Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Príď sa so mnou rozlúčiť (Cynthia Hand)

Mnohým fanúšikom kníh pre mladých sa pri spomienke na meno Cynthia Handová vybaví séria Nadpozemská, ktorá vyšla pred pár rokmi v slovenskom a českom preklade. Autorka prichádza s ďalším príbehom, tentokrát to však nebude fantasy. Ako sa s ním dokáže popasovať?

Hoci je to už nejaký ten rok, čo som čítal Nadpozemskú, utkvela mi v pamäti ako vynikajúca anjelská séria. A síce sa môj vkus čitateľa za ten čas zmenil, bol som veľmi zvedavý, čo prinesie autorkino nové dielo. Jeho anotácia totiž znie viac než sľubne. Lexie mala kedysi všetko, čo potrebovala - priateľa, skvelých rodičov a brata, ktorý bol zároveň jej kamarátom. Jej brat ale spáchal samovraždu a život Lexie od tohto okamihu stratil zmysel. Nerozumie, prečo to Ty urobil. Keď ale nájde nájde odkaz, ktorý jej brat zanechal, na chvíľu sa všetko zmení. Dokáže tento odkaz zbaviť Lexie trápenia?

"Smrť je všade okolo nás. Všade, kam sa len pozrieme. Každú sekundu sa zabije 1,8 ľudí, ibaže tomu nevenujeme pozornosť. Kým sa to nestane nám."

Hneď na úvod musím povedať, že som si Lexie obľúbil už na začiatku. Bola nevšednou hlavnou hrdinkou, matematickým géniom so slabosťou pre čísla. Ocenil som, že bola silnou postavou a aj napriek všetkému, čo sa v knihe udialo, bojovala statočne. Nebola len bábkou, ktorá sa nechá manipulovať a ktorá netuší nič o skutočnom svete. Určite mala svoje chyby, no vďaka nim pôsobila realisticky. Kniha celkovo disponovala množstvom silných postáv, ktoré stáli za povšimnutie. Páčilo sa mi, že autorka príbeh posúvala dopredu aj prostredníctvom denníka, ktorý si Lexie viedla. Zápisky ozvláštnili čítanie a príbeh preto pôsobil originálnejšie.

Fanúšikovia Nadpozemskej si určite spomínajú na Handovej veľmi dobre čitateľný štýl. Práve vďaka nemu sa kniha čítala ľahko a plynulo a dejovú líniu nezdržovali ani hluché miesta. Čítanie autorka takisto obohatila o mnohé hlboké myšlienky a vďaka témam, ktoré v knihe rieši, je dielo vhodné pre širokú škálu čitateľov. V skratke ide o príbeh, pri ktorom si poplačete, no zároveň sa aj pousmejete a neraz zamyslíte nad životom. Netvrdím, že je kniha bezchybná, to určite nie. Avšak aj napriek všetkým nedostatkom a chybám, ktoré má, oceňujem, že autorka prišla práve s takouto témou, o ktorej sa v dnešnej dobe v young adult knihách veľmi nehovorí.

"Ľudia, ktorých ľúbime, nás v skutočnosti nikdy neopustia." 

Síce ide o úplne iný žáner než sme boli u autorky zvyknutí, myslím si, že sa Cynthia Handová s námetom popasovala statočne a vytvorila tak nevšedný a zaujímavý príbeh. Mňa kniha veľmi príjemne prekvapila a aj keď v nej boli miesta, ktoré ma zaujali menej, som rád, že som si ju prečítal. Mali by ste tak urobiť aj vy - ak hľadáte román s dojímavým a netradičným nápadom, ktorý sa odlišuje od ostatných. A, samozrejme, odporúčam čítať iba ak máte pri sebe dostatočne veľkú zásobu vreckoviek! :-)

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti AlbatrosMedia
Knihu si môžete kúpiť trebárs na tejto adrese

Komentáre

  1. Tak na tuto knihu mám velký zálusk. Má i nádhernou obálku. Mimochodem... moc pěkný blog, jsem zde poprvé a zaujal hned na první pohled :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ďakujem, veľmi si ma potešila! :) Dúfam, že sa ti bude blog páčiť aj naďalej.

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Tisíc chlapčenských bozkov (Tillie Cole)

Mnohí ľudia tvrdia, že romantické knihy sú určené len dievčatám v puberte a ženám, ktoré v nich hľadajú útechu po namáhavom dni strávenom v práci. Tvrdia, že takéto knihy prinášajú iba plytký príbeh , ktorý neprichádza s ničím novým. Keď som na internete prvýkrát zahliadol Tisíc chlapčenských bozkov , považoval som túto knihu za obyčajný román pre mladých dospelých, ktorý bude dozaista kópiou desiatok podobných kníh, ktoré za posledné roky vyšli. V tej chvíli som netušil, ako veľmi sa mýlim. Tisíc chlapčenských bozkov totiž v žiadnom prípade nie je kniha iba pre dievčatá v puberte a už vôbec neprináša plytký príbeh, ktorý sa vyskytuje v každom druhom románe v kníhkupectve. Hoci autorka hovorí o láske dvoch mladých ľudí , vo svojom diele sa zamýšľa nad krátkosťou ľudského života a nad tým, aké dôležité je užívať si každý jeden moment . Nikdy neviete, čo vám jedného dňa skríži cestu . Ktoré rozhodnutie váš život od základov zmení. Niektoré veci jednoducho ovplyvniť nemôžeme a práve n

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nález Angie nedá

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te