RECENZIA: Menivé oko (Jessica Treadwayová)

Či si to pripúšťame alebo nie, každá vážnejšia choroba nás určitým spôsobom poznačí. Zmení naše správanie, pohľad na seba samého, ba dokonca celý náš život. 

Dawn, ktorej lekári diagnostikovali zrakovú poruchu, trpí pocitom menejcennosti. Jej správanie sa nedá predvídať a taktiež si nevie nájsť miesto v rodine a medzi rovesníkmi. Situácia vyvrcholí v momente, keď priateľ Dawn napadne jej rodičov, na čo otec doplatí životom a matka Hanna utrpí ťažké zranenie. Dawn je odhodlaná priateľa chrániť - navzdory tomu, že skoro zabil oboch jej rodičov. Avšak prečo sa správa takýmto spôsobom? Hoci matka svoju neprispôsobivú dcéru od detstva uprednostňovala a podporovala, vzniká medzi nimi čoraz otvorenejší konflikt. To najťažšie – prijatie krutej reality – však Hannu ešte len čaká.

"Myseľ nám pomáha tým, že nedovoľuje spoz-návať veci v podobe, akú majú v skutočnosti."

Keď som si prvýkrát prečítal anotáciu tejto knihy, mal som problém s jej zaradením. Pôjde o psychologický román alebo skôr o krimi detektívku? Tak či onak, spomínaná anotácia ma zaujala a ja som vedel, že si Menivé oko musím prečítať. S odstupom času môžem povedať, že knihu možno zaradiť do oboch kategórii. Pretože správanie mladej Dawn sa dá pochopiť len vďaka poznatkom zo psychológie a práve tie dopomôžu k vyšetreniu chladnokrvného zločinu, ktorého sa jej priateľ Rud bezdôvodne dopustil.

Určite treba povedať, že je kniha písaná jednoduchým a dobre čitateľným štýlom, ktorý nie je kostrbatý. Musím sa ale priznať, že som mu prišiel na chuť až neskôr, keď sa dejová línia začala stupňovať a blížila sa k rozuzleniu. Spočiatku som sa obával, čo sa z príbehu vykľuje a mal som problém sa v ňom zorientovať - autorka totiž využila koncepciu in medias res, ktorá mohla pôsobiť mierne mätúco. Bolo však vidieť, že sa Jessica ako spisovateľka vyzná a písať naozaj vie, pretože viaceré veci začali dávať zmysel až neskôr - vo chvíli, keď som to najmenej čakal. Treadwayová do príbehu vniesla tú správnu atmosféru. Románu nechýbali ani hlboké myšlienky súce zamyslenia sa, bez ktorých by bolo Menivé oko iba obyčajnou kôpkou papiera.

"Obávala som sa, že keby som jej dala najavo, čo všetko pre mňa znamená jej láska, možno sa rozhodne, že mi ju už nebude poskytovať." 

Mám rád príbehy, ktoré majú psychologický podtón a Menivé oko patrí práve do tejto skupiny románov. Síce je sčasti zamerané na vyšetrovanie zločinu, možno ho zaradiť medzi oddychovú literatúru. Autorka ma prekvapila najmä vykreslením hlavných postáv, ktorým dodala ten správny ráz. Netvrdím, že príbeh nemal svoje nedostatky, avšak zároveň ani nevylučujem, že sa k nemu v budúcnosti ešte vrátim. Práve preto by som ho odporúčal najmä tým, ktorí hľadajú zmenu po všedných príbehoch a ktorým nebude vadiť sa nad knižkou pozastaviť, zamyslieť. Presne do toho vás bude tento román nútiť. Prajem pekné čítanie! :-)

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar. Knihu si môžete objednať TU.