Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Zbohom, klamstvá (Cora Carmacková)

Len pred pár dňami vyšlo v slovenčine pokračovanie knihy Zbohom, nevinnosť - tentokrát s názvom Zbohom, klamstvá. Fanúšikov série neodradil ani fakt, že v príbehu vystupujú nové postavy. Podľa hodnotení možno usudzovať, že sa čitateľom tento diel páčil ešte viac. Čo si o ňom myslím ja?

Hneď na úvod sa musím priznať, že vo mne začiatok prvej knihy vyvolal rozporuplné pocity. Na knihu som sa veľmi tešil, preto bolo možné, že som ju spočiatku precenil. Pribúdajúcimi stránkami sa však môj dojem len a len zlepšoval a román odo mňa nakoniec získal veľmi dobré hodnotenie. Nad prečítaním pokračovania som dlho neváhal, pretože ma zaujal autorkin štýl a Zbohom, nevinnosť bolo veľmi príjemným oddychovým čítaním. Druhé časti trilógii sú ale neraz slabšími, preto som od knihy Zbohom, klamstvá nečakal zázraky. Opak sa však stal pravdou a spomínaná kniha mi doslova vyrazila dych. Ešte teraz nedokážem uveriť tomu, ako sa autorka posunula v písaní dopredu a čo všetko do príbehu zakomponovala. 

"Na chvíľu vyplnil celý môj svet. Pripomínal mi... hudbu. Presne 
takto som sa cítila pri spievaní - akoby som padala lietala 
zároveň, sloboda vo mne zápasila so strachom." 

Hoci rodičia mladej Max túžia mať zo svojej dcéry slušné dievča, ona je pravým opakom. Zlákali ju tetovania a pírsingy a farba jej vlasov si prešla nejednou zmenou. Keď jej rodičia oznámia, že ju o pár minút navštívia a chcú sa spoznať s jej priateľom, obleje ju studený pot. Ako zareagujú na chalana s potetovaným krkom a vášňou pre rockovú hudbu? V tej chvíli ale v kaviarni zbadá osamelého Cada, študenta herectva. Max ho prehovorí, aby zahral pred rodičmi jej priateľa. Cadovi táto úloha sadne ako uliata, no čím dlhšie sa s Max hrajú na šťastný párik, tým menej to musia predstierať. A naozaj, obe postavy sa mi k sebe neskutočne hodili a obe z nich som si počas čítania aj obľúbil. Veľkým pozitívom bolo, že autorka zvolila dvoch rozprávačov príbehu a ako čitatelia sme teda mali možnosť spoznať bližšie oboch z nich. Nemali zložité charaktery, avšak aj napriek tomu ich Carmacková vykreslila veľmi dobre. 

"Bol príliš obetavý... príliš dobrý. Nevedela som si to vysvetliť, 
čosi mi na ňom nesedelo. Takí skvelí chalani predsa neexistujú - 
alebo sa nezvyknú zaujímať o dievčatá, ako som ja."

Ako som už spomínal, vidím veľký rozdiel medzi prvou a druhou časťou. Zatiaľ čo v tej prvej som našiel nejedno hluché miesto, od knihy Zbohom, klamstvá som sa nevedel odtrhnúť a venoval som jej celé jedno popoludnie. Každý koniec kapitoly ma nútil čítať ďalej a listovanie spomínanej knihy sa pre mňa stalo zážitkom. Osobne si myslím, že mal na tom veľkú zásluhu aj slovenský preklad, ktorý bol opäť zvládnutý na výbornú. Druhá časť bola navyše obohatená o úryvky z poézie a autorka sa neraz odvoláva na umenie, hudbu a literatúru. Hoci kniha zachytáva iba veľmi krátky časový úsek, autorka v nej vystihla všetko dôležité a mne neostáva nič iné, len povedať: "Klobúk dolu." 
"Aj keď sme blízko, stále sme vzdialení. 
Premýšľam potichu, či sme si súdení."

Druhé pokračovanie série z pera Cory Carmackovej ma veľmi príjemne prekvapilo. Autorka prišla s originálnejším nápadom než v predošlej knihe a počas celého čítania ma držala v napätí. Carmacková párkrát spomenula postavy z prvej knihy a hoci sa mihli v príbehu iba na chvíľu, boli jeho neodmysliteľnou súčasťou. Môže to znieť ako chválospev, no knihe naozaj nemám čo vytknúť. Jednoducho splnila všetko, čo som od nej očakával, ba dokonca to niekoľkonásobne predstihla. Verím, že sa vám zapáči aspoň sčasti tak ako mne. Prajem pekné čítanie! :-)

"Celý svoj život som sa pokúšala byť niekto iný, aby som sa 
ľuďom zapáčila. Lenže teraz som dorazila na križovatku 
a mienila som si vybrať novú, zatiaľ neznámu cestu." 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar
Knihu si môžete zakúpiť na TEJTO ADRESE.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

Dajte si pozor, koho si púšťate do domu | recenzia knihy Opatrovateľka (Joy Fielding)

Joy Fielding nie je ani zďaleka nováčik v písaní. Svoje prvé dielo vytvorila už ako dvanásťročná, keď napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo svojich rodičov. V slovenčine jej vyšli viaceré romány, ako napríklad Na zlých miestach, Slepá ulička či Niekto sa díva. Kniha Opatrovateľka je ďalšia zo série krimi príbehov, v ktorých opäť dokazuje svoj výnimočný talent. Jodi je živiteľka rodiny a špičková realitná maklérka . Jej otcovi Vicovi ťahá na osemdesiatku, no stará sa o manželku Audrey. Ešte vždy je vitálny, ale ženin zhoršujúci sa stav ho unavuje. Jodi sa preto rozhodne nájsť pre rodičov opatrovateľku . Po dlhšom hľadaní najme šesťdesiatničku Elyse, energickú a príťažlivú vdovu. Hoci Vic sa nápadu spočiatku bráni, veľmi rýchlo sa mu zapáči jej povaha a podmanivé správanie . Lenže po čase začne Elyse Jodi odstrkovať. A Audrin stav sa rapídne zhoršuje. Kto je tá žena, ktorá zrazu nosí šperky jej matky ? O čo jej ide? A ako ďaleko zájde, aby to získala? (zdroj: anotácia, upravené) ...

Keď je čakanie na knihu neúprosné...

Priznajme si, určite si každý z nás aspoň raz v živote zanadával nad tým, ako neznáša čakanie či už na vydanie knihy alebo jej preklad do rodného jazyka. Niekedy trvá spisovateľom napísať ďalšiu časť svojej série roky. Na druhej strane, pozitívnou správou je, keď autor vyhlási, že pokračovanie vôbec niekedy bude, a vtedy vôbec nezáleží na dátume publikovania. Iné to je, keď autor povie, že pokračovanie bude, no ani po rokoch ho nikde niet. Ale o tom potom. Dobrým príkladom spisovateľa, ktorému to "poriadne trvá" , je Patrick Rothfuss , teda autor slávnej fantasy série Meno vetra a druhej časti Strach múdreho muža , ktorý vyšiel len pred nedávnom v slovenskom preklade. V jeho prípade je čakanie ospravedlnené - americkému vydaniu chýbalo len šesť strán do tisícky. Aj napriek kvantite stránok dobehol svojou kvalitou väčšinu zbehlých fantasy autorov, ktorý sa od jeho diel môžu iba učiť. Preto mu možno ospravedlníme aj to, že tretia časť by mala podľa portálu goo...