Preskočiť na hlavný obsah

Aj ty rád skúšaš nové veci?

Predstavte si, že by každý deň vášho života vyzeral rovnako. Ráno by ste vstali, naraňajkovali sa, vykonali hygienickú potrebu a vyrazili do práce alebo školy, v ktorej by sa dialo vždy to isté. Urobili by ste to, čo sa od vás vyžaduje, zjedli obed, pokračovali v začatej práci a večer odišli späť domov. Sadli si za televíziu alebo k obľúbenej knihe a pred spaním si skontrolovali e-mail. Viete si predstaviť takýto život? Život, ktorý by bol bez spontánnosti a akejkoľvek radosti či prekvapení? Ja určite nie. Vždy som bol totiž zástancom skúšania nových vecí a vždy som musel byť medzi prvými, ktorí sa na niečom podieľali. Práve preto som sa snažil, aby som nežil monotónne - a aby bol po prebudení každý môj deň niečím výnimočný.  

Keď sa prejdete po kníhkupectve, uvidíte kôpky kníh s podobnou tematikou, v ktorej bohatý XY zachraňuje zúfalú XX, v ktorých upíri vládnu svetu (ak dokonca spomínaný svet neutrpel epidémiu či apokalypsu). Akoby autori nedokázali prísť s ničím novým, čo by už nebolo predtým povedané - a čo by zmobilizovalo celú mládež, aby po danej knihe siahla. Hovorí sa mi to veľmi ľahko, avšak pravdou je, že množstvo kníh je len inšpirovanou kópiou svojich predchodcov. A potom tu máme takých, ktorí idú proti davu. Takých, ktorí neschvaľujú hrdinu XY, ktorý žmurká po zúfalej XX, ktorá po ňom ihneď skočí. Existujú aj autori schopní vymyslieť niečo, o čom by sa vám ani nesnívalo - a hoci riskujú, že sa ich dielo stane brakom, v konečnom dôsledku svojím príbehom pobláznia celý svet.

Keď som prvýkrát počul o knihe s názvom Poučka o podstate predvídateľností Katherín, iba som prevrátil očami nad jej dlhým názvom. Vedel som len, že pochádza z pera Johna Greena, a tým pádom to bude pravdepodobne niečo zaujímavé. Predtým som od Johnyho čítal skôr smutné knihy a síce som vedel, že rozhodne nejde o obyčajného autora, nevedel som, že bude schopný niečoho na štýl "Katherín". Práve pri čítaní spomínanej knihy som si uvedomil jednu vec - a síce, že cestu k úspechu vám môže podstatne uľahčiť to, že zariskujete. Sú len dve možnosti. Buď vás verejnosť vyhlási za blázna alebo sa stanete novým Johnom Greenom.

Viacerí z vás pravdepodobne Poučku ešte nečítali - a v tomto momente stále nedokážem povedať, aké pocity vo mne kniha vyvolala. Na jednej strane som bol zaskočený autorovým nápadom, ktorý bol doslova senzačný, na tej druhej som len prevracal oči nad tým, čo to za hlúposť vymyslel. Možno nie každý bude knihu milovať a určite sa objaví aj zopár hejterov. Jedno je však jasné - Poučka spôsobí medzi čitateľmi poriadny rozruch. A o to Greenovi išlo. Vie, že obyčajnú story môže čítať iba deťom na dobrú noc. Pochopil, že jeho čitatelia budú milovať len príbeh, ktorý bude iný ako ostatné, neokukaný a možno aj trochu pritiahnutý za vlasy. Lebo vymyslieť rovnicu na to, ako sa človek zamiluje, ktorá obsahuje x premenných, umocnený diferenciál darcu kopačiek, odmocniny a všetky značky a šifry, ktoré nájdete v matematických príkladoch, veru každý autor nedokáže.  Greena nezaujíma, že v skutočnosti je to úplne inak - že XY stretne objekt XX, do ktorého sa zapozerá, spolu zažijú zopár nazvime to romantických chvíľ, založia si spolu rodinu a žijú spolu šťastne až do smrti. Green žije v úplne inom svete - a zdá sa, že sa mu to aj úspešne darí.

Samozrejme, John Green je extrémnym príkladom. Risk a skúšanie nových vecí jednoducho patria ku knihám. Je ale otázne, v akej miere. Niektorí chcú upútať tým, že zavraždia hlavnú postavu série (pripomína vám to niečo?), iným postačí aj na slnku trblietajúci sa plejboj, nad ktorým budú všetky čitateľky slintať, a potom je tu Green so svojou Poučkou. Zaujímalo by ma, čo si o tom myslíte vy. A v neposlednom rade - risknete to a prečítate si spomínané dielo? Možno sa aj z vás stane hrdina, ktorého bude uctievať celý svet. A možno aj nie. 

