Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Čemu jsem věřila (Huntley Fitzpatricková)

Čemu jsem věřila je román z pera Huntley Fitzpatrickovej, ktorú mnohí fanúšikovia literatúry pre mládež poznajú ako autorku knihy Můj život u sousedů. Anotácia tentokrát sľubuje román plný humoru, ťažkých rozhodnutí, ale aj smútku. Čo si o tomto príbehu myslím ja? 

Chvály na autorkinu tvorbu som zo všetkých kútov počúval ešte skôr, než v češtine vyšla jej prvá kniha. Tá sa mi veľmi páčila, a keďže som sa onedlho dozvedel, že sa pripravuje preklad aj ďalších autorkiných diel, nevedel som sa ich dočkať. Fitzpatricková nás zavedie na horúci ostrov, do prostredia, v ktorom vyrastala mladá Gwen. Všetko by bolo poriadku, keby sa na spomínanom ostrove neobjavil Cassidy, ktorého už nikdy nechcela stretnúť. Spoločná brigáda a nekončiace leto prinesú množstvo chvíľ, ktoré zmenia pohľad na život oboch hlavných hrdinov.
Už na prvých stránkach som si stihol všimnúť, že je román Čemu jsem věřila v mnohých veciach odlišný od predošlej autorkinej knihy. Minimálne čo sa týka Fitzpatrickovej štylistiky. V knihe som našiel množstvo pre mňa neznámych slov, ktorým som nerozumel, a celkovo som mal pocit, že autorka používala náročnejšiu slovnú zásobu. Bije sa to však s faktom, že je kniha podobne ako Můj život u sousedů oddychovým letným čítaním, pri ktorom nemusíte veľmi rozmýšľať. Môže to byť prekladom, ale taktiež aj dvojročným časovým odstupom medzi vydaním oboch kníh, za ktorý sa autorka mohla posunúť vpred. Pozitívne na mňa zapôsobila najmä atmosféra, ktorú dokázala do príbehu vniesť. Nemala problém s vykreslením dramatických situácií a čitateľa zvládla udržať v napätí až do samého konca.

"Záleží na spoustě věcech. Kam se člověk dívá. Kdy 
skončí. Život nabízí víc než mastodonty."

Negatíva tejto knihy vidím najmä v hlavných postavách. Neraz si protirečili a taktiež boli otravne nerozhodní. V jednej sekunde mali určitý názor, ktorý sa však vzápätí zmenil - a to sa nestalo raz. Každý ale máme svoje chyby a ak sa cez tie ich dokážete preniesť, čaká vás veľmi príjemné čítanie. Netreba však očakávať nič svetoborné - autorka totiž neprichádza s ničím, čo by už predtým nebolo povedané. Rovnako musím spomenúť segregáciu na bohatých a chudobných, ktorú autorka v tejto knihe neraz spomenula. Mal som pocit, akoby vykresľovala len extrémne prípady, pričom stredná vrstva ostala v úzadí. Niektorí v knihe môžu nájsť nejedno hluché miesto, avšak ako oddychovka na dovolenku či dlhý zimný večer, kedy si túžite zaspomínať na leto, je táto kniha ako stvorená.

"V očích mě štípnou slzy. Nikdy bych neřekla, že budu brečet 
do vycpaného korýše. Tomu se říká být úplně na dně." 

Čemu jsem věřila je zaujímavý letný príbeh, ktorému nechýbajú dramatické momenty súvisiace s mladou láskou, očakávaniami, sklamaním, ale taktiež ani scénky, ktoré vás rozosmejú. Nejde o bezchybný príbeh, no milovníci nenáročných diel by mali dať knihe určite šancu. Za seba ale musím povedať, že sa mi o kúsok viac páčila autorkina predošlá kniha, ktorá sa mi oveľa väčšmi vryla do pamäte. Je teda len na vás, ktorým románom začnete. :-)

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti AlbatrosMedia
Knihu si môžete kúpiť na tejto adrese

Komentáre

  1. Od Fitzpatrickovej som čítala My Life Next Door a veľmi sa mi tá kniha páčila. Ak budem mať nejaký čas navyše, rada by som sa pustila aj do tejto jej knihy, ale najskôr by som si rada prečítala to voľné pokračovanie MLND - The Boy Most Likely To. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Já od ní nečetla ještě nic a dost mě to láká. A po téhle recenzi ještě víc. :D Snad si s knihou sednu :D

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

Mesačná chvastačka za november

November je mesiac, na ktorý nikdy nezabudnem. Veď nenadarmo už roky traduje výrok Navždy sa zachová v pamäti stužková ... Tento mesiac prišiel rad aj na mňa a už nejaký ten piatok nosím hrdo na bunde zelenú stužku , ktorá mi neustále pripomína, že sa pomaly ale isto budem uberať akademickým smerom. Ale o tom potom... Späť k mesačnej chvastačke , ktorú usporadúva Judit . Práve kvôli spomínanej stužkovej bol tento mesiac úplne iný než tie ostatné a na čítanie kníh mi ostalo len veľmi malo času. Prvú polovicu novembra sme totiž strávili nácvikom čísel (ktorých bolo naozaj veľa - veď len ja som figuroval v piatich z nich a okrem toho som celú stužkovú spolu so spolužiačkou moderoval) alebo učením  sa na množstvo písomiek. Čas, ktorý mi ostal, som sa snažil venovať knihám, ktoré na mňa čakali ešte z minulých mesiacov . Dnes už môžem spokojne povedať, že som si našiel čas na každú z nich. Už len publikovať recenzie. :-) Čo sa týka prírastkov, do knižnice mi pribudla iba je...

Najkrajší darček pre knihomoľa

Keď je človeku smutno , potrebuje niečo, čo ho rozveselí. Vo väčšine prípadov zaberá obľúbená hudba, film alebo priatelia . Na knihomoľov taktiež zaberajú vymenované techniky, no to, čo ich najviac poteší, je pohľad na ich obľúbené knižky . Čo by to bolo za knihomoľa bez svojej vysnívanej knižnice ? Môžem sa priznať, že pohľad na svoje papierové stvorenia zbožňujem. Avšak tým, že sa zo mňa stal knižný bloger, prečítal som množstvo kníh a kapacity poličky každého z nás sa výrazne obmedzili. Preto aj ja patrím medzi takých, ktorí musia riešiť s každou novou knihou dilemu, kam ju strčiť.  V tejto situácií mi ako na zavolanie prišiel mail z jednej firmy, MT-nábytku , ktorá sa mi ako jednému z  aktívnych blogerov vrámci akcie Marec: mesiac knihy rozhodla venovať knižnicu podľa vlastného výberu. Pravdupovediac, keď som si prvýkrát prečítal túto správu (a verte, že následne ešte zopár desiatok krát, či správne rozumiem), ostal som nadšený. Z ponuky spomínaného MT nábytku ...