Preskočiť na hlavný obsah

O tom, ako som v hlavnom meste rozdával objatia

Som jeden z tých, čo si stoja za tým, že si život treba užívať najviac, ako to len ide. Hoci mi v posledných dňoch neostáva veľa voľného času pre seba, a skoro všetok obetujem pre školu, milujem chvíle, kedy môžem pomyselne vypnúť a zabudnúť na všetky starosti a povinnosti. Niektorým na to postačí kniha, no ja som si vybral inú cestu. Rozhodol som sa rozdávať radosť a urobiť dobrý skutok pre náhodných ľudí. Išiel som spolu s dvomi kamarátmi rozdávať objatia zadarmo. Len tak - a úplne nezištne. 
Poviete si, načo spomínam slovo nezištne keď ide o objatia zadarmo. No mnohí sa čudovali, načo je niečo také dobré. "A to z toho nič nemáš a objímaš cudzích ľudí? A si normálny?" Prinútilo ma to zamyslieť sa. Akoby v nás už nebolo nič dobré a akoby sa všetci hnali len za peniazmi a úspechom. Je to smutné, ale je to tak. Ani také reči ma ale neodradili od toho, aby som v sobotu nasadol na vlak a urobil si výlet do Bratislavy. A verte mi, to bol teda výlet! Spočiatku sme plánovali objatia v blízkosti obchodného centra Eurovea, avšak kvôli SBSkárom, ktorí boli striktne proti, sme sa museli presunúť inam. A tak sme si urobili prechádzku po Blave, stretli partiu deciek, ktoré tvrdili, že sa im naša myšlienka páči a chcú objatia rozdávať aj oni, boli sme súčasťou svadby a v neposlednom rade sme objali asi stosedemdesiat ľudí

Keďže som sa niečoho takého zúčastnil prvýkrát, mal som strach z reakcii okoloidúcich. Moja prvá obeť však prišla už v Eurovei (po tom, ako mi chcela v rámci svojho stánku na chodbe vyšetriť semenníky, no uznajte...:D). Ďalšie, ktoré prišli neskôr, mi však dodali odvahu a guráž robiť niečo, čo spraví radosť nielen mne, ale aj ľuďom naokolo. Hoci boli pohľady okoloidúcich všelijaké, väčšina z nich sa na mňa len usmiala. Približne deväťdesiat z nich sa odvážilo ma aj objať. Väčšinu z nich tvorili dievčatá v približne mojom veku, čo ma samozrejme potešilo, ale milí boli aj starší ľudia, ktorých potešilo, že existuje niekto ako my. Určite sú aj takí, ktorí ešte dodnes čakajú poštou faktúru. "A nie si Jehovista?"

Práve v tento deň som si dokázal množstvo vecí - že robiť veci nezištne a "len tak" sa vypláca - a síce boli mnohí ľudia naokolo nechápaví, kvôli tým "ochotným" to vždy treba risknúť. Taktiež ma prekvapilo, že sa po nás vrhlo množstvo ľudí, od ktorých by sme to vôbec nečakali. Neprevrátili očami ako ich rovesníci - oni (hoci aj s čírom na hlave) nás vyobjímali viac, než všetci ostatní dokopy. Spôsobili doslova šialenstvo a úsmevné pohľady všetkých navôkol. A čo som tým všetkým vlastne chcel povedať? Nebojte sa urobiť niečo, čo možno ostatní neschvaľujú. Nebojte sa neisť s davom a robiť dobré skutky. A v neposlednom rade: neodcudzujte ostatných, pokým nezistíte, akí naozaj sú. No povedzte, odolali by ste trom objímačom, ktorých vidíte na obrázku? :D

Komentáre

  1. Tak tento nápad je úplne perfektný :D! Keby som šla okolo tak neviem, neviem či by som odolala :D. Ale každopádne skvelý nápad, určite ste tým potešili kopec ľudí a uznávam, že to nesie krásnu myšlienku :).

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. niektorí boli nerozhodní, takže potom som stavil na úsmev a už to šlo :D Aj mňa tá myšlienka oslovila a hneď som vedel, že do toho idem! :)

      Odstrániť
    2. Obdivujem vás.. musel to byť aj troška strach a nervy, ale prekonali ste to, takže obdiv :)

      Odstrániť
  2. Objimani je skvela vec. Nevim, jestli bych do toho sla jen tak na ulici, jsem paranoidni :D Mam to stesti, ze mame hug friendly kolektiv v praci, takze ja se objimam skoro kazdy den :) A doporucuju vsem! Nicmene vy jste kluci museli byt nabiti energii na tyden dopredu, ne? :))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Navyše pražilo slniečko, takže to vyšlo TIP TOP! :))

      Odstrániť
  3. Já sama jsem na podobných akcích v Praze byla poměrně už častokrát a nemohu si to vynachválit :) Mám ráda pdoobné akce a když mi někdo řekne, že jsem mu právě aspoň trochu zlepšila den, je to skvělý pocit.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Super článok :D O niečom takomto som ešte nepočula a vlastne ani sama neviem, či by som sa do niečoho takéhoto pustila, asi by som sa hanbila. :D

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Vyhrá láska alebo manželstvo z povinnosti? | recenzia knihy Tajomstvá zámku Ashmore (Cynthia Harrod-Eagles)

Sedemdesiattriročná Cynthia Harrod-Eagles napísala za svoj život desiatky románov. Najviac sa ale preslávila ságou The Morland Dynasty, ktorú čitateľom predstavila v tridsiatich piatich pokračovaniach. V minulosti knihy nepublikovala len pod svojím menom, ale využívala aj pseudonymy Emma Woodhouse či Elizabeth Bennett. Titul Tajomstvá zámku Ashmore je jej najnovší román , ktorý v pôvodnom znení vyšiel v roku 2021. Sleduje osud mladého Gilesa, ktorý po smrti svojho otca grófa musí prevziať trón.  Ten jeden deň v roku 1901 bol na poľovačku ako stvorený. Tragická nehoda počas lovu však pripraví o život grófa Staintona a obyvateľom zámku Ashmore spôsobí krušné chvíle. Zámok získa nového majiteľa , ktorým je grófov najstarší syn Giles. Ten z vyhliadky na dedičstvo nie je veľmi nadšený. Rýchlo totiž zistí, že okrem titulu zdedil po otcovi aj značné dlhy . Existuje len jediný spôsob, ako rodinu zachrániť pred bankrotom. Musí sa výhodne oženiť – a rozhodnúť sa musí rýchlo. Zatiaľ čo Kitty

RECENZIA: Verum (Courtney Coleová)

Už na začiatku prvej knihy tejto série autorka svojich čitateľov varovala, že spôsob, akým príbeh rozpovie, sa nikomu páčiť nebude. Avšak nemohla na tom nič zmeniť, nič zmazať či pridať. Hoci považujem Nocte za vynikajúci a strhujúci román , nemal som pocit, že by mi na ňom niečo prekážalo alebo žeby autorka prekročila hranice znesiteľnosti . Na jej varovanie som zabudol a nebral ho vážne. Koniec druhej časti však každému úvodné autorkine slová pripomenie. Pýtate sa, aká bola moja reakcia po dočítaní Verum ? Nezmohol som sa ani na slovo. A pritom som mal pocit, že mi zápletka začína konečne dávať zmysel a že sa v nej aspoň sčasti orientujem. Veď aj samotný slogan druhej časti znie Pravda ťa oslobodí . No autorka mi dokázala, že som sa fatálne mýlil  a že moja verzia pravdy bola iba chybnou predstavou toho, čo sa v tejto knihe stalo. Kto je skutočný a kto nie? Kto je živý a kto mŕtvy? O všetkom sa môžeme iba domnievať.  "Na svojom osude musíme pracovať. Musíme zaň zapla

Aký je váš názor na fanfiction? | súťaž o knihu Bozk

V posledných týždňoch sa na knižných blogoch a sociálnych sieťach spomínala kniha After: Bozk viac než často. Fanficion na populárnu hudobnú skupinu One Direction , ktorá spôsobila šialenstvo po celom svete, totiž už o malú chvíľu vyjde aj v slovenčine . Napriek tomu, že má spomínaná hudobná skupina množstvo odporcov, čitatelia si knihu After: Bozk doslova zamilovali . A keďže som bol jedným z tých, ktorí si mali možnosť prečítať knihu s malým predstihom, za seba môžem povedať, že ma príjemne prekvapila .  Hoci malo After  skoro šesťsto strán a viaceré pasáže sa v ňom niekoľkokrát opakovali, aj tak ma čítanie tejto knihy bavilo a nevedel som sa od nej odtrhnúť. Anna Toddová píše naozaj pútavo a musím sa priznať, že som je to celé zhltol aj s navijakom . Do príbehu vniesla realistickú atmosféru a ja som jej uveril každé slovo. Súhlasím, hrdinovia sa neraz správali hlúpo a nerozvážne, avšak takí mladí ľudia sú. Majú chyby, a rovnako ani táto kniha nie je dokonalá , ale určit