Preskočiť na hlavný obsah

Aj ty rád skúšaš nové veci?

Predstavte si, že by každý deň vášho života vyzeral rovnako. Ráno by ste vstali, naraňajkovali sa, vykonali hygienickú potrebu a vyrazili do práce alebo školy, v ktorej by sa dialo vždy to isté. Urobili by ste to, čo sa od vás vyžaduje, zjedli obed, pokračovali v začatej práci a večer odišli späť domov. Sadli si za televíziu alebo k obľúbenej knihe a pred spaním si skontrolovali e-mail. Viete si predstaviť takýto život? Život, ktorý by bol bez spontánnosti a akejkoľvek radosti či prekvapení? Ja určite nie. Vždy som bol totiž zástancom skúšania nových vecí a vždy som musel byť medzi prvými, ktorí sa na niečom podieľali. Práve preto som sa snažil, aby som nežil monotónne - a aby bol po prebudení každý môj deň niečím výnimočný.  

Keď sa prejdete po kníhkupectve, uvidíte kôpky kníh s podobnou tematikou, v ktorej bohatý XY zachraňuje zúfalú XX, v ktorých upíri vládnu svetu (ak dokonca spomínaný svet neutrpel epidémiu či apokalypsu). Akoby autori nedokázali prísť s ničím novým, čo by už nebolo predtým povedané - a čo by zmobilizovalo celú mládež, aby po danej knihe siahla. Hovorí sa mi to veľmi ľahko, avšak pravdou je, že množstvo kníh je len inšpirovanou kópiou svojich predchodcov. A potom tu máme takých, ktorí idú proti davu. Takých, ktorí neschvaľujú hrdinu XY, ktorý žmurká po zúfalej XX, ktorá po ňom ihneď skočí. Existujú aj autori schopní vymyslieť niečo, o čom by sa vám ani nesnívalo - a hoci riskujú, že sa ich dielo stane brakom, v konečnom dôsledku svojím príbehom pobláznia celý svet.

Keď som prvýkrát počul o knihe s názvom Poučka o podstate predvídateľností Katherín, iba som prevrátil očami nad jej dlhým názvom. Vedel som len, že pochádza z pera Johna Greena, a tým pádom to bude pravdepodobne niečo zaujímavé. Predtým som od Johnyho čítal skôr smutné knihy a síce som vedel, že rozhodne nejde o obyčajného autora, nevedel som, že bude schopný niečoho na štýl "Katherín". Práve pri čítaní spomínanej knihy som si uvedomil jednu vec - a síce, že cestu k úspechu vám môže podstatne uľahčiť to, že zariskujete. Sú len dve možnosti. Buď vás verejnosť vyhlási za blázna alebo sa stanete novým Johnom Greenom.

Viacerí z vás pravdepodobne Poučku ešte nečítali - a v tomto momente stále nedokážem povedať, aké pocity vo mne kniha vyvolala. Na jednej strane som bol zaskočený autorovým nápadom, ktorý bol doslova senzačný, na tej druhej som len prevracal oči nad tým, čo to za hlúposť vymyslel. Možno nie každý bude knihu milovať a určite sa objaví aj zopár hejterov. Jedno je však jasné - Poučka spôsobí medzi čitateľmi poriadny rozruch. A o to Greenovi išlo. Vie, že obyčajnú story môže čítať iba deťom na dobrú noc. Pochopil, že jeho čitatelia budú milovať len príbeh, ktorý bude iný ako ostatné, neokukaný a možno aj trochu pritiahnutý za vlasy. Lebo vymyslieť rovnicu na to, ako sa človek zamiluje, ktorá obsahuje x premenných, umocnený diferenciál darcu kopačiek, odmocniny a všetky značky a šifry, ktoré nájdete v matematických príkladoch, veru každý autor nedokáže.  Greena nezaujíma, že v skutočnosti je to úplne inak - že XY stretne objekt XX, do ktorého sa zapozerá, spolu zažijú zopár nazvime to romantických chvíľ, založia si spolu rodinu a žijú spolu šťastne až do smrti. Green žije v úplne inom svete - a zdá sa, že sa mu to aj úspešne darí.

