Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Poučka o podstate predvídateľnosti Katherín (John Green)

Johna Greena pozná každý ako autora, ktorý nie je zástancom klasických príbehov. Buď nechá svoje hlavné postavy trpieť počas celej knihy, alebo si vymyslí šialený príbeh, o ktorom by sa vám ani nesnívalo - a presne do tejto kategórie patrí aj Poučka o podstate predvídateľnosti Katherín o mladom a nešťastnom Colinovi. Čo si o nej myslím ja?

Nemôžem povedať, že by John Green patril medzi mojich najobľúbenejších autorov. Jeho knihy sú síce úspešné (a poriadne), avšak nie je to typ autora, ktorý by ma dokázal chytiť za srdce. Keďže sa mi jeho predošlé knihy páčili, rozhodol som sa siahnuť aj po spomínanej "Poučke". Jej anotácia ma naozaj zaujala a nebol by to prvý vtipný príbeh, ktorý som od Greena čítal. Nedokážem ale povedať, či som čakal matematické vzorce, sínusy a kosínusy, odmocniny z diferenciálov, históriu Františka Ferdinanda či iné (pre hlavného hrdinu) zaujímavé informácie. Očakával som netradičné a vtipné čítanie, avšak autor to tentokrát (hoci sa mi to nehovorí ľahko) trochu prehnal. Trochu dosť.

"Dostať nápad a vymyslieť si nejakú poučku zvládne aj nadané dieťa, ale na preukázanie jej platnosti musí byť človek géniom."

Akoby som pri čítaní Poučky pochopil, o čo Greenovi vlastne ide. Zistil, že klasickými príbehmi s jednoduchou štylistikou vo svete nepretrhne a čitatelia očakávajú viac. Preto sa nebojí vystreliť si zo svojich fanúšikov, zakomponovať do deja šialené prvky a neísť s davom. Veľkou nevýhodou je, že nie všetky jeho "žartíky" a prednosti zapôsobia na každého čitateľa a práve v prípade Poučky to môže byť najväčší problém. Green sa jednoducho odtrhol z reťaze a hoci jeho knihu niektorí čitatelia milujú, v skutočnosti získala jedno z jeho najnižších hodnotení

"To, čo znamenáš pre iných, sa odvíja od toho, na čom záleží tebe."

V prípade Greena sa nemusíte báť, že by ste narazili na ploché a odfláknuté postavy. Autor si totiž na každej dal záležať, a síce je väčšina z nich tak trochu pritiahnutá za vlasy, rozhodne na ani jednu z nich nezabudnete. No povedzte, poznáte chalana, ktorý má úchylku v hľadaní svojej vysnenej Katherine a ktorý zároveň dostal už devätnásť kopačiek od dievčat s rovnakým menom? Green si potrpel na tom, aby bolo jeho dielo jedinečné - či už po štylistickej stránke, množstve expresívnych výrazových prostriedkov (neustále sa opakujúce slovo jeblino, ktoré pochádza z jeho hlavy), a taktiež aj mnoho matematických vzorcov a grafov funkcií.

"Myslel na to v súvislosti s charakterom svojich končiacich sa vzťahov. Máme tridsaťdva zubov. Keď o ne postupne prichádzate, po čase to naberie monotónny ráz a možno vás to aj unavuje, ale nikdy to neprestane bolieť."

Ako som už spomínal, Poučkou o podstate predvídateľnosti Katherín som bol trochu sklamaný. Pre mňa znamená vzťah nájdenie dievčaťa a množstvo pekných chvíľ - pre Greena je to zas matematický vzorec. A to je hlavný problém, prečo sa mi kniha nepáčila. Pravdepodobne nie som dostatočne šialený a výnimočný ako autor a jeho myšlienkové pochody boli pre mňa často nepochopiteľné a miestami absurdné. Nechcem ale tvrdiť, že kniha nestojí za prečítanie. Práve naopak: ak cítite, že ste na rovnakej vlne ako John Green, určite by ste si mali román prečítať. Verím, že to nebudete ľutovať. A navyše - vybrať si môžete rovno z dvoch edícií

Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Ikar. Knihu si možno kúpiť na tomto mieste.

