Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Zakázaná láska (Tabitha Suzuma)

O knihe Zakázaná láska som počul dávno predtým, než sa vôbec chystalo jej slovenské vydanie. Už vtedy boli ohlasy čitateľov na túto knihu famózne a ja som v kútiku duše dúfal, že si Lochanov a Mayin príbeh budem môcť prečítať jedného dňa aj vo svojom materinskom jazyku. Prešlo niekoľko desiatok mesiacov a naozaj sa tak stalo. Zakázanú lásku vydalo vydavateľstvo Slovart. 

Ak by ste sa niekedy pokúšali nájsť odpoveď na otázku, či je lepšie počúvať srdce alebo rozum, pravdepodobne by ste nenašli jednoznačnú odpoveď. Čo z toho, keď viem, že moje konanie nie je správne, avšak vlastné srdce tvrdí opak? Čo z toho, keď ľudia hovoria, že je to zločin? Čo ak sa riadia iba pravidlami a tabuľkami, ktoré nezohľadňujú emócie ľudí? Čo potom? Hoci Maya nadovšetko miluje Lochana, obaja vedia, že to nie je správne. Porodila ich totiž rovnaká matka (mimochodom alkoholička), a keby sa o ich vzťahu dozvedela verejnosť, obaja by skončili za mrežami - a ich mladší súrodenci v decáku. Vedia, že vo vzťahu nemôžu ďalej pokračovať, avšak ani jeden z nich s tým nie je dostatočne zmierený. Vyhrá tentokrát srdce alebo naopak rozum? 

"Všetko bude ako zvyčajne. O čom to hovorím? Všetko je ako zvyčajne. Len som na krátky, bláznivý okamih pozabudol, že Maya je moja sestra."

Mnohí čitatelia a literárni kritici tvrdia, že dokonalú knihu spoznáte už na samom začiatku a tentokrát s nimi musím bezpochyby súhlasiť. Už prvé slová Zakázanej lásky vo mne vzbudili zvláštny dojem. Fascinoval ma spôsob, ktorým autorka vkladala slová do viet a hoci rozprávala rovnakým jazykom než všetci ostatní v mojom okolí, vety, ktoré sa mi objavovali pred očami, ma neprestávali udivovať. Ponúkla mi presne to, čo som hľadal, a každou stranou ma nútila čítať ďalej. Som ale presvedčený o tom, že veľkú zásluhu mal na tom aj slovenský preklad, o ktorý sa postarala Lucia Nižníková. Do knihy vniesla netradičnú atmosféru, vďaka ktorej som sa od nej nemohol celý deň odtrhnúť. Opäť sa raz potvrdilo staré príslovie Na dobré sa oplatí počkať. Výsledok (po grafickej, ale aj obsahovej stránke) bol totiž zvládnutý na výbornú

Počas čítania som si zamiloval hlavné postavy a obe mi svojím spôsobom prirástli k srdcu. Príbeh je vyrozprávaný z dvoch uhľov pohľadu, čo nám umožňuje hlavných protagonistov spoznať ešte bližšie. Rovnako dobre zvládla autorka vykreslenie postáv vedľajších, ktoré sú taktiež neodmysliteľnou súčasťou románu. Páčilo sa mi, že mala každá z nich svoj vlastný príbeh a takisto že neboli na jedno kopyto. Práve naopak, každá sa vyznačovala niečím, čo bolo pre ňu charakteristické a príznačné. Tabitha Suzuma ma ale nenadchla len po štylistickej a kompozičnej stránke. Zakázaná láska je jednou z kníh, ktoré budete milovať a nenávidieť zároveň, pretože patrí do kategórie emočných žmýkačov a je pripravená vysať z vás úplne všetko. A tým myslím naozaj všetko. 

"Si presvedčený, že ťa tu nikto nechápe, chcem mu povedať
ale mýliš sa. Ja ti rozumiem. Nie si sám."

