Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Zbohom, klamstvá (Cora Carmacková)

Len pred pár dňami vyšlo v slovenčine pokračovanie knihy Zbohom, nevinnosť - tentokrát s názvom Zbohom, klamstvá. Fanúšikov série neodradil ani fakt, že v príbehu vystupujú nové postavy. Podľa hodnotení možno usudzovať, že sa čitateľom tento diel páčil ešte viac. Čo si o ňom myslím ja?

Hneď na úvod sa musím priznať, že vo mne začiatok prvej knihy vyvolal rozporuplné pocity. Na knihu som sa veľmi tešil, preto bolo možné, že som ju spočiatku precenil. Pribúdajúcimi stránkami sa však môj dojem len a len zlepšoval a román odo mňa nakoniec získal veľmi dobré hodnotenie. Nad prečítaním pokračovania som dlho neváhal, pretože ma zaujal autorkin štýl a Zbohom, nevinnosť bolo veľmi príjemným oddychovým čítaním. Druhé časti trilógii sú ale neraz slabšími, preto som od knihy Zbohom, klamstvá nečakal zázraky. Opak sa však stal pravdou a spomínaná kniha mi doslova vyrazila dych. Ešte teraz nedokážem uveriť tomu, ako sa autorka posunula v písaní dopredu a čo všetko do príbehu zakomponovala. 

"Na chvíľu vyplnil celý môj svet. Pripomínal mi... hudbu. Presne 
takto som sa cítila pri spievaní - akoby som padala lietala 
zároveň, sloboda vo mne zápasila so strachom." 

Hoci rodičia mladej Max túžia mať zo svojej dcéry slušné dievča, ona je pravým opakom. Zlákali ju tetovania a pírsingy a farba jej vlasov si prešla nejednou zmenou. Keď jej rodičia oznámia, že ju o pár minút navštívia a chcú sa spoznať s jej priateľom, obleje ju studený pot. Ako zareagujú na chalana s potetovaným krkom a vášňou pre rockovú hudbu? V tej chvíli ale v kaviarni zbadá osamelého Cada, študenta herectva. Max ho prehovorí, aby zahral pred rodičmi jej priateľa. Cadovi táto úloha sadne ako uliata, no čím dlhšie sa s Max hrajú na šťastný párik, tým menej to musia predstierať. A naozaj, obe postavy sa mi k sebe neskutočne hodili a obe z nich som si počas čítania aj obľúbil. Veľkým pozitívom bolo, že autorka zvolila dvoch rozprávačov príbehu a ako čitatelia sme teda mali možnosť spoznať bližšie oboch z nich. Nemali zložité charaktery, avšak aj napriek tomu ich Carmacková vykreslila veľmi dobre. 

"Bol príliš obetavý... príliš dobrý. Nevedela som si to vysvetliť, 
čosi mi na ňom nesedelo. Takí skvelí chalani predsa neexistujú - 
alebo sa nezvyknú zaujímať o dievčatá, ako som ja."

Ako som už spomínal, vidím veľký rozdiel medzi prvou a druhou časťou. Zatiaľ čo v tej prvej som našiel nejedno hluché miesto, od knihy Zbohom, klamstvá som sa nevedel odtrhnúť a venoval som jej celé jedno popoludnie. Každý koniec kapitoly ma nútil čítať ďalej a listovanie spomínanej knihy sa pre mňa stalo zážitkom. Osobne si myslím, že mal na tom veľkú zásluhu aj slovenský preklad, ktorý bol opäť zvládnutý na výbornú. Druhá časť bola navyše obohatená o úryvky z poézie a autorka sa neraz odvoláva na umenie, hudbu a literatúru. Hoci kniha zachytáva iba veľmi krátky časový úsek, autorka v nej vystihla všetko dôležité a mne neostáva nič iné, len povedať: "Klobúk dolu." 
"Aj keď sme blízko, stále sme vzdialení. 
Premýšľam potichu, či sme si súdení."

Druhé pokračovanie série z pera Cory Carmackovej ma veľmi príjemne prekvapilo. Autorka prišla s originálnejším nápadom než v predošlej knihe a počas celého čítania ma držala v napätí. Carmacková párkrát spomenula postavy z prvej knihy a hoci sa mihli v príbehu iba na chvíľu, boli jeho neodmysliteľnou súčasťou. Môže to znieť ako chválospev, no knihe naozaj nemám čo vytknúť. Jednoducho splnila všetko, čo som od nej očakával, ba dokonca to niekoľkonásobne predstihla. Verím, že sa vám zapáči aspoň sčasti tak ako mne. Prajem pekné čítanie! :-)

"Celý svoj život som sa pokúšala byť niekto iný, aby som sa 
ľuďom zapáčila. Lenže teraz som dorazila na križovatku 
a mienila som si vybrať novú, zatiaľ neznámu cestu." 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar
Knihu si môžete zakúpiť na TEJTO ADRESