Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Menivé oko (Jessica Treadwayová)

Či si to pripúšťame alebo nie, každá vážnejšia choroba nás určitým spôsobom poznačí. Zmení naše správanie, pohľad na seba samého, ba dokonca celý náš život. 

Dawn, ktorej lekári diagnostikovali zrakovú poruchu, trpí pocitom menejcennosti. Jej správanie sa nedá predvídať a taktiež si nevie nájsť miesto v rodine a medzi rovesníkmi. Situácia vyvrcholí v momente, keď priateľ Dawn napadne jej rodičov, na čo otec doplatí životom a matka Hanna utrpí ťažké zranenie. Dawn je odhodlaná priateľa chrániť - navzdory tomu, že skoro zabil oboch jej rodičov. Avšak prečo sa správa takýmto spôsobom? Hoci matka svoju neprispôsobivú dcéru od detstva uprednostňovala a podporovala, vzniká medzi nimi čoraz otvorenejší konflikt. To najťažšie – prijatie krutej reality – však Hannu ešte len čaká.

"Myseľ nám pomáha tým, že nedovoľuje spoz-návať veci v podobe, akú majú v skutočnosti."

Keď som si prvýkrát prečítal anotáciu tejto knihy, mal som problém s jej zaradením. Pôjde o psychologický román alebo skôr o krimi detektívku? Tak či onak, spomínaná anotácia ma zaujala a ja som vedel, že si Menivé oko musím prečítať. S odstupom času môžem povedať, že knihu možno zaradiť do oboch kategórii. Pretože správanie mladej Dawn sa dá pochopiť len vďaka poznatkom zo psychológie a práve tie dopomôžu k vyšetreniu chladnokrvného zločinu, ktorého sa jej priateľ Rud bezdôvodne dopustil.

Určite treba povedať, že je kniha písaná jednoduchým a dobre čitateľným štýlom, ktorý nie je kostrbatý. Musím sa ale priznať, že som mu prišiel na chuť až neskôr, keď sa dejová línia začala stupňovať a blížila sa k rozuzleniu. Spočiatku som sa obával, čo sa z príbehu vykľuje a mal som problém sa v ňom zorientovať - autorka totiž využila koncepciu in medias res, ktorá mohla pôsobiť mierne mätúco. Bolo však vidieť, že sa Jessica ako spisovateľka vyzná a písať naozaj vie, pretože viaceré veci začali dávať zmysel až neskôr - vo chvíli, keď som to najmenej čakal. Treadwayová do príbehu vniesla tú správnu atmosféru. Románu nechýbali ani hlboké myšlienky súce zamyslenia sa, bez ktorých by bolo Menivé oko iba obyčajnou kôpkou papiera.

"Obávala som sa, že keby som jej dala najavo, čo všetko pre mňa znamená jej láska, možno sa rozhodne, že mi ju už nebude poskytovať." 

Mám rád príbehy, ktoré majú psychologický podtón a Menivé oko patrí práve do tejto skupiny románov. Síce je sčasti zamerané na vyšetrovanie zločinu, možno ho zaradiť medzi oddychovú literatúru. Autorka ma prekvapila najmä vykreslením hlavných postáv, ktorým dodala ten správny ráz. Netvrdím, že príbeh nemal svoje nedostatky, avšak zároveň ani nevylučujem, že sa k nemu v budúcnosti ešte vrátim. Práve preto by som ho odporúčal najmä tým, ktorí hľadajú zmenu po všedných príbehoch a ktorým nebude vadiť sa nad knižkou pozastaviť, zamyslieť. Presne do toho vás bude tento román nútiť. Prajem pekné čítanie! :-)

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar. Knihu si môžete objednať TU

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Aký je váš názor na fanfiction? | súťaž o knihu Bozk

V posledných týždňoch sa na knižných blogoch a sociálnych sieťach spomínala kniha After: Bozk viac než často. Fanficion na populárnu hudobnú skupinu One Direction , ktorá spôsobila šialenstvo po celom svete, totiž už o malú chvíľu vyjde aj v slovenčine . Napriek tomu, že má spomínaná hudobná skupina množstvo odporcov, čitatelia si knihu After: Bozk doslova zamilovali . A keďže som bol jedným z tých, ktorí si mali možnosť prečítať knihu s malým predstihom, za seba môžem povedať, že ma príjemne prekvapila .  Hoci malo After  skoro šesťsto strán a viaceré pasáže sa v ňom niekoľkokrát opakovali, aj tak ma čítanie tejto knihy bavilo a nevedel som sa od nej odtrhnúť. Anna Toddová píše naozaj pútavo a musím sa priznať, že som je to celé zhltol aj s navijakom . Do príbehu vniesla realistickú atmosféru a ja som jej uveril každé slovo. Súhlasím, hrdinovia sa neraz správali hlúpo a nerozvážne, avšak takí mladí ľudia sú. Majú chyby, a rovnako ani táto kniha nie je dokonalá , ale určit

Keď v rukách držíte bohatstvo | Harry Potter fotočlánok

Pred pár dňami som vás informoval o tom, ako vydavateľstvo Ikar plánuje tretie vydanie Harryho Pottera - tentokrát v brožovanej väzbe s novými obálkami . Knihy uzreli svetlo sveta pred necelým týždňom a ja som sa postaral o to, aby som sa stal majiteľom prvých dvoch častí čo najskôr. Práve preto už dnes zdobia moju knižnicu a vždy keď okolo nej prechádzam, nemôžem sa vynadívať na ich obálky . Darmo, táto edícia sa grafikom naozaj podarila a zaujímavo vyzerá aj slovenské vydanie . Síce by som v takúto neskorú hodinu nemal, pripravil som pre vás obálkovú slintačku. Tak teda, dobrú chuť ! :-)           Určite väčšinu z vás poteší, že knihy sú pomerne kvalitné paperbacky , ktoré sa pri čítaní nelámu (pevne dúfam, že bude ich kvalita rovnaká aj pri štvrtej a piatej časti). Už teraz sa teším, kedy si na tieto knihy nájdem časť a budem mať možnosť si ich opäť prečítať - a tým pádom prežiť celé dobrodružstvo ešte raz. Kto sa ku mne pridá? :-) Leto je dosť dlhé, takže

Keď si knihomoľ volí svoju budúcnosť

Veľmi dobre si spomínam na svoj prvý deň v škôlke . Na to, keď som uplakaný vychádzal z tej hrôzostrašnej budovy , v ktorej na mňa pani učiteľka kričala, aby som neplakal. A taktiež aj na to, ako som sa bál, no môj strach bol úplne zbytočný. Akoby to bolo pred mesiacom, keď som prvýkrát vstúpil do triedy a našiel si na lavici knižku, na ktorej názov si už nespomínam. Akoby všetky tie roky driny ubehli ako voda - a dnes stojím pred veľkým rozhodnutím . Čím budem v budúcnosti? Avšak taký je život - dennodenne sa musíme rozhodovať o svojom nasledujúcom kroku , o tom, či najprv vynesieme smeti, ktoré už doslova kričia "Vynes ma!" alebo ostaneme ešte chvíľu ležať pred obľúbeným seriálom . Celý život je o rozhodnutiach, no voľba vysokej školy a svojej budúcnosti niečím tak ľahkým určite nie je. A keďže nechcem, aby bol tento blog iba o recenziách a ukážkach z kníh, rozhodol som sa porozprávať vám niečo z môjho skutočného života . Možno si poviete - čo bláznim, veď som le