Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Druhá šanca (Michal Škombár)

Keď mi prišiel mail od Michala Škombára, povedal som si - prečo nie? Potešilo ma, že má záujem dostať svoje dielo do povedomia čitateľov. Potom som sa však do jeho správy začítal pozornejšie a pozrel si trailer ku knihe. Nechcem, aby táto recenzia vyznela ako ľútosť pre Miška, avšak autorov životný príbeh výrazne zmení váš postoj ku knihe. Má svalovú atrofiu a nemôže hýbať svojím telom. Aj napriek tomu sa nevzdal a napísal bezmála päťstostranovú knihu. Možno to vyznie ako klišé, ale ja by som v jeho stave nenapísal ani riadok. Práve preto ho obdivujem - navzdory tomu, že dielo nie je také kvalitné ako väčšina ostatných a možno má aj zopár chýb. Bezpochyby však ide o niečo výnimočné a čarovné a ak chcete vedieť viac, určite pokračujte v čítaní. 

Podobne ako autor knihy, aj hlavný hrdina románu trpí svalovou atrofiou. Mike dostane šancu na zmenu života - jeden jediný liek ho môže zachrániť, ale má to jeden háčik. Mike bude musieť opustiť svoju milovanú rodinu a stať sa členom vojenskej školy. Knihe výrazne pomohlo, že sa autor s hlavnou postavou dokázal stotožniť. Akoby písal sám o sebe, o svojich pocitoch, osude ako takom a akoby bol príbeh v knihe jeho veľkým snom, po ktorom tajne túži. Mike teda nabral na reálnosti a uveriteľnosti. 

"Najviac zo všetkého mi chýba moja rodina. Neznášam 
ten pocit, že s nimi už nič viac nezažijem. Niečo, na čo 
by som mohol neskôr s úsmevom spomínať." 

Na druhej strane však treba spomenúť, že štylistika autora nie je do takej miery vyvinutá, aby sa kniha čítala ľahko a plynulo. Osobne by som urobil zopár škrtov (najmä čo sa opisov týka, ktoré dokázali vyplniť celé strany bez jediného odseku), aby bol román plynulejší a ľahšie čitateľnejší. Keďže autor plánuje ďalšie dve časti, verím, že jeho odhodlanie ostane stále také silné ako doteraz a dokáže urobiť ešte väčšie pokroky. Je dôkazom toho, že ak človek naozaj chce, je schopný urobiť aj nemožné. Máš môj obdiv, Mišo! 

Najviac sa mi na knihe páčil jej nápad, ktorý ma prinútil si dielo prečítať. Postupom času, ako sa príbeh komplikoval, autorove rozprávanie miestami strácalo na reálnosti a náročnejší čitatelia môžu určité pasáže považovať za absurdné. Dôležité je, aby ste román neprecenili - a hoci ide o zaujímavý námet, netreba čakať príbeh, od ktorého sa nebudete môcť odtrhnúť. Druhá šanca je príjemné čítanie, avšak nebudem klamať, ak poviem, že je potrebné brať ohľad na množstvo nedostatkov, ktoré prináša. 

"Každý má v sebe niečo, čo by rád zmenil. Ale bez tej vlastnosti 
by ste to už neboli vy. Je to súčasť, vďaka ktorej sme 
od seba niečím odlišní. Výnimoční."


Určite neľutujem, že som si prečítal Druhú šancu. Už len kvôli Mišovi to nebol román ako všetky ostatné - a ak napriek všetkým chybám bolo cítiť, že autor do svojej knihy vložil celé svoje srdce. Myslím, že to sa cení najviac. Dúfam, že sa bude páčiť toto dielo aj vám - aj keď iba trochu.

Ďakujem autorovi za poskytnutie recenzného výtlačku. Knihu si môžete kúpiť napríklad na tejto adrese

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

SÚŤAŽ: Veľkonočný knižný hop

Priznávam, že čo sa týka súťaží, môj blog na tom vie byť dosť biedne. Pár dní pred dneškom som sa rozhodol vás potešiť a aj tento Veľkonočný hop (ktorý usporadúva Knižní doupě )   mi to pomôže zrealizovať. A tentokrát poteším nielen Slovákov , ale aj českých čitateľov môjho blogu. Keď už je tá Veľká noc! :D :D Inak, dievčatá, užite si ju :D A o čo sa bude súťažiť? Keďže v Česku POTOMKOVIA zatiaľ nevyšli a u nás je tomu už  nejaký ten piatok, rozhodol som sa do súťaže vložiť práve Partials - Potomkovia  od Dana Wellsa . Vopred ďakujem za zapojenie do súťaže a prajem vám veľa šťastia :) A šťastie môžete skúsiť aj na ďalších 11tich blogoch, ktoré nájdete v linkovači na konci článku.  Pravidlá súťaže: Do súťaže sa môžu zapojiť aj slovenskí, aj českí čitatelia blogu.  Podmienkou je ale nasledovanie môjho blogu . Ak nasledovateľmi nie ste, môžete tak urobiť v pravom bočnom paneli: Následníci, pripojiť sa k tejto lokalite.  Súťaž trvá ...

Keď si knihomoľ volí svoju budúcnosť

Veľmi dobre si spomínam na svoj prvý deň v škôlke . Na to, keď som uplakaný vychádzal z tej hrôzostrašnej budovy , v ktorej na mňa pani učiteľka kričala, aby som neplakal. A taktiež aj na to, ako som sa bál, no môj strach bol úplne zbytočný. Akoby to bolo pred mesiacom, keď som prvýkrát vstúpil do triedy a našiel si na lavici knižku, na ktorej názov si už nespomínam. Akoby všetky tie roky driny ubehli ako voda - a dnes stojím pred veľkým rozhodnutím . Čím budem v budúcnosti? Avšak taký je život - dennodenne sa musíme rozhodovať o svojom nasledujúcom kroku , o tom, či najprv vynesieme smeti, ktoré už doslova kričia "Vynes ma!" alebo ostaneme ešte chvíľu ležať pred obľúbeným seriálom . Celý život je o rozhodnutiach, no voľba vysokej školy a svojej budúcnosti niečím tak ľahkým určite nie je. A keďže nechcem, aby bol tento blog iba o recenziách a ukážkach z kníh, rozhodol som sa porozprávať vám niečo z môjho skutočného života . Možno si poviete - čo bláznim, veď som le...

RECENZIA: Kam zmizla Aljaška (John Green)

Johna Greena  vám azda nemusím predstavovať, keďže o jeho knihe Na vine sú hviezdy som vám rozprával už pred pár dňami. Mojou druhou v poradí bola Kam zmizla Aljaška , ktorá (aspoň pre mňa) predčila Na vine sú hviezdy, keďže ma dostala ešte viac. Prečo? Na vine tentokrát nebudú hviezdy , ale samotná Aljaška .  Miles je obyčajný šestnásťročný chalan. Hm, od svojich rovesníkov sa možno odlišuje len tým, že si pamätá posledné slová známych osobností. Ako dospievajúci chalan, aj on potrebuje svoje súkromie a slobodu, ktorú mu však pobyt s rodičmi určite neposkytuje.  Práve preto ich presvedčí, aby mu dovolili ísť do internátnej školy v Alabame. A tu sa začne jeho nový život.  ...život, ktorý si najprv (možno) predstavoval inak - filozofovanie vystriedali noci plné žúrov a žartíkov, záškoláctva, alkoholu či prvých skúseností so sexom. A to rozhodne nie je všetko. Nájde si nových kamarátov, spolubývajúceho Chipa alias Plukovníka či Laru. No... potom nájde Al...