Komentáre

  1. Samozrejme, existujú výnimky, ale takisto aj množstvo kníh na jedno kopyto, ktorých je stále viac a viac.. Je to škoda, lebo niekedy sú to naozaj talentovaní autori. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Súhlasím ale aj absolútne nesúhlasím. Áno, keď sa preberáš listopiou rôznych romatických YA, polka z nich môže byť vážne len taká malá obmena toho istého ...
    Na druhú stranu, ak si nájdeš zoznam najčítanejších kníh sveta, rozdieli by boli priepastné ale kvalita rovnaká.
    V tomto to záleží od výberu. Napr. ja nejdem do knihy s málo čitateľmi alebo nižšie než 3,6 hviezdičky. Neberiem knihu, čo ofrflala blogerka, ktorej verím. Nepokračujem v čítaní knihy ak sa na prvých stranách ukáže, že to za to nestojí.
    Klientela pre takéto slaďáky s chybami ako grand canyon tu bola, je aj bude. Sú ľudia, ktorým sa také veci PÁČIA aj keď my to nechápeme a oni nechápu možno nás. Je ale už LEN NA ČITATEĽOVI akou cestou sa vyberie a nemá cenu ísť do knihy ak vieš, že nie je pre teba.
    Takže hej, literatúra upadá ale je zároveň na obrovskom vzostupe a rozmachu. Toľko talentov dostane príležitosť a je jasné, že nie všetci zažiaria no práve preto treba vybrať s rozvahou a čítať to čo za tuctovky nepovažuješ.

    A ten prvý odstave ... chápem čo myslíš ale znie mi to úplne ako jedna hrdinka z NewAdultky, ktorá mala predstavzatie, že nebude ako zvyšok lenivej americkej populácie a nikdy sa neusadí do rutiny. Ja svoj život možno netrávim skúšaním extrémov ale každý jeden deň prežívam niečo úplne nové a úžasné, aj keď len v blbej škole a 99% času chodím spať s pocitom, že som v živote šťastná, že je úžasné, že žijem, pretože je toho toľko k objavovaniu aj na obyčajných maličkostiach. Vec, ktorú svojim odstavcom hľadáš nie je nikde inde len v tebe - je to celé o perspektíve a ak človek chce, dokáže si užiť aj ten monotónny režim jesť, práca, jesť, spať pretože nikdy to nie je LEN o tom.

    Toť môj skromný ;) dlhší názor ...

    A knihu si raz určite prečítam. Green je trieda ale pre mňa hlavne Papierovými mestami a toto znie podobne skvelo. Takže riskovať je super no treba sa vždy včas zabrzdiť pred pádom do priepasti - či už pri čítaní alebo živote samotnom.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Určite súhlasím, že záleží na konkrétnej knihe. Mne sa zas veľakrát stane, že kniha, ktorú všetci ospevujú a má vysoké hodnotenie, ma až do takej miery nezaujme. Ale zas naopak román s nižším hodnotením ma vie dostať. :)
      Dúfam, že sa ti bude Poučka páčiť :)

      Odstrániť
  3. Ja stále váham, či to prečítať alebo nie :D Na jednej strane som čítala dve jeho knihy a nepáčili sa mi, ale na druhej stále dúfam, že ma raz nejaká kniha prinúti zbadať, čo na jeho knihách všetci vidia :D

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

Keď je čakanie na knihu neúprosné...

Priznajme si, určite si každý z nás aspoň raz v živote zanadával nad tým, ako neznáša čakanie či už na vydanie knihy alebo jej preklad do rodného jazyka. Niekedy trvá spisovateľom napísať ďalšiu časť svojej série roky. Na druhej strane, pozitívnou správou je, keď autor vyhlási, že pokračovanie vôbec niekedy bude, a vtedy vôbec nezáleží na dátume publikovania. Iné to je, keď autor povie, že pokračovanie bude, no ani po rokoch ho nikde niet. Ale o tom potom. Dobrým príkladom spisovateľa, ktorému to "poriadne trvá" , je Patrick Rothfuss , teda autor slávnej fantasy série Meno vetra a druhej časti Strach múdreho muža , ktorý vyšiel len pred nedávnom v slovenskom preklade. V jeho prípade je čakanie ospravedlnené - americkému vydaniu chýbalo len šesť strán do tisícky. Aj napriek kvantite stránok dobehol svojou kvalitou väčšinu zbehlých fantasy autorov, ktorý sa od jeho diel môžu iba učiť. Preto mu možno ospravedlníme aj to, že tretia časť by mala podľa portálu goo...

Dajte si pozor, koho si púšťate do domu | recenzia knihy Opatrovateľka (Joy Fielding)

Joy Fielding nie je ani zďaleka nováčik v písaní. Svoje prvé dielo vytvorila už ako dvanásťročná, keď napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo svojich rodičov. V slovenčine jej vyšli viaceré romány, ako napríklad Na zlých miestach, Slepá ulička či Niekto sa díva. Kniha Opatrovateľka je ďalšia zo série krimi príbehov, v ktorých opäť dokazuje svoj výnimočný talent. Jodi je živiteľka rodiny a špičková realitná maklérka . Jej otcovi Vicovi ťahá na osemdesiatku, no stará sa o manželku Audrey. Ešte vždy je vitálny, ale ženin zhoršujúci sa stav ho unavuje. Jodi sa preto rozhodne nájsť pre rodičov opatrovateľku . Po dlhšom hľadaní najme šesťdesiatničku Elyse, energickú a príťažlivú vdovu. Hoci Vic sa nápadu spočiatku bráni, veľmi rýchlo sa mu zapáči jej povaha a podmanivé správanie . Lenže po čase začne Elyse Jodi odstrkovať. A Audrin stav sa rapídne zhoršuje. Kto je tá žena, ktorá zrazu nosí šperky jej matky ? O čo jej ide? A ako ďaleko zájde, aby to získala? (zdroj: anotácia, upravené) ...