Preskočiť na hlavný obsah

To, čo na knihách milujem

Každý z nás číta z určitého dôvodu. Niekto si chce pri dobrej knihe oddýchnuť, zrelaxovať po náročnom dni v práci alebo škole, iní zas v knihách vidia zdroj informácií a múdrosti. Čo však čítanie znamená pre mňa? Je to iba prostriedok, vďaka ktorému zmysluplne trávim voľný čas alebo v tom treba hľadať niečo hlbšie? Práve o tom bude dnešný článok. O tom, čo na knihách milujem.

Veľa ľudí si pod pojmom kniha predstaví voňavý papier s príznačným zvukom pri listovaní stránok. Vôňa novoty, lepidla a pocit, ktorý každý z nás pozná. "Nevidí ma niekto pri tom, ako pričuchávam ku knihe?" Odporci kníh by nás pravdepodobne považovali za bláznov, avšak čítanie si bez tejto vône neviem predstaviť. Mnohí sú zástancami moderných čítačiek a všemožných kindlov a hoci sám jednu doma mám, preferujem papierovú knihu. Kindle je skvelým kamarátom - môžete si ho vziať k moru pod palmu, ako pomôcku do školy alebo ho môžete využívať pre šetrnosť miesta v knižnici. Neraz som mal ale pocit, že na mňa kniha viac zapôsobila v papierovej forme - zatiaľ čo v čítačke ma veľmi neoslovila. Je zo zaujímavé a určite na tradičnej knihe niečo bude. Ostáva len veriť, že moderná technológia ich jedného dňa neodsunie na druhú koľaj.
So spomínanou čítačkou súvisí aj počet strán v knihe. Predstavte si, že by ste so sebou na dovolenku niesli tri sedemsto stranové diela. Ako by vyzeral váš kufor? Sám preferujem skôr tenšie knihy v paperbackovej väzbe, ktorú doslova žeriem - a "bichlí" s malými písmenkami by ste v mojej knižnici našli len veľmi málo. Bude to pravdepodobne tým, že som čitateľ, ktorý má radšej oddychovky a diela, pri ktorých nemusím veľmi rozmýšľať. Ku knihám sa kvôli škole a mnohým povinnostiam dostanem väčšinou iba cez víkend, a preto vyhľadávam niečo, čo mi umožní "vypnúť". Okrem kníh a kamarátov sú to aj seriály, na ktoré nedám dopustiť. 
Na to, aby ma kniha zaujala, musí mať pútavú obálku a pekné spracovanie. Už viackrát sa mi stalo, že môj dojem z knihy bol oveľa lepší, ak sa mi páčil aj vonkajšok daného diela. Ďalej je pre mňa dôležitá anotácia príbehu - a v neposlednom rade reakcie ľudí, ktorí knihu už čítali. Mnohokrát ma však nezaujal príbeh, ktorý sa páčil všetkým naokolo a ktorý bol masovo propagovaný. Práve naopak som si zamiloval diela ako Šťastná sedmička či Beznádejná a spolu s ďalšími ich považujem za to najlepšie, čo som kedy čítal. Taktiež je dôležitá originalita príbehu, ktorý musí byť neokukaný a hlavne písaný zo srdca. Vždy to veľmi rýchlo spoznáte. Buď niekto píše preto, že ho to naozaj baví, alebo je jeho záujmom iba zarobiť a stať sa slávnym.

Každý máme na príbehoch radi niečo iné. Niektorí hľadajú jednoduchý príbeh, iní svalnatého Christiana Greya. Myslím si, že najdôležitejšie je, že nám dané knihy robia radosť: a určite by ste sa nemali hanbiť za to, čo čítate. V komentároch mi napíšte, čo máte na knihách najradšej a aké sú vaše obľúbené série. Som veľmi zvedavý :-). 

Komentáre

  1. Pri more :D ja z týchto výrazov prievidzkých odpadávam dakedy :) v dobrom :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. práve som sa to chystal opraviť. :D Ale aj tak ďakujem.

      Odstrániť
    2. Nemáš za čo :) nebolo to myslené ako urážka :)

      Odstrániť
  2. Ako si spomínal, čítačka je super vec, ak niekam cestuješ, lebo to sa s hrubými knihami proste nedá, ale tak kniha je kniha a pokiaľ mám možnosť nejakú si kúpiť, určite to spravím.U mňa je to tak, že slovenské a české knihy si väčšinou kupujem alebo ich recenzujem a anglické knihy čítam ako e-booky v čítačke, lebo tam mám aj rovno po ruke výkladový slovník a zdá sa mi to tak jednoduchšie. Tiež sa mi ju jednoduchšie drží a z čítačky (nemám ju podsvietenú) má aj zvykne oveľa menej bolieť hlava kvôli slabšiemu kontrastu medzi písmom a stranou. Obidva druhy majú plusy aj mínusy. Papierová kniha je najlepšia, ale neľutujem, že mám čítačku, bola to skvelá investícia. :D

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Dajte si pozor, koho si púšťate do domu | recenzia knihy Opatrovateľka (Joy Fielding)

Joy Fielding nie je ani zďaleka nováčik v písaní. Svoje prvé dielo vytvorila už ako dvanásťročná, keď napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo svojich rodičov. V slovenčine jej vyšli viaceré romány, ako napríklad Na zlých miestach, Slepá ulička či Niekto sa díva. Kniha Opatrovateľka je ďalšia zo série krimi príbehov, v ktorých opäť dokazuje svoj výnimočný talent. Jodi je živiteľka rodiny a špičková realitná maklérka . Jej otcovi Vicovi ťahá na osemdesiatku, no stará sa o manželku Audrey. Ešte vždy je vitálny, ale ženin zhoršujúci sa stav ho unavuje. Jodi sa preto rozhodne nájsť pre rodičov opatrovateľku . Po dlhšom hľadaní najme šesťdesiatničku Elyse, energickú a príťažlivú vdovu. Hoci Vic sa nápadu spočiatku bráni, veľmi rýchlo sa mu zapáči jej povaha a podmanivé správanie . Lenže po čase začne Elyse Jodi odstrkovať. A Audrin stav sa rapídne zhoršuje. Kto je tá žena, ktorá zrazu nosí šperky jej matky ? O čo jej ide? A ako ďaleko zájde, aby to získala? (zdroj: anotácia, upravené) ...

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

RECENZIA: Všem klukům, které jsem milovala (J.Han)

Zatiaľ čo v Čechách vyšlo Jenny Hanovej už viacero kníh, pre slovenských čitateľov je viac-menej neznáma. Mnohí ju však spoznajú vďaka knihe  Všem klukům, které jsem milovala , ktorá len prednedávnom vyšla vo vydavateľstve CooBoo. Čo si o tejto letnej oddychovke myslím ja?  V lete len málokto siahne po zložitom čítaní a väčšina z nás obľubuje v tomto období skôr oddychové knihy.   Všem klukům, které jsem milovala je jednou z nich - a síce získala od čitateľov rozporuplné reakcie , väčšiu skupinu tvoria čitatelia, ktorých jej príbeh chytil za srdce . Hlavnou postavou románu je mladá Lara , ktorá si podobne ako všetky jej rovesníčky prešla mnohými láskami . Nikdy však danému chlapcovi nedala najavo, čo k nemu cíti a ľahšie pre ňu bolo vložiť všetky emócie do listov , ktoré ale nikdy nenašli svojho adresáta. No čo sa stane v prípade, keď Larine listy zmiznú a prečítajú si ich ľudia, ktorým boli adresované?  Hneď na začiatku chcem spomenúť, že od knihy...