Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Elita (Kiera Cass)

V Selekcii ostalo už len šesť dievčat. America sa musí definitívne rozhodnúť: buď bude bojovať o lásku princa Maxona, alebo ostane verná Aspenovi, s ktorým ju spájajú nezabudnuteľné spomienky. Hoci ostáva America stále nerozhodná, jedno je isté: jej čas sa nezadržateľne kráti... 

Pokračovania Selekcie som sa doslova nevedel dočkať - a to z viacerých dôvodov. Prvá časť tejto série, ktorá disponuje podarenými obálkami, si ma vďaka svojej prepracovanosti a pútavému rozprávaniu autorky veľmi ľahko získala. Kniha sa zároveň čítala ľahko a plynulo, dokázala ma vtiahnuť do príbehu, ktorý akoby ožíval pred mojimi očami. Musím povedať, že sa Elita niesla v podobnom duchu. Síce mala zopár nedostatkov, kvôli ktorým bola o chlp slabšia než Selekcia, jej čítanie som si nesmierne užil. A hoci bývajú "dvojky" v trilógiách prekliate, pre Elitu to platí len čiastočne. 

"Musela som si vybrať. Aspen alebo Maxon. Ako som si však mohla
vybrať medzi dvoma dobrými možnosťami? Ako som
mohla urobiť rozhodnutie, ktoré vo mne vždy čosi zabije?"

Ako už samotná anotácia napovedá, v Elite je mladá America prinútená urobiť zásadné rozhodnutie: buď si vyberie Maxona a tým pádom strávi zvyšok svojho života v kráľovstve, alebo svoje srdce ponechá Aspenovi, ktorý bol jej dlhoročnou láskou. Všetko by bolo v poriadku, keby hlavná hrdinka neprestajne nemenila svoje rozhodnutia, čím pekne zamotala hlavu nielen sebe, ale aj samotným čitateľom. Takéto správanie vo viacerých fanúšikoch vyvolá hnev a je možné, že u mnohých America stratí rešpekt. Niet sa čomu čudovať - v porovnaní s prvou časťou je to krok dozadu. Ostáva len dúfať, že svojím správaním neodplašila aj nápadníkov, ktorí sa uchádzajú o jej srdce.

"Akokoľvek som bola naštvaná na Maxona, na seba som sa hnevala
ešte viac. Mala som viac bojovať. Mala som sa viac snažiť. Potom by som tu takto porazene nesedela."

Keďže v príbehu ostalo už len šesť dievčat, prichádza čas na rivalitu a závisť. Až teraz totiž odhaľujeme skutočné charaktery niektorých postáv. Autorka si všetko dobre rozmyslela a jednotlivé postavy dôkladne vykreslila. Príbeh sa mi preto čítal veľmi ľahko a ani som si neuvedomil, ako rýchlo som sa prelistoval na samotný koniec. Autorke sa musí nechať, že píše naozaj pútavo - avšak stále si myslím, že neukázala všetko, čo je v nej. Azda tak urobí v poslednej časti, ktorá má potenciál byť vynikajúcou. Kiera Cass totiž ukázala, že vie príbeh vygradovať a zároveň ho nezahltiť hluchými miestami. Síce nemôžem povedať, že sme sa dejovo posunuli vpred, klamal by som pri tvrdení, že som sa pri čítaní nudil.

"Napriek tomu, že som občas vyrastala bez jedla či 
elektriny, napriek tomu, že som videla veľké rozdiely medzi 
sebou a inými... zistila som, že túto krajinu milujem."

Elita splnila to, čo som očakával. Hoci po dejovej stránke nepriniesla skoro nič nové a je možné, že vám America bude sem-tam liezť na nervy, určite sa oplatí knihu si prečítať. Kiera Cass píše zo štylistického hľadiska vynikajúco a jej knihy sa čítajú veľmi dobre. Osobne sa mi však prvý diel páčil o niečo viac - najmä pre väčšiu organizovanosť, ktorá v knihe vládla. Už teraz sa teším na záver série s názvom Prvá. Opäť so sebou prinesie podarenú obálku, ktorá bude pekne pasovať k predošlým dvom sestrám. Knihu môžeme očakávať už v septembri

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti ALBATROSMEDIA
Knihu si môžete zaobstarať na tejto adrese.  

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

Mesačná chvastačka za november

November je mesiac, na ktorý nikdy nezabudnem. Veď nenadarmo už roky traduje výrok Navždy sa zachová v pamäti stužková ... Tento mesiac prišiel rad aj na mňa a už nejaký ten piatok nosím hrdo na bunde zelenú stužku , ktorá mi neustále pripomína, že sa pomaly ale isto budem uberať akademickým smerom. Ale o tom potom... Späť k mesačnej chvastačke , ktorú usporadúva Judit . Práve kvôli spomínanej stužkovej bol tento mesiac úplne iný než tie ostatné a na čítanie kníh mi ostalo len veľmi malo času. Prvú polovicu novembra sme totiž strávili nácvikom čísel (ktorých bolo naozaj veľa - veď len ja som figuroval v piatich z nich a okrem toho som celú stužkovú spolu so spolužiačkou moderoval) alebo učením  sa na množstvo písomiek. Čas, ktorý mi ostal, som sa snažil venovať knihám, ktoré na mňa čakali ešte z minulých mesiacov . Dnes už môžem spokojne povedať, že som si našiel čas na každú z nich. Už len publikovať recenzie. :-) Čo sa týka prírastkov, do knižnice mi pribudla iba je...

Najkrajší darček pre knihomoľa

Keď je človeku smutno , potrebuje niečo, čo ho rozveselí. Vo väčšine prípadov zaberá obľúbená hudba, film alebo priatelia . Na knihomoľov taktiež zaberajú vymenované techniky, no to, čo ich najviac poteší, je pohľad na ich obľúbené knižky . Čo by to bolo za knihomoľa bez svojej vysnívanej knižnice ? Môžem sa priznať, že pohľad na svoje papierové stvorenia zbožňujem. Avšak tým, že sa zo mňa stal knižný bloger, prečítal som množstvo kníh a kapacity poličky každého z nás sa výrazne obmedzili. Preto aj ja patrím medzi takých, ktorí musia riešiť s každou novou knihou dilemu, kam ju strčiť.  V tejto situácií mi ako na zavolanie prišiel mail z jednej firmy, MT-nábytku , ktorá sa mi ako jednému z  aktívnych blogerov vrámci akcie Marec: mesiac knihy rozhodla venovať knižnicu podľa vlastného výberu. Pravdupovediac, keď som si prvýkrát prečítal túto správu (a verte, že následne ešte zopár desiatok krát, či správne rozumiem), ostal som nadšený. Z ponuky spomínaného MT nábytku ...