Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Nech sneží (Green & Johnson & Myracle)

Obdobie Vianoc so sebou neprináša iba snehovú nádielku, vianočné koledy a bohatú výzdobu. V neposlednom rade sú to chvíle strávené s rodinou, priateľmi a tými najbližšími. Kto by sa predsa netešil na najkrajší sviatok v roku? Pre tých nedočkavých prichádza kniha Nech sneží, ktorá vám atmosféru Vianoc navodí už pár týždňov pred tým, ako to celé vypukne...

Síce by som vám dokázal vymenovať nekonečne veľa vianočných filmov, knihy v mojej knižnici, ktoré sa odohrávajú cez Vianoce, by som spočítal na prste jednej ruky. Práve preto som sa veľmi tešil na knihu Nech sneží, ktorá je zbierkou troch vianočných poviedok od úspešných svetových autorov. Mená ako John Green či Maureen Johnsová pre mnohých z vás určite nie sú neznámy pojem a ich diela si získali priaznivcov po celom svete. Hoci sa mi páčila aj poviedka Lauren Myracle, práve príbehy spomínaných dvoch autorov sa mi vyryli do pamäte a páčili sa mi oveľa väčšmi. 

"Volám sa Jubilee Dougalová. Chvíľu počkajte, kým to strávite."

Maureen Johnsonová, autorka prvej poviedky, sa mi doposiaľ spájala s dielom Meno hviezdy, ktoré vyšlo pred niekoľkými rokmi v slovenskom preklade. Síce si na svoje pocity zo spomínanej knihy pamätám len matne, tentokrát ma autorka veľmi príjemne prekvapila. Úsmevná hlavná hrdinka ma neraz pobavila a práve prvá poviedka na mňa spravila veľmi dobrý dojem. Hneď po nej nasledoval príbeh Johna Greena. Určite musím spomenúť, že štýl týchto dvoch autorov na seba veľmi dobre nadväzoval a ako čitateľovi mi zmena autora vôbec neprekážala. Keďže mám za sebou už množstvo Greenových kníh (Na vine sú hviezdy, Kam zmizla Aljaška, Papierové mestá či Poučka o podstate predvídateľnosti Katherín), poznám šialený spôsob, ktorým vytvára zápletku svojich diel. Povedal by som, že tentokrát sa pridržiaval určitej hranice a hoci jeho poviedka nie je tým najlepším, čo som od neho čítal, veľmi som si ju užil. 

"...vyšlo slnko. Bolo to pekné, ak radi pozorujete východ slnka. Nové začiatky, hrejivé lúče nádeje... No nič pre mňa."

S hrdinkou tretej poviedky som si naopak sadol najmenej. Jej správanie mi prišlo iracionálne, mnohokrát som sa s ním nestotožňoval a občas som mal dokonca pocit, akoby sama nevedela, čo vlastne chce. Čo ma však príjemne prekvapilo, bolo, že Lauren Myracle v poslednej poviedke spojila predošlé príbehy dokopy a vytvorila z nich zmysluplný celok, čo mnohí čitatelia určite ocenia. Hrdinov z predošlých poviedok ale poňala svojím spôsobom a takisto aj štýl, ktorým podala svoju časť knihy, bol v niektorých veciach odlišný. Na druhej strane však musím povedať, že dielo tým pádom ozvláštnila a vložila doň niečo nové. Preto som veľmi rád, že boli autormi tejto knihy práve spomínaní traja spisovatelia, ktorí vytvorili naozaj netradičné a príjemné čítanie

"Vdýchla som jeho božskú vôňu. Voňal ako šľahačka."

Nech sneží je ideálnou voľbou pre tých, ktorí hľadajú knihu s vianočnou tematikou, štipkou romantiky, priateľstva či vianočných sviečok. Dokonalej atmosfére Vianoc už chýba len zasnežená krajina, prítomnosť tých najmilších a teplo vianočného kozuba. Verím, že si knižku užijete tak ako ja a že sa pre vás jej čítanie stane nezabudnuteľným zážitkom! Vychádza už o dva dni, no ak chcete byť medzi prvými, ktorí sa stanú jej vlastníkmi, môžete si ju objednať v predpredaji. Tak teda, nech sneží! :-) 

Za poskytnutie recenzného e-booku ďakujem vydavateľstvu Ikar

Komentáre

  1. Po tvojej recenzií sa na ňu teším ešte viac :)! A to už snaď ani nie je možné :D... Neviem sa dočkať :). Už nech ju mám doma a môžem sa do nej začítať ❤. Skvelá recenzia! A v spojení s tými obrázkami som mala aspoň na pár minút krasnu Vianočnú náladu, takže ďakujem :).

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Už se na ni chystám a jsem zvědavá, jak si Green pohrál s příběhy tentokrát :) Krásná recenze :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. tiež sa veľmi teším až si ju prečítam :) Johna Greena mám veľmi rada :)

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

Keď je čakanie na knihu neúprosné...

Priznajme si, určite si každý z nás aspoň raz v živote zanadával nad tým, ako neznáša čakanie či už na vydanie knihy alebo jej preklad do rodného jazyka. Niekedy trvá spisovateľom napísať ďalšiu časť svojej série roky. Na druhej strane, pozitívnou správou je, keď autor vyhlási, že pokračovanie vôbec niekedy bude, a vtedy vôbec nezáleží na dátume publikovania. Iné to je, keď autor povie, že pokračovanie bude, no ani po rokoch ho nikde niet. Ale o tom potom. Dobrým príkladom spisovateľa, ktorému to "poriadne trvá" , je Patrick Rothfuss , teda autor slávnej fantasy série Meno vetra a druhej časti Strach múdreho muža , ktorý vyšiel len pred nedávnom v slovenskom preklade. V jeho prípade je čakanie ospravedlnené - americkému vydaniu chýbalo len šesť strán do tisícky. Aj napriek kvantite stránok dobehol svojou kvalitou väčšinu zbehlých fantasy autorov, ktorý sa od jeho diel môžu iba učiť. Preto mu možno ospravedlníme aj to, že tretia časť by mala podľa portálu goo...

RECENZIA: Tisíc chlapčenských bozkov (Tillie Cole)

Mnohí ľudia tvrdia, že romantické knihy sú určené len dievčatám v puberte a ženám, ktoré v nich hľadajú útechu po namáhavom dni strávenom v práci. Tvrdia, že takéto knihy prinášajú iba plytký príbeh , ktorý neprichádza s ničím novým. Keď som na internete prvýkrát zahliadol Tisíc chlapčenských bozkov , považoval som túto knihu za obyčajný román pre mladých dospelých, ktorý bude dozaista kópiou desiatok podobných kníh, ktoré za posledné roky vyšli. V tej chvíli som netušil, ako veľmi sa mýlim. Tisíc chlapčenských bozkov totiž v žiadnom prípade nie je kniha iba pre dievčatá v puberte a už vôbec neprináša plytký príbeh, ktorý sa vyskytuje v každom druhom románe v kníhkupectve. Hoci autorka hovorí o láske dvoch mladých ľudí , vo svojom diele sa zamýšľa nad krátkosťou ľudského života a nad tým, aké dôležité je užívať si každý jeden moment . Nikdy neviete, čo vám jedného dňa skríži cestu . Ktoré rozhodnutie váš život od základov zmení. Niektoré veci jednoducho ovplyvniť nemôžeme a práve n...