Preskočiť na hlavný obsah

O tom, ako som v hlavnom meste rozdával objatia

Som jeden z tých, čo si stoja za tým, že si život treba užívať najviac, ako to len ide. Hoci mi v posledných dňoch neostáva veľa voľného času pre seba, a skoro všetok obetujem pre školu, milujem chvíle, kedy môžem pomyselne vypnúť a zabudnúť na všetky starosti a povinnosti. Niektorým na to postačí kniha, no ja som si vybral inú cestu. Rozhodol som sa rozdávať radosť a urobiť dobrý skutok pre náhodných ľudí. Išiel som spolu s dvomi kamarátmi rozdávať objatia zadarmo. Len tak - a úplne nezištne. 
Poviete si, načo spomínam slovo nezištne keď ide o objatia zadarmo. No mnohí sa čudovali, načo je niečo také dobré. "A to z toho nič nemáš a objímaš cudzích ľudí? A si normálny?" Prinútilo ma to zamyslieť sa. Akoby v nás už nebolo nič dobré a akoby sa všetci hnali len za peniazmi a úspechom. Je to smutné, ale je to tak. Ani také reči ma ale neodradili od toho, aby som v sobotu nasadol na vlak a urobil si výlet do Bratislavy. A verte mi, to bol teda výlet! Spočiatku sme plánovali objatia v blízkosti obchodného centra Eurovea, avšak kvôli SBSkárom, ktorí boli striktne proti, sme sa museli presunúť inam. A tak sme si urobili prechádzku po Blave, stretli partiu deciek, ktoré tvrdili, že sa im naša myšlienka páči a chcú objatia rozdávať aj oni, boli sme súčasťou svadby a v neposlednom rade sme objali asi stosedemdesiat ľudí

Keďže som sa niečoho takého zúčastnil prvýkrát, mal som strach z reakcii okoloidúcich. Moja prvá obeť však prišla už v Eurovei (po tom, ako mi chcela v rámci svojho stánku na chodbe vyšetriť semenníky, no uznajte...:D). Ďalšie, ktoré prišli neskôr, mi však dodali odvahu a guráž robiť niečo, čo spraví radosť nielen mne, ale aj ľuďom naokolo. Hoci boli pohľady okoloidúcich všelijaké, väčšina z nich sa na mňa len usmiala. Približne deväťdesiat z nich sa odvážilo ma aj objať. Väčšinu z nich tvorili dievčatá v približne mojom veku, čo ma samozrejme potešilo, ale milí boli aj starší ľudia, ktorých potešilo, že existuje niekto ako my. Určite sú aj takí, ktorí ešte dodnes čakajú poštou faktúru. "A nie si Jehovista?"

Práve v tento deň som si dokázal množstvo vecí - že robiť veci nezištne a "len tak" sa vypláca - a síce boli mnohí ľudia naokolo nechápaví, kvôli tým "ochotným" to vždy treba risknúť. Taktiež ma prekvapilo, že sa po nás vrhlo množstvo ľudí, od ktorých by sme to vôbec nečakali. Neprevrátili očami ako ich rovesníci - oni (hoci aj s čírom na hlave) nás vyobjímali viac, než všetci ostatní dokopy. Spôsobili doslova šialenstvo a úsmevné pohľady všetkých navôkol. A čo som tým všetkým vlastne chcel povedať? Nebojte sa urobiť niečo, čo možno ostatní neschvaľujú. Nebojte sa neisť s davom a robiť dobré skutky. A v neposlednom rade: neodcudzujte ostatných, pokým nezistíte, akí naozaj sú. No povedzte, odolali by ste trom objímačom, ktorých vidíte na obrázku? :D

Komentáre

  1. Tak tento nápad je úplne perfektný :D! Keby som šla okolo tak neviem, neviem či by som odolala :D. Ale každopádne skvelý nápad, určite ste tým potešili kopec ľudí a uznávam, že to nesie krásnu myšlienku :).

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. niektorí boli nerozhodní, takže potom som stavil na úsmev a už to šlo :D Aj mňa tá myšlienka oslovila a hneď som vedel, že do toho idem! :)

      Odstrániť
    2. Obdivujem vás.. musel to byť aj troška strach a nervy, ale prekonali ste to, takže obdiv :)

      Odstrániť
  2. Objimani je skvela vec. Nevim, jestli bych do toho sla jen tak na ulici, jsem paranoidni :D Mam to stesti, ze mame hug friendly kolektiv v praci, takze ja se objimam skoro kazdy den :) A doporucuju vsem! Nicmene vy jste kluci museli byt nabiti energii na tyden dopredu, ne? :))

