Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Druhá šanca (Michal Škombár)

Keď mi prišiel mail od Michala Škombára, povedal som si - prečo nie? Potešilo ma, že má záujem dostať svoje dielo do povedomia čitateľov. Potom som sa však do jeho správy začítal pozornejšie a pozrel si trailer ku knihe. Nechcem, aby táto recenzia vyznela ako ľútosť pre Miška, avšak autorov životný príbeh výrazne zmení váš postoj ku knihe. Má svalovú atrofiu a nemôže hýbať svojím telom. Aj napriek tomu sa nevzdal a napísal bezmála päťstostranovú knihu. Možno to vyznie ako klišé, ale ja by som v jeho stave nenapísal ani riadok. Práve preto ho obdivujem - navzdory tomu, že dielo nie je také kvalitné ako väčšina ostatných a možno má aj zopár chýb. Bezpochyby však ide o niečo výnimočné a čarovné a ak chcete vedieť viac, určite pokračujte v čítaní. 

Podobne ako autor knihy, aj hlavný hrdina románu trpí svalovou atrofiou. Mike dostane šancu na zmenu života - jeden jediný liek ho môže zachrániť, ale má to jeden háčik. Mike bude musieť opustiť svoju milovanú rodinu a stať sa členom vojenskej školy. Knihe výrazne pomohlo, že sa autor s hlavnou postavou dokázal stotožniť. Akoby písal sám o sebe, o svojich pocitoch, osude ako takom a akoby bol príbeh v knihe jeho veľkým snom, po ktorom tajne túži. Mike teda nabral na reálnosti a uveriteľnosti. 

"Najviac zo všetkého mi chýba moja rodina. Neznášam 
ten pocit, že s nimi už nič viac nezažijem. Niečo, na čo 
by som mohol neskôr s úsmevom spomínať." 

Na druhej strane však treba spomenúť, že štylistika autora nie je do takej miery vyvinutá, aby sa kniha čítala ľahko a plynulo. Osobne by som urobil zopár škrtov (najmä čo sa opisov týka, ktoré dokázali vyplniť celé strany bez jediného odseku), aby bol román plynulejší a ľahšie čitateľnejší. Keďže autor plánuje ďalšie dve časti, verím, že jeho odhodlanie ostane stále také silné ako doteraz a dokáže urobiť ešte väčšie pokroky. Je dôkazom toho, že ak človek naozaj chce, je schopný urobiť aj nemožné. Máš môj obdiv, Mišo! 

Najviac sa mi na knihe páčil jej nápad, ktorý ma prinútil si dielo prečítať. Postupom času, ako sa príbeh komplikoval, autorove rozprávanie miestami strácalo na reálnosti a náročnejší čitatelia môžu určité pasáže považovať za absurdné. Dôležité je, aby ste román neprecenili - a hoci ide o zaujímavý námet, netreba čakať príbeh, od ktorého sa nebudete môcť odtrhnúť. Druhá šanca je príjemné čítanie, avšak nebudem klamať, ak poviem, že je potrebné brať ohľad na množstvo nedostatkov, ktoré prináša. 

"Každý má v sebe niečo, čo by rád zmenil. Ale bez tej vlastnosti 
by ste to už neboli vy. Je to súčasť, vďaka ktorej sme 
od seba niečím odlišní. Výnimoční."


Určite neľutujem, že som si prečítal Druhú šancu. Už len kvôli Mišovi to nebol román ako všetky ostatné - a ak napriek všetkým chybám bolo cítiť, že autor do svojej knihy vložil celé svoje srdce. Myslím, že to sa cení najviac. Dúfam, že sa bude páčiť toto dielo aj vám - aj keď iba trochu.

Ďakujem autorovi za poskytnutie recenzného výtlačku. Knihu si môžete kúpiť napríklad na tejto adrese

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Dajte si pozor, koho si púšťate do domu | recenzia knihy Opatrovateľka (Joy Fielding)

Joy Fielding nie je ani zďaleka nováčik v písaní. Svoje prvé dielo vytvorila už ako dvanásťročná, keď napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo svojich rodičov. V slovenčine jej vyšli viaceré romány, ako napríklad Na zlých miestach, Slepá ulička či Niekto sa díva. Kniha Opatrovateľka je ďalšia zo série krimi príbehov, v ktorých opäť dokazuje svoj výnimočný talent. Jodi je živiteľka rodiny a špičková realitná maklérka . Jej otcovi Vicovi ťahá na osemdesiatku, no stará sa o manželku Audrey. Ešte vždy je vitálny, ale ženin zhoršujúci sa stav ho unavuje. Jodi sa preto rozhodne nájsť pre rodičov opatrovateľku . Po dlhšom hľadaní najme šesťdesiatničku Elyse, energickú a príťažlivú vdovu. Hoci Vic sa nápadu spočiatku bráni, veľmi rýchlo sa mu zapáči jej povaha a podmanivé správanie . Lenže po čase začne Elyse Jodi odstrkovať. A Audrin stav sa rapídne zhoršuje. Kto je tá žena, ktorá zrazu nosí šperky jej matky ? O čo jej ide? A ako ďaleko zájde, aby to získala? (zdroj: anotácia, upravené) ...

Rozdiel medzi spravodlivosťou a pomstou je len v tom, kto príbeh rozpráva | recenzia knihy Pavučina klamstiev (Julie Clark)

Julie Clark vo svete literatúry debutovala románom The Ones We Choose, ktorý vyšiel ešte v roku 2018. Pavučina klamstiev (The Lies I Tell) je v poradí jej tretia kniha a zároveň prvá, ktorá vychádza aj v slovenskom preklade. Jej anotácia mi už na prvý pohľad pripomínala príbeh Jedna nevinná lož, ktorý som tento rok čítal a ktorý si ma veľmi získal. Rozhodol som sa teda dať šancu aj Pavučine klamstiev a s odstupom času musím povedať, že to bolo skvelé rozhodnutie. Meg Williamsová . Maggie Littletonová. Melody Wildová. Rôzne mená, tá istá osoba – v závislosti od mesta a vytýčeného cieľa. Je to podvodníčka, ktorá vymaže svoje skutočné ja , aby sa stala tým, kým potrebuje. Raz študentkou vysokej školy, potom životnou koučkou alebo realitnou agentkou. A potom je tu Kat Robertsová . Už desať rokov čaká na návrat ženy, ktorá jej život prevrátila naruby. A keď sa jej dočká, je odhodlaná ukázať jej pravú tvár . No ako sa obe ženy postupne zbližujú, Katine dlhoročné predstavy o Meg sa začínajú...

Nikdy nestrácaj vieru v seba samého | recenzia knihy Stratení (Gayle Formanová)

Gayle Formanová na slovenskú scénu prišla pred deviatimi rokmi. Práve vtedy vyšiel jej román Ak zostanem , ktorý bol zakrátko vypredaný a vyžiadal si dotlač pôvodného vydania. Spolu s ním vznikol aj rovnomenný film . Tvorba Gayle Formanovej však neskončila uvedeným románom a v slovenskom preklade si čitatelia mohli neskôr prečítať Iba jeden deň s pokračovaním Iba jeden rok , Kam zmizla, Bola som tu  či Nehľadaj ma . Romány spájala podobná tematika lásky, rodiny, ťažkých životných rozhodnutí a teda tém, ktoré sú blízke každému smrteľníkovi. Jej najnovšia kniha Stratení je určená mladším čitateľom . Hovorí o hľadaní vlastnej cesty a seba samého, ale aj o tom, aké je byť stratený a na pokraji síl. Ako uvádza anotácia románu, človek by sa nemal nikdy hrať na niekoho, kým nie je, a mal by byť úprimný predovšetkým k sebe samému.  „ Vôbec sa nepoznajú, každý má iný život a iné problémy, ale všetci traja chápu smútok rovnako. Ako stratu. “ V rušnom Central Parku sa...