Samozrejme, John Green je extrémnym príkladom. Risk a skúšanie nových vecí jednoducho patria ku knihám. Je ale otázne, v akej miere. Niektorí chcú upútať tým, že zavraždia hlavnú postavu série (pripomína vám to niečo?), iným postačí aj na slnku trblietajúci sa plejboj, nad ktorým budú všetky čitateľky slintať, a potom je tu Green so svojou Poučkou. Zaujímalo by ma, čo si o tom myslíte vy. A v neposlednom rade - risknete to a prečítate si spomínané dielo? Možno sa aj z vás stane hrdina, ktorého bude uctievať celý svet. A možno aj nie. 

Komentáre

  1. Samozrejme, existujú výnimky, ale takisto aj množstvo kníh na jedno kopyto, ktorých je stále viac a viac.. Je to škoda, lebo niekedy sú to naozaj talentovaní autori. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Súhlasím ale aj absolútne nesúhlasím. Áno, keď sa preberáš listopiou rôznych romatických YA, polka z nich môže byť vážne len taká malá obmena toho istého ...
    Na druhú stranu, ak si nájdeš zoznam najčítanejších kníh sveta, rozdieli by boli priepastné ale kvalita rovnaká.
    V tomto to záleží od výberu. Napr. ja nejdem do knihy s málo čitateľmi alebo nižšie než 3,6 hviezdičky. Neberiem knihu, čo ofrflala blogerka, ktorej verím. Nepokračujem v čítaní knihy ak sa na prvých stranách ukáže, že to za to nestojí.
    Klientela pre takéto slaďáky s chybami ako grand canyon tu bola, je aj bude. Sú ľudia, ktorým sa také veci PÁČIA aj keď my to nechápeme a oni nechápu možno nás. Je ale už LEN NA ČITATEĽOVI akou cestou sa vyberie a nemá cenu ísť do knihy ak vieš, že nie je pre teba.
    Takže hej, literatúra upadá ale je zároveň na obrovskom vzostupe a rozmachu. Toľko talentov dostane príležitosť a je jasné, že nie všetci zažiaria no práve preto treba vybrať s rozvahou a čítať to čo za tuctovky nepovažuješ.

    A ten prvý odstave ... chápem čo myslíš ale znie mi to úplne ako jedna hrdinka z NewAdultky, ktorá mala predstavzatie, že nebude ako zvyšok lenivej americkej populácie a nikdy sa neusadí do rutiny. Ja svoj život možno netrávim skúšaním extrémov ale každý jeden deň prežívam niečo úplne nové a úžasné, aj keď len v blbej škole a 99% času chodím spať s pocitom, že som v živote šťastná, že je úžasné, že žijem, pretože je toho toľko k objavovaniu aj na obyčajných maličkostiach. Vec, ktorú svojim odstavcom hľadáš nie je nikde inde len v tebe - je to celé o perspektíve a ak človek chce, dokáže si užiť aj ten monotónny režim jesť, práca, jesť, spať pretože nikdy to nie je LEN o tom.

    Toť môj skromný ;) dlhší názor ...

    A knihu si raz určite prečítam. Green je trieda ale pre mňa hlavne Papierovými mestami a toto znie podobne skvelo. Takže riskovať je super no treba sa vždy včas zabrzdiť pred pádom do priepasti - či už pri čítaní alebo živote samotnom.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Určite súhlasím, že záleží na konkrétnej knihe. Mne sa zas veľakrát stane, že kniha, ktorú všetci ospevujú a má vysoké hodnotenie, ma až do takej miery nezaujme. Ale zas naopak román s nižším hodnotením ma vie dostať. :)
      Dúfam, že sa ti bude Poučka páčiť :)

      Odstrániť
  3. Ja stále váham, či to prečítať alebo nie :D Na jednej strane som čítala dve jeho knihy a nepáčili sa mi, ale na druhej stále dúfam, že ma raz nejaká kniha prinúti zbadať, čo na jeho knihách všetci vidia :D

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Dajte si pozor, koho si púšťate do domu | recenzia knihy Opatrovateľka (Joy Fielding)

Joy Fielding nie je ani zďaleka nováčik v písaní. Svoje prvé dielo vytvorila už ako dvanásťročná, keď napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo svojich rodičov. V slovenčine jej vyšli viaceré romány, ako napríklad Na zlých miestach, Slepá ulička či Niekto sa díva. Kniha Opatrovateľka je ďalšia zo série krimi príbehov, v ktorých opäť dokazuje svoj výnimočný talent. Jodi je živiteľka rodiny a špičková realitná maklérka . Jej otcovi Vicovi ťahá na osemdesiatku, no stará sa o manželku Audrey. Ešte vždy je vitálny, ale ženin zhoršujúci sa stav ho unavuje. Jodi sa preto rozhodne nájsť pre rodičov opatrovateľku . Po dlhšom hľadaní najme šesťdesiatničku Elyse, energickú a príťažlivú vdovu. Hoci Vic sa nápadu spočiatku bráni, veľmi rýchlo sa mu zapáči jej povaha a podmanivé správanie . Lenže po čase začne Elyse Jodi odstrkovať. A Audrin stav sa rapídne zhoršuje. Kto je tá žena, ktorá zrazu nosí šperky jej matky ? O čo jej ide? A ako ďaleko zájde, aby to získala? (zdroj: anotácia, upravené) ...

Rozdiel medzi spravodlivosťou a pomstou je len v tom, kto príbeh rozpráva | recenzia knihy Pavučina klamstiev (Julie Clark)

Julie Clark vo svete literatúry debutovala románom The Ones We Choose, ktorý vyšiel ešte v roku 2018. Pavučina klamstiev (The Lies I Tell) je v poradí jej tretia kniha a zároveň prvá, ktorá vychádza aj v slovenskom preklade. Jej anotácia mi už na prvý pohľad pripomínala príbeh Jedna nevinná lož, ktorý som tento rok čítal a ktorý si ma veľmi získal. Rozhodol som sa teda dať šancu aj Pavučine klamstiev a s odstupom času musím povedať, že to bolo skvelé rozhodnutie. Meg Williamsová . Maggie Littletonová. Melody Wildová. Rôzne mená, tá istá osoba – v závislosti od mesta a vytýčeného cieľa. Je to podvodníčka, ktorá vymaže svoje skutočné ja , aby sa stala tým, kým potrebuje. Raz študentkou vysokej školy, potom životnou koučkou alebo realitnou agentkou. A potom je tu Kat Robertsová . Už desať rokov čaká na návrat ženy, ktorá jej život prevrátila naruby. A keď sa jej dočká, je odhodlaná ukázať jej pravú tvár . No ako sa obe ženy postupne zbližujú, Katine dlhoročné predstavy o Meg sa začínajú...

Želanie s trpkou príchuťou | recenzia knihy Bolo raz jedno zlomené srdce (Stephanie Garber)

Stephanie Garber vstúpila do literárneho sveta známou fantasy trilógiou Caraval. Bolo raz jedno zlomené srdce je prvým dielom jej ďalšej trilógie, ktorá sa v angličtine čoskoro dočká svojho finále. V slovenskom preklade zatiaľ vyšla iba prvá časť, ktorá čitateľom predstavuje magický svet so zradným Princom sŕdc. Evangeline Foxová odjakživa verila v pravú lásku a šťastné konce... až kým nezistila, že sa láska jej života chystá oženiť s inou. V zúfalej nádeji, že svadbu zastaví a vylieči svoje ranené srdce, uzavrie dohodu s charizmatickým, no podlým Princom sŕdc. Ten od nej na revanš za svoju pomoc žiada tri bozky. No už po prvom bozku Evangeline pochopí, že vyjednávanie s nesmrteľnými je veľmi nebezpečná hra a Princ sŕdc chce v skutočnosti oveľa viac, než mu sľúbila. Princ sŕdc má s Evangeline veľké plány, ktoré ju buď privedú k jej vysnívanému šťastnému koncu, alebo do záhuby. (zdroj: anotácia)  „Zlomené srdce dokáže trhať dušu kúsok po kúsku. Zmení ťa na masochistu, ktorý túži byť...