Je ťažké kritizovať, keď v skutočnosti nemáte čo. Zakázaná láska mi poskytla nevídaný zážitok, na ktorý len tak ľahko nezabudnem. Hoci by som jej chcel niečo vytknúť, mám obavy, že to tentokrát nepôjde. Síce by si mohli niektorí čitatelia myslieť, že kniha Tabithy Suzumy prinesie len ďalšie klišoidné poňatie lásky, ktorej to osud nepraje, vôbec to nie je tak. Okrem vynikajúco zvládnutej zápletky, ktorú som napäto sledoval až do samého konca, sa autorka tiež sústreďovala na problémy, ktoré mladí ľudia dobre poznajú - alkoholizmus, nepokojné rodinné prostredie, ťažké životné situácie a rozhodnutia či sklamania z lásky. Pevne verím, že sa vám bude kniha páčiť minimálne tak ako mne. Prajem pekné čítanie! :-)

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart. V prípade, že sa chcete stať vlastníkom Zakázanej lásky aj vy, môžete si ju zakúpiť na tejto adrese

Komentáre

  1. Já tento příběh neznám, ani jsem o něm neslyšela, takže si teď připadám trochu trapně :D Ale vypadá příjemně :) Krásná recenze :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Určite daj tejto knižke šancu. Myslím, že nebudeš ľutovať. :-)
      Ďakujem!! :-)

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

Keď je čakanie na knihu neúprosné...

Priznajme si, určite si každý z nás aspoň raz v živote zanadával nad tým, ako neznáša čakanie či už na vydanie knihy alebo jej preklad do rodného jazyka. Niekedy trvá spisovateľom napísať ďalšiu časť svojej série roky. Na druhej strane, pozitívnou správou je, keď autor vyhlási, že pokračovanie vôbec niekedy bude, a vtedy vôbec nezáleží na dátume publikovania. Iné to je, keď autor povie, že pokračovanie bude, no ani po rokoch ho nikde niet. Ale o tom potom. Dobrým príkladom spisovateľa, ktorému to "poriadne trvá" , je Patrick Rothfuss , teda autor slávnej fantasy série Meno vetra a druhej časti Strach múdreho muža , ktorý vyšiel len pred nedávnom v slovenskom preklade. V jeho prípade je čakanie ospravedlnené - americkému vydaniu chýbalo len šesť strán do tisícky. Aj napriek kvantite stránok dobehol svojou kvalitou väčšinu zbehlých fantasy autorov, ktorý sa od jeho diel môžu iba učiť. Preto mu možno ospravedlníme aj to, že tretia časť by mala podľa portálu goo...

Dajte si pozor, koho si púšťate do domu | recenzia knihy Opatrovateľka (Joy Fielding)

Joy Fielding nie je ani zďaleka nováčik v písaní. Svoje prvé dielo vytvorila už ako dvanásťročná, keď napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo svojich rodičov. V slovenčine jej vyšli viaceré romány, ako napríklad Na zlých miestach, Slepá ulička či Niekto sa díva. Kniha Opatrovateľka je ďalšia zo série krimi príbehov, v ktorých opäť dokazuje svoj výnimočný talent. Jodi je živiteľka rodiny a špičková realitná maklérka . Jej otcovi Vicovi ťahá na osemdesiatku, no stará sa o manželku Audrey. Ešte vždy je vitálny, ale ženin zhoršujúci sa stav ho unavuje. Jodi sa preto rozhodne nájsť pre rodičov opatrovateľku . Po dlhšom hľadaní najme šesťdesiatničku Elyse, energickú a príťažlivú vdovu. Hoci Vic sa nápadu spočiatku bráni, veľmi rýchlo sa mu zapáči jej povaha a podmanivé správanie . Lenže po čase začne Elyse Jodi odstrkovať. A Audrin stav sa rapídne zhoršuje. Kto je tá žena, ktorá zrazu nosí šperky jej matky ? O čo jej ide? A ako ďaleko zájde, aby to získala? (zdroj: anotácia, upravené) ...