Komentáre

  1. Jéjda, vůbec si to nedokážu představit. Jako, že ten hlavní hrdina pořád přemýšlel v rovnicích? Nějak si ty Kateřiny matematicky vybíral?
    Musím říct, že já od Greena nečetla nic. Tuto knihu jsem si htěla koupit ale odradilo mě, že je celkem tenká. Zatím mám doma Hvězdy nám nepřály v originále, tak uvidíme, zda budu jak ty píšeš "na stejné vlně". :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. áno, Colin sa snažil nájsť vzorec na to, aby našiel tú správnu Katherine. O tom je vlastne celá kniha. :)
      Dúfam, že sa ti bude knižka páčiť, nech si vyberieš hociktorú :)

      Odstrániť
    2. ja si myslím, že to nebolo o tom, aby našiel tú správnu Katherin, ale o tom, aká je pravdepodobnosť, že keď nájde ďalšiu, aký bude mať ich vzťah osud, nie? :)
      a tiež je podľa mňa vzťah pre Colina množstvo pekných chvíľ, ale tak vieš, keď ti to 19x nevyjde, začneš rozmýšľať, čo s tým :D

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

Mesačná chvastačka za november

November je mesiac, na ktorý nikdy nezabudnem. Veď nenadarmo už roky traduje výrok Navždy sa zachová v pamäti stužková ... Tento mesiac prišiel rad aj na mňa a už nejaký ten piatok nosím hrdo na bunde zelenú stužku , ktorá mi neustále pripomína, že sa pomaly ale isto budem uberať akademickým smerom. Ale o tom potom... Späť k mesačnej chvastačke , ktorú usporadúva Judit . Práve kvôli spomínanej stužkovej bol tento mesiac úplne iný než tie ostatné a na čítanie kníh mi ostalo len veľmi malo času. Prvú polovicu novembra sme totiž strávili nácvikom čísel (ktorých bolo naozaj veľa - veď len ja som figuroval v piatich z nich a okrem toho som celú stužkovú spolu so spolužiačkou moderoval) alebo učením  sa na množstvo písomiek. Čas, ktorý mi ostal, som sa snažil venovať knihám, ktoré na mňa čakali ešte z minulých mesiacov . Dnes už môžem spokojne povedať, že som si našiel čas na každú z nich. Už len publikovať recenzie. :-) Čo sa týka prírastkov, do knižnice mi pribudla iba je...

Najkrajší darček pre knihomoľa

Keď je človeku smutno , potrebuje niečo, čo ho rozveselí. Vo väčšine prípadov zaberá obľúbená hudba, film alebo priatelia . Na knihomoľov taktiež zaberajú vymenované techniky, no to, čo ich najviac poteší, je pohľad na ich obľúbené knižky . Čo by to bolo za knihomoľa bez svojej vysnívanej knižnice ? Môžem sa priznať, že pohľad na svoje papierové stvorenia zbožňujem. Avšak tým, že sa zo mňa stal knižný bloger, prečítal som množstvo kníh a kapacity poličky každého z nás sa výrazne obmedzili. Preto aj ja patrím medzi takých, ktorí musia riešiť s každou novou knihou dilemu, kam ju strčiť.  V tejto situácií mi ako na zavolanie prišiel mail z jednej firmy, MT-nábytku , ktorá sa mi ako jednému z  aktívnych blogerov vrámci akcie Marec: mesiac knihy rozhodla venovať knižnicu podľa vlastného výberu. Pravdupovediac, keď som si prvýkrát prečítal túto správu (a verte, že následne ešte zopár desiatok krát, či správne rozumiem), ostal som nadšený. Z ponuky spomínaného MT nábytku ...