Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Sempre - Navždy (J. M. Darhowerová)

Produkcia vydavateľskej značky YOLi, ktorá vydáva knihy pre mladých, sa minulý mesiac rozrástla o ďalší titul. Tentokrát ním je  vysoko hodnotené Sempre: Navždy, ktoré rozpráva príbeh o obete, láske, ale aj krutom zaobchádzaní s ľuďmi. Román očakávalo množstvo čitateľov. Avšak zaslúži si všetky chvály, ktoré od nich dostal? Pokračujte v čítaní mojej recenzie.

Život sedemnásťročnej Haven nie je taký, aký by si každý jej rovesník prial. Odmalička totiž vyrastala ako novodobá otrokyňa uprostred púšte a spolu s matkou sa stala obeťou obchodovania s ľuďmi. Zrazu ale natrafí na doktora Vincenta, ktorý dáva Haven šancu: buď opustí matku a odíde s ním, alebo zomrie. Haven sa tak ocitne na mieste, o ktorom sa jej ani nesnívalo: a okrem dvoch doktorových synov konečne spoznáva, ako chutí láska. Ako však prežiť vo svete, v ktorom vládne moc a peniaze, kde zrada a vraždy sú súčasťou ich každodenného života? 

Nechcem tvrdiť, že si príbeh vyberám iba podľa anotácie - vždy si totiž prečítam hodnotenia určitej knihy a veľkú zásluhu na tom, aby ma dielo zaujalo, má aj samotná obálka. V prípade Sempre som dlho neváhal - ohlasy na knihu boli vynikajúce, anotácia ma zaujala už na prvý pohľad a ani bezmála päťsto strán ma od prečítania neodradilo. S odstupom času však musím povedať, že som knihu trochu precenil. A hoci som si veľmi prial, aby ma dielo zaujalo väčšmi, niekoľko aspektov mi na tejto publikácii prekážalo - a práve vďaka nim môj dojem zo Sempre nebol taký, aký som očakával. 

"V živote je najzvláštnejšie, že z času na čas človek uverí, že bude žiť večne. Niekedy na to stačia tóny vzdialenej melódie, inokedy pohľad do niečích očí."

Čo som na tejto knihe a autorke ako takej vedel oceniť, bol celkový námet. Nikdy predtým som nečítal knihu hovoriacu o mafii, ktorá by bola zároveň určená mládeži a anotácia priam sľubovala dokonalý príbeh. Ale problém nastal s jeho vypovedaním. Možno mala autorka všetko pekne premyslené, avšak jednotlivé nápady nedokázala dať na papier tak, aby zaujali čitateľa. Síce vkladala do svojej knihy talianske výrazy, ktoré mali prispieť na originalite príbehu, štylistika, ktorú použila, nebola ničím výnimočná. Taktiež ani postavy nedostali taký priestor, aký by si zaslúžili. Hoci námet môže znieť zaujímavo, myslím si, že by potreboval zopár škrtancov a väčšiu spisovateľskú prax

Treba povedať, že ako oddychové čítanie pre čitateľov, ktorí veľa nečakajú, je Sempre dobrou voľbou. Je pravda, že na niektorých miestach dejová línia stagnovala a v knihe by ste mohli nájsť množstvo hluchých miest, dielo obsahuje aj veľa pekných myšlienok a niektoré časti v ňom boli zvládnuté veľmi dobre. Myslím si, že ak autorka na sebe zapracuje, môžeme sa tešiť na o poznanie lepšie pokračovanie. No čo sa týka prvej časti, tú by som zaradil medzi lepší priemer, čo je v tomto prípade naozaj škoda.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar
Knihu si môžete objednať napríklad na tejto adrese

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

Keď je čakanie na knihu neúprosné...

Priznajme si, určite si každý z nás aspoň raz v živote zanadával nad tým, ako neznáša čakanie či už na vydanie knihy alebo jej preklad do rodného jazyka. Niekedy trvá spisovateľom napísať ďalšiu časť svojej série roky. Na druhej strane, pozitívnou správou je, keď autor vyhlási, že pokračovanie vôbec niekedy bude, a vtedy vôbec nezáleží na dátume publikovania. Iné to je, keď autor povie, že pokračovanie bude, no ani po rokoch ho nikde niet. Ale o tom potom. Dobrým príkladom spisovateľa, ktorému to "poriadne trvá" , je Patrick Rothfuss , teda autor slávnej fantasy série Meno vetra a druhej časti Strach múdreho muža , ktorý vyšiel len pred nedávnom v slovenskom preklade. V jeho prípade je čakanie ospravedlnené - americkému vydaniu chýbalo len šesť strán do tisícky. Aj napriek kvantite stránok dobehol svojou kvalitou väčšinu zbehlých fantasy autorov, ktorý sa od jeho diel môžu iba učiť. Preto mu možno ospravedlníme aj to, že tretia časť by mala podľa portálu goo...

RECENZIA: Tisíc chlapčenských bozkov (Tillie Cole)

Mnohí ľudia tvrdia, že romantické knihy sú určené len dievčatám v puberte a ženám, ktoré v nich hľadajú útechu po namáhavom dni strávenom v práci. Tvrdia, že takéto knihy prinášajú iba plytký príbeh , ktorý neprichádza s ničím novým. Keď som na internete prvýkrát zahliadol Tisíc chlapčenských bozkov , považoval som túto knihu za obyčajný román pre mladých dospelých, ktorý bude dozaista kópiou desiatok podobných kníh, ktoré za posledné roky vyšli. V tej chvíli som netušil, ako veľmi sa mýlim. Tisíc chlapčenských bozkov totiž v žiadnom prípade nie je kniha iba pre dievčatá v puberte a už vôbec neprináša plytký príbeh, ktorý sa vyskytuje v každom druhom románe v kníhkupectve. Hoci autorka hovorí o láske dvoch mladých ľudí , vo svojom diele sa zamýšľa nad krátkosťou ľudského života a nad tým, aké dôležité je užívať si každý jeden moment . Nikdy neviete, čo vám jedného dňa skríži cestu . Ktoré rozhodnutie váš život od základov zmení. Niektoré veci jednoducho ovplyvniť nemôžeme a práve n...