Preskočiť na hlavný obsah

Mesačná chvastačka za september

September pre mňa znamenal začiatok maturitného ročníka. Rozvrh plný seminárov, hľadanie prváckych zošitov, lúštenie starých poznámok a príprava na zlo, ktoré na mňa čaká už o pár mesiacov. V neposlednom rade však dni, ktoré trvajú celú večnosť. Ísť do školy pred siedmou a domov sa vrátiť o pol piatej, to chce veru guráž. Presne taký bol môj september. Ale vráťme sa späť ku knihám, ktorým bude venovaný tento článok. Vitajte pri Mesačnej chvastačke, ktorú usporadúva Judit. :-)

Približne pred mesiacom som na blogu spomínal, že budem musieť (hoci sa mi to nepáči) sčasti obmedziť blogovanie a recenzovanie kníh - nielen kvôli škole, ale najmä kvôli mimoškolským aktivitám - dramatickému odboru, gitare a spevu a v neposlednom rade kvôli príprave na vysokú školu. Tento mesiac mi z toho dôvodu do knižnice pribudli len dve knihy, hoci som ich prečítal oveľa viac a dohnal si tak resty z minulých mesiacov. Spomínané dve knihy boli Zbohom, klamstvá a Sladké zabudnutie. Prvú z nich mám už za sebou a čoskoro sa môžete tešiť na recenziu. Cora Carmack ma neskutočne prekvapila a jej dielo som zhltol v priebehu pár hodín. Ešte stále vstrebávam všetky pocity, ktoré vo mne vyvolalo. Viac vám však poviem až v samotnej recenzii. Druhou z nich bol nový počin Jamie McGuireovej, ktorému sa práve venujem. S čítaním tejto knihy som začal len pred chvíľou, takže som veľmi zvedavý, čo román prinesie. 

Čo sa týka môjho osobného života, veľa sa v ňom nezmenilo. V polovici mesiaca som si prvýkrát zahral činohernú úlohu na rytierskych dňoch na Bojnickom zámku. Opäť to bola zaujímavá skúsenosť, ktorú v budúcnosti určite zúžitkujem. Presne v tomto čase sa u nás v Prievidzi odohral aj jarmok, na ktorý budem spomínať ešte veľmi dlho. :-) V škole sa nič nezmenilo - okrem množstva povinností a príprav na stužkovú, ktorá je za dverami. Stále mám ale pocit, že ešte nie sme úplne rozbehnutí a ten pravý maturitný stres. dlhé poobedné učenie a tlak príde až o mesiac-dva. Mám sa na čo "tešiť"! Avšak, zvládli to ostatní, zvládnem to určite aj ja. Držte mi palce! :-) Do čítania, kamoši. :-)

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Vyberiete si gauč alebo šťastie?

Kondičného trénera Maroša Molnára pozná celé Slovensko z televíznych obrazoviek, kde v relácii Extrémne premeny pomáhal chudnúť obéznym ženám aj mužom. Teraz prichádza s motivačnou knihou Gauč alebo šťastie , aby pohodlných postavil z gaučov , kde uvelebení čakajú na zázrak, a umožnil im nájsť skutočné šťastie v zdravšom životnom štýle . Maroš svojím nasadením, príbehom a sériou účinných cvičení inšpiruje a odovzdáva skúsenosti, nadobudnuté rokmi, ktoré strávil s profesionálnymi športovcami, ale aj trénovaním bežných klientov.  Niet pochýb o tom, že sa publikácia Gauč alebo šťastie hneď po spustení predaja zaradila medzi najúspešnejšie tituly tohto roka. V rebríčkoch predajnosti ju stále nájdeme na popredných, ak nie prvých priečkach. Vízia prinútiť aj bežných ľudí , ktorí možno netrpia nadváhou, avšak bojujú sami so sebou a nedokážu sa prinútiť cvičiť, vstať z gauča a viesť zdravý životný štýl , je pozoruhodná. A v týchto časoch aj veľmi potrebná. Koronavírus totiž zmenil život kaž

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nález Angie nedá