Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Menivé oko (Jessica Treadwayová)

Či si to pripúšťame alebo nie, každá vážnejšia choroba nás určitým spôsobom poznačí. Zmení naše správanie, pohľad na seba samého, ba dokonca celý náš život. 

Dawn, ktorej lekári diagnostikovali zrakovú poruchu, trpí pocitom menejcennosti. Jej správanie sa nedá predvídať a taktiež si nevie nájsť miesto v rodine a medzi rovesníkmi. Situácia vyvrcholí v momente, keď priateľ Dawn napadne jej rodičov, na čo otec doplatí životom a matka Hanna utrpí ťažké zranenie. Dawn je odhodlaná priateľa chrániť - navzdory tomu, že skoro zabil oboch jej rodičov. Avšak prečo sa správa takýmto spôsobom? Hoci matka svoju neprispôsobivú dcéru od detstva uprednostňovala a podporovala, vzniká medzi nimi čoraz otvorenejší konflikt. To najťažšie – prijatie krutej reality – však Hannu ešte len čaká.

"Myseľ nám pomáha tým, že nedovoľuje spoz-návať veci v podobe, akú majú v skutočnosti."

Keď som si prvýkrát prečítal anotáciu tejto knihy, mal som problém s jej zaradením. Pôjde o psychologický román alebo skôr o krimi detektívku? Tak či onak, spomínaná anotácia ma zaujala a ja som vedel, že si Menivé oko musím prečítať. S odstupom času môžem povedať, že knihu možno zaradiť do oboch kategórii. Pretože správanie mladej Dawn sa dá pochopiť len vďaka poznatkom zo psychológie a práve tie dopomôžu k vyšetreniu chladnokrvného zločinu, ktorého sa jej priateľ Rud bezdôvodne dopustil.

Určite treba povedať, že je kniha písaná jednoduchým a dobre čitateľným štýlom, ktorý nie je kostrbatý. Musím sa ale priznať, že som mu prišiel na chuť až neskôr, keď sa dejová línia začala stupňovať a blížila sa k rozuzleniu. Spočiatku som sa obával, čo sa z príbehu vykľuje a mal som problém sa v ňom zorientovať - autorka totiž využila koncepciu in medias res, ktorá mohla pôsobiť mierne mätúco. Bolo však vidieť, že sa Jessica ako spisovateľka vyzná a písať naozaj vie, pretože viaceré veci začali dávať zmysel až neskôr - vo chvíli, keď som to najmenej čakal. Treadwayová do príbehu vniesla tú správnu atmosféru. Románu nechýbali ani hlboké myšlienky súce zamyslenia sa, bez ktorých by bolo Menivé oko iba obyčajnou kôpkou papiera.

"Obávala som sa, že keby som jej dala najavo, čo všetko pre mňa znamená jej láska, možno sa rozhodne, že mi ju už nebude poskytovať." 

Mám rád príbehy, ktoré majú psychologický podtón a Menivé oko patrí práve do tejto skupiny románov. Síce je sčasti zamerané na vyšetrovanie zločinu, možno ho zaradiť medzi oddychovú literatúru. Autorka ma prekvapila najmä vykreslením hlavných postáv, ktorým dodala ten správny ráz. Netvrdím, že príbeh nemal svoje nedostatky, avšak zároveň ani nevylučujem, že sa k nemu v budúcnosti ešte vrátim. Práve preto by som ho odporúčal najmä tým, ktorí hľadajú zmenu po všedných príbehoch a ktorým nebude vadiť sa nad knižkou pozastaviť, zamyslieť. Presne do toho vás bude tento román nútiť. Prajem pekné čítanie! :-)

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar. Knihu si môžete objednať TU

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

Mesačná chvastačka za november

November je mesiac, na ktorý nikdy nezabudnem. Veď nenadarmo už roky traduje výrok Navždy sa zachová v pamäti stužková ... Tento mesiac prišiel rad aj na mňa a už nejaký ten piatok nosím hrdo na bunde zelenú stužku , ktorá mi neustále pripomína, že sa pomaly ale isto budem uberať akademickým smerom. Ale o tom potom... Späť k mesačnej chvastačke , ktorú usporadúva Judit . Práve kvôli spomínanej stužkovej bol tento mesiac úplne iný než tie ostatné a na čítanie kníh mi ostalo len veľmi malo času. Prvú polovicu novembra sme totiž strávili nácvikom čísel (ktorých bolo naozaj veľa - veď len ja som figuroval v piatich z nich a okrem toho som celú stužkovú spolu so spolužiačkou moderoval) alebo učením  sa na množstvo písomiek. Čas, ktorý mi ostal, som sa snažil venovať knihám, ktoré na mňa čakali ešte z minulých mesiacov . Dnes už môžem spokojne povedať, že som si našiel čas na každú z nich. Už len publikovať recenzie. :-) Čo sa týka prírastkov, do knižnice mi pribudla iba je...

Najkrajší darček pre knihomoľa

Keď je človeku smutno , potrebuje niečo, čo ho rozveselí. Vo väčšine prípadov zaberá obľúbená hudba, film alebo priatelia . Na knihomoľov taktiež zaberajú vymenované techniky, no to, čo ich najviac poteší, je pohľad na ich obľúbené knižky . Čo by to bolo za knihomoľa bez svojej vysnívanej knižnice ? Môžem sa priznať, že pohľad na svoje papierové stvorenia zbožňujem. Avšak tým, že sa zo mňa stal knižný bloger, prečítal som množstvo kníh a kapacity poličky každého z nás sa výrazne obmedzili. Preto aj ja patrím medzi takých, ktorí musia riešiť s každou novou knihou dilemu, kam ju strčiť.  V tejto situácií mi ako na zavolanie prišiel mail z jednej firmy, MT-nábytku , ktorá sa mi ako jednému z  aktívnych blogerov vrámci akcie Marec: mesiac knihy rozhodla venovať knižnicu podľa vlastného výberu. Pravdupovediac, keď som si prvýkrát prečítal túto správu (a verte, že následne ešte zopár desiatok krát, či správne rozumiem), ostal som nadšený. Z ponuky spomínaného MT nábytku ...