RECENZIA: Zakázaná láska (Tabitha Suzuma)

O knihe Zakázaná láska som počul dávno predtým, než sa vôbec chystalo jej slovenské vydanie. Už vtedy boli ohlasy čitateľov na túto knihu famózne a ja som v kútiku duše dúfal, že si Lochanov a Mayin príbeh budem môcť prečítať jedného dňa aj vo svojom materinskom jazyku. Prešlo niekoľko desiatok mesiacov a naozaj sa tak stalo. Zakázanú lásku vydalo vydavateľstvo Slovart. 

Ak by ste sa niekedy pokúšali nájsť odpoveď na otázku, či je lepšie počúvať srdce alebo rozum, pravdepodobne by ste nenašli jednoznačnú odpoveď. Čo z toho, keď viem, že moje konanie nie je správne, avšak vlastné srdce tvrdí opak? Čo z toho, keď ľudia hovoria, že je to zločin? Čo ak sa riadia iba pravidlami a tabuľkami, ktoré nezohľadňujú emócie ľudí? Čo potom? Hoci Maya nadovšetko miluje Lochana, obaja vedia, že to nie je správne. Porodila ich totiž rovnaká matka (mimochodom alkoholička), a keby sa o ich vzťahu dozvedela verejnosť, obaja by skončili za mrežami - a ich mladší súrodenci v decáku. Vedia, že vo vzťahu nemôžu ďalej pokračovať, avšak ani jeden z nich s tým nie je dostatočne zmierený. Vyhrá tentokrát srdce alebo naopak rozum? 

"Všetko bude ako zvyčajne. O čom to hovorím? Všetko je ako zvyčajne. Len som na krátky, bláznivý okamih pozabudol, že Maya je moja sestra."

Mnohí čitatelia a literárni kritici tvrdia, že dokonalú knihu spoznáte už na samom začiatku a tentokrát s nimi musím bezpochyby súhlasiť. Už prvé slová Zakázanej lásky vo mne vzbudili zvláštny dojem. Fascinoval ma spôsob, ktorým autorka vkladala slová do viet a hoci rozprávala rovnakým jazykom než všetci ostatní v mojom okolí, vety, ktoré sa mi objavovali pred očami, ma neprestávali udivovať. Ponúkla mi presne to, čo som hľadal, a každou stranou ma nútila čítať ďalej. Som ale presvedčený o tom, že veľkú zásluhu mal na tom aj slovenský preklad, o ktorý sa postarala Lucia Nižníková. Do knihy vniesla netradičnú atmosféru, vďaka ktorej som sa od nej nemohol celý deň odtrhnúť. Opäť sa raz potvrdilo staré príslovie Na dobré sa oplatí počkať. Výsledok (po grafickej, ale aj obsahovej stránke) bol totiž zvládnutý na výbornú. 

Počas čítania som si zamiloval hlavné postavy a obe mi svojím spôsobom prirástli k srdcu. Príbeh je vyrozprávaný z dvoch uhľov pohľadu, čo nám umožňuje hlavných protagonistov spoznať ešte bližšie. Rovnako dobre zvládla autorka vykreslenie postáv vedľajších, ktoré sú taktiež neodmysliteľnou súčasťou románu. Páčilo sa mi, že mala každá z nich svoj vlastný príbeh a takisto že neboli na jedno kopyto. Práve naopak, každá sa vyznačovala niečím, čo bolo pre ňu charakteristické a príznačné. Tabitha Suzuma ma ale nenadchla len po štylistickej a kompozičnej stránke. Zakázaná láska je jednou z kníh, ktoré budete milovať a nenávidieť zároveň, pretože patrí do kategórie emočných žmýkačov a je pripravená vysať z vás úplne všetko. A tým myslím naozaj všetko. 

"Si presvedčený, že ťa tu nikto nechápe, chcem mu povedať, 

ale mýliš sa. Ja ti rozumiem. Nie si sám."

Je ťažké kritizovať, keď v skutočnosti nemáte čo. Zakázaná láska mi poskytla nevídaný zážitok, na ktorý len tak ľahko nezabudnem. Hoci by som jej chcel niečo vytknúť, mám obavy, že to tentokrát nepôjde. Síce by si mohli niektorí čitatelia myslieť, že kniha Tabithy Suzumy prinesie len ďalšie klišoidné poňatie lásky, ktorej to osud nepraje, vôbec to nie je tak. Okrem vynikajúco zvládnutej zápletky, ktorú som napäto sledoval až do samého konca, sa autorka tiež sústreďovala na problémy, ktoré mladí ľudia dobre poznajú - alkoholizmus, nepokojné rodinné prostredie, ťažké životné situácie a rozhodnutia či sklamania z lásky. Pevne verím, že sa vám bude kniha páčiť minimálne tak ako mne. Prajem pekné čítanie! :-)

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart. V prípade, že sa chcete stať vlastníkom Zakázanej lásky aj vy, môžete si ju zakúpiť na tejto adrese.