stretnúť :D a ani by som si vás možno nevšimla keby sa mi neprihovoríte :D lebo ja som v tomto fakt slepá :D ale aj tak som rada, že sme sa spoznali aj osobne :) :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. my sme ťa zbadali na tom zozname a potom ťa už Veja identifikovala :D A páčilo sa ti tam? Podľa mňa to bolo veľmi dlhé... ale poučné. :)

      Odstrániť
    2. Podľa mňa to bolo z väčšej časti nudné :D ale to zasadanie parlamentu no to bolo fakt vtipné :D ja som sa nasmiala na tej výmene názorov :D

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nál...

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne...

Najkrajší darček pre knihomoľa

Keď je človeku smutno , potrebuje niečo, čo ho rozveselí. Vo väčšine prípadov zaberá obľúbená hudba, film alebo priatelia . Na knihomoľov taktiež zaberajú vymenované techniky, no to, čo ich najviac poteší, je pohľad na ich obľúbené knižky . Čo by to bolo za knihomoľa bez svojej vysnívanej knižnice ? Môžem sa priznať, že pohľad na svoje papierové stvorenia zbožňujem. Avšak tým, že sa zo mňa stal knižný bloger, prečítal som množstvo kníh a kapacity poličky každého z nás sa výrazne obmedzili. Preto aj ja patrím medzi takých, ktorí musia riešiť s každou novou knihou dilemu, kam ju strčiť.  V tejto situácií mi ako na zavolanie prišiel mail z jednej firmy, MT-nábytku , ktorá sa mi ako jednému z  aktívnych blogerov vrámci akcie Marec: mesiac knihy rozhodla venovať knižnicu podľa vlastného výberu. Pravdupovediac, keď som si prvýkrát prečítal túto správu (a verte, že následne ešte zopár desiatok krát, či správne rozumiem), ostal som nadšený. Z ponuky spomínaného MT nábytku ...