Preskočiť na hlavný obsah

Aj ty rád skúšaš nové veci?

Predstavte si, že by každý deň vášho života vyzeral rovnako. Ráno by ste vstali, naraňajkovali sa, vykonali hygienickú potrebu a vyrazili do práce alebo školy, v ktorej by sa dialo vždy to isté. Urobili by ste to, čo sa od vás vyžaduje, zjedli obed, pokračovali v začatej práci a večer odišli späť domov. Sadli si za televíziu alebo k obľúbenej knihe a pred spaním si skontrolovali e-mail. Viete si predstaviť takýto život? Život, ktorý by bol bez spontánnosti a akejkoľvek radosti či prekvapení? Ja určite nie. Vždy som bol totiž zástancom skúšania nových vecí a vždy som musel byť medzi prvými, ktorí sa na niečom podieľali. Práve preto som sa snažil, aby som nežil monotónne - a aby bol po prebudení každý môj deň niečím výnimočný.  

Keď sa prejdete po kníhkupectve, uvidíte kôpky kníh s podobnou tematikou, v ktorej bohatý XY zachraňuje zúfalú XX, v ktorých upíri vládnu svetu (ak dokonca spomínaný svet neutrpel epidémiu či apokalypsu). Akoby autori nedokázali prísť s ničím novým, čo by už nebolo predtým povedané - a čo by zmobilizovalo celú mládež, aby po danej knihe siahla. Hovorí sa mi to veľmi ľahko, avšak pravdou je, že množstvo kníh je len inšpirovanou kópiou svojich predchodcov. A potom tu máme takých, ktorí idú proti davu. Takých, ktorí neschvaľujú hrdinu XY, ktorý žmurká po zúfalej XX, ktorá po ňom ihneď skočí. Existujú aj autori schopní vymyslieť niečo, o čom by sa vám ani nesnívalo - a hoci riskujú, že sa ich dielo stane brakom, v konečnom dôsledku svojím príbehom pobláznia celý svet.

Keď som prvýkrát počul o knihe s názvom Poučka o podstate predvídateľností Katherín, iba som prevrátil očami nad jej dlhým názvom. Vedel som len, že pochádza z pera Johna Greena, a tým pádom to bude pravdepodobne niečo zaujímavé. Predtým som od Johnyho čítal skôr smutné knihy a síce som vedel, že rozhodne nejde o obyčajného autora, nevedel som, že bude schopný niečoho na štýl "Katherín". Práve pri čítaní spomínanej knihy som si uvedomil jednu vec - a síce, že cestu k úspechu vám môže podstatne uľahčiť to, že zariskujete. Sú len dve možnosti. Buď vás verejnosť vyhlási za blázna alebo sa stanete novým Johnom Greenom.

Viacerí z vás pravdepodobne Poučku ešte nečítali - a v tomto momente stále nedokážem povedať, aké pocity vo mne kniha vyvolala. Na jednej strane som bol zaskočený autorovým nápadom, ktorý bol doslova senzačný, na tej druhej som len prevracal oči nad tým, čo to za hlúposť vymyslel. Možno nie každý bude knihu milovať a určite sa objaví aj zopár hejterov. Jedno je však jasné - Poučka spôsobí medzi čitateľmi poriadny rozruch. A o to Greenovi išlo. Vie, že obyčajnú story môže čítať iba deťom na dobrú noc. Pochopil, že jeho čitatelia budú milovať len príbeh, ktorý bude iný ako ostatné, neokukaný a možno aj trochu pritiahnutý za vlasy. Lebo vymyslieť rovnicu na to, ako sa človek zamiluje, ktorá obsahuje x premenných, umocnený diferenciál darcu kopačiek, odmocniny a všetky značky a šifry, ktoré nájdete v matematických príkladoch, veru každý autor nedokáže.  Greena nezaujíma, že v skutočnosti je to úplne inak - že XY stretne objekt XX, do ktorého sa zapozerá, spolu zažijú zopár nazvime to romantických chvíľ, založia si spolu rodinu a žijú spolu šťastne až do smrti. Green žije v úplne inom svete - a zdá sa, že sa mu to aj úspešne darí.

Samozrejme, John Green je extrémnym príkladom. Risk a skúšanie nových vecí jednoducho patria ku knihám. Je ale otázne, v akej miere. Niektorí chcú upútať tým, že zavraždia hlavnú postavu série (pripomína vám to niečo?), iným postačí aj na slnku trblietajúci sa plejboj, nad ktorým budú všetky čitateľky slintať, a potom je tu Green so svojou Poučkou. Zaujímalo by ma, čo si o tom myslíte vy. A v neposlednom rade - risknete to a prečítate si spomínané dielo? Možno sa aj z vás stane hrdina, ktorého bude uctievať celý svet. A možno aj nie. 

Komentáre

  1. Samozrejme, existujú výnimky, ale takisto aj množstvo kníh na jedno kopyto, ktorých je stále viac a viac.. Je to škoda, lebo niekedy sú to naozaj talentovaní autori. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Súhlasím ale aj absolútne nesúhlasím. Áno, keď sa preberáš listopiou rôznych romatických YA, polka z nich môže byť vážne len taká malá obmena toho istého ...
    Na druhú stranu, ak si nájdeš zoznam najčítanejších kníh sveta, rozdieli by boli priepastné ale kvalita rovnaká.
    V tomto to záleží od výberu. Napr. ja nejdem do knihy s málo čitateľmi alebo nižšie než 3,6 hviezdičky. Neberiem knihu, čo ofrflala blogerka, ktorej verím. Nepokračujem v čítaní knihy ak sa na prvých stranách ukáže, že to za to nestojí.
    Klientela pre takéto slaďáky s chybami ako grand canyon tu bola, je aj bude. Sú ľudia, ktorým sa také veci PÁČIA aj keď my to nechápeme a oni nechápu možno nás. Je ale už LEN NA ČITATEĽOVI akou cestou sa vyberie a nemá cenu ísť do knihy ak vieš, že nie je pre teba.
    Takže hej, literatúra upadá ale je zároveň na obrovskom vzostupe a rozmachu. Toľko talentov dostane príležitosť a je jasné, že nie všetci zažiaria no práve preto treba vybrať s rozvahou a čítať to čo za tuctovky nepovažuješ.

    A ten prvý odstave ... chápem čo myslíš ale znie mi to úplne ako jedna hrdinka z NewAdultky, ktorá mala predstavzatie, že nebude ako zvyšok lenivej americkej populácie a nikdy sa neusadí do rutiny. Ja svoj život možno netrávim skúšaním extrémov ale každý jeden deň prežívam niečo úplne nové a úžasné, aj keď len v blbej škole a 99% času chodím spať s pocitom, že som v živote šťastná, že je úžasné, že žijem, pretože je toho toľko k objavovaniu aj na obyčajných maličkostiach. Vec, ktorú svojim odstavcom hľadáš nie je nikde inde len v tebe - je to celé o perspektíve a ak človek chce, dokáže si užiť aj ten monotónny režim jesť, práca, jesť, spať pretože nikdy to nie je LEN o tom.

    Toť môj skromný ;) dlhší názor ...

    A knihu si raz určite prečítam. Green je trieda ale pre mňa hlavne Papierovými mestami a toto znie podobne skvelo. Takže riskovať je super no treba sa vždy včas zabrzdiť pred pádom do priepasti - či už pri čítaní alebo živote samotnom.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Určite súhlasím, že záleží na konkrétnej knihe. Mne sa zas veľakrát stane, že kniha, ktorú všetci ospevujú a má vysoké hodnotenie, ma až do takej miery nezaujme. Ale zas naopak román s nižším hodnotením ma vie dostať. :)
      Dúfam, že sa ti bude Poučka páčiť :)

      Odstrániť
  3. Ja stále váham, či to prečítať alebo nie :D Na jednej strane som čítala dve jeho knihy a nepáčili sa mi, ale na druhej stále dúfam, že ma raz nejaká kniha prinúti zbadať, čo na jeho knihách všetci vidia :D

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

Mesačná chvastačka za november

November je mesiac, na ktorý nikdy nezabudnem. Veď nenadarmo už roky traduje výrok Navždy sa zachová v pamäti stužková ... Tento mesiac prišiel rad aj na mňa a už nejaký ten piatok nosím hrdo na bunde zelenú stužku , ktorá mi neustále pripomína, že sa pomaly ale isto budem uberať akademickým smerom. Ale o tom potom... Späť k mesačnej chvastačke , ktorú usporadúva Judit . Práve kvôli spomínanej stužkovej bol tento mesiac úplne iný než tie ostatné a na čítanie kníh mi ostalo len veľmi malo času. Prvú polovicu novembra sme totiž strávili nácvikom čísel (ktorých bolo naozaj veľa - veď len ja som figuroval v piatich z nich a okrem toho som celú stužkovú spolu so spolužiačkou moderoval) alebo učením  sa na množstvo písomiek. Čas, ktorý mi ostal, som sa snažil venovať knihám, ktoré na mňa čakali ešte z minulých mesiacov . Dnes už môžem spokojne povedať, že som si našiel čas na každú z nich. Už len publikovať recenzie. :-) Čo sa týka prírastkov, do knižnice mi pribudla iba je...

Najkrajší darček pre knihomoľa

Keď je človeku smutno , potrebuje niečo, čo ho rozveselí. Vo väčšine prípadov zaberá obľúbená hudba, film alebo priatelia . Na knihomoľov taktiež zaberajú vymenované techniky, no to, čo ich najviac poteší, je pohľad na ich obľúbené knižky . Čo by to bolo za knihomoľa bez svojej vysnívanej knižnice ? Môžem sa priznať, že pohľad na svoje papierové stvorenia zbožňujem. Avšak tým, že sa zo mňa stal knižný bloger, prečítal som množstvo kníh a kapacity poličky každého z nás sa výrazne obmedzili. Preto aj ja patrím medzi takých, ktorí musia riešiť s každou novou knihou dilemu, kam ju strčiť.  V tejto situácií mi ako na zavolanie prišiel mail z jednej firmy, MT-nábytku , ktorá sa mi ako jednému z  aktívnych blogerov vrámci akcie Marec: mesiac knihy rozhodla venovať knižnicu podľa vlastného výberu. Pravdupovediac, keď som si prvýkrát prečítal túto správu (a verte, že následne ešte zopár desiatok krát, či správne rozumiem), ostal som nadšený. Z ponuky spomínaného MT nábytku ...