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Já sama jsem na podobných akcích v Praze byla poměrně už častokrát a nemohu si to vynachválit :) Mám ráda pdoobné akce a když mi někdo řekne, že jsem mu právě aspoň trochu zlepšila den, je to skvělý pocit.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Super článok :D O niečom takomto som ešte nepočula a vlastne ani sama neviem, či by som sa do niečoho takéhoto pustila, asi by som sa hanbila. :D

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rozdiel medzi spravodlivosťou a pomstou je len v tom, kto príbeh rozpráva | recenzia knihy Pavučina klamstiev (Julie Clark)

Julie Clark vo svete literatúry debutovala románom The Ones We Choose, ktorý vyšiel ešte v roku 2018. Pavučina klamstiev (The Lies I Tell) je v poradí jej tretia kniha a zároveň prvá, ktorá vychádza aj v slovenskom preklade. Jej anotácia mi už na prvý pohľad pripomínala príbeh Jedna nevinná lož, ktorý som tento rok čítal a ktorý si ma veľmi získal. Rozhodol som sa teda dať šancu aj Pavučine klamstiev a s odstupom času musím povedať, že to bolo skvelé rozhodnutie. Meg Williamsová . Maggie Littletonová. Melody Wildová. Rôzne mená, tá istá osoba – v závislosti od mesta a vytýčeného cieľa. Je to podvodníčka, ktorá vymaže svoje skutočné ja , aby sa stala tým, kým potrebuje. Raz študentkou vysokej školy, potom životnou koučkou alebo realitnou agentkou. A potom je tu Kat Robertsová . Už desať rokov čaká na návrat ženy, ktorá jej život prevrátila naruby. A keď sa jej dočká, je odhodlaná ukázať jej pravú tvár . No ako sa obe ženy postupne zbližujú, Katine dlhoročné predstavy o Meg sa začínajú...

Dajte si pozor, koho si púšťate do domu | recenzia knihy Opatrovateľka (Joy Fielding)

Joy Fielding nie je ani zďaleka nováčik v písaní. Svoje prvé dielo vytvorila už ako dvanásťročná, keď napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo svojich rodičov. V slovenčine jej vyšli viaceré romány, ako napríklad Na zlých miestach, Slepá ulička či Niekto sa díva. Kniha Opatrovateľka je ďalšia zo série krimi príbehov, v ktorých opäť dokazuje svoj výnimočný talent. Jodi je živiteľka rodiny a špičková realitná maklérka . Jej otcovi Vicovi ťahá na osemdesiatku, no stará sa o manželku Audrey. Ešte vždy je vitálny, ale ženin zhoršujúci sa stav ho unavuje. Jodi sa preto rozhodne nájsť pre rodičov opatrovateľku . Po dlhšom hľadaní najme šesťdesiatničku Elyse, energickú a príťažlivú vdovu. Hoci Vic sa nápadu spočiatku bráni, veľmi rýchlo sa mu zapáči jej povaha a podmanivé správanie . Lenže po čase začne Elyse Jodi odstrkovať. A Audrin stav sa rapídne zhoršuje. Kto je tá žena, ktorá zrazu nosí šperky jej matky ? O čo jej ide? A ako ďaleko zájde, aby to získala? (zdroj: anotácia, upravené) ...

Želanie s trpkou príchuťou | recenzia knihy Bolo raz jedno zlomené srdce (Stephanie Garber)

Stephanie Garber vstúpila do literárneho sveta známou fantasy trilógiou Caraval. Bolo raz jedno zlomené srdce je prvým dielom jej ďalšej trilógie, ktorá sa v angličtine čoskoro dočká svojho finále. V slovenskom preklade zatiaľ vyšla iba prvá časť, ktorá čitateľom predstavuje magický svet so zradným Princom sŕdc. Evangeline Foxová odjakživa verila v pravú lásku a šťastné konce... až kým nezistila, že sa láska jej života chystá oženiť s inou. V zúfalej nádeji, že svadbu zastaví a vylieči svoje ranené srdce, uzavrie dohodu s charizmatickým, no podlým Princom sŕdc. Ten od nej na revanš za svoju pomoc žiada tri bozky. No už po prvom bozku Evangeline pochopí, že vyjednávanie s nesmrteľnými je veľmi nebezpečná hra a Princ sŕdc chce v skutočnosti oveľa viac, než mu sľúbila. Princ sŕdc má s Evangeline veľké plány, ktoré ju buď privedú k jej vysnívanému šťastnému koncu, alebo do záhuby. (zdroj: anotácia)  „Zlomené srdce dokáže trhať dušu kúsok po kúsku. Zmení ťa na masochistu, ktorý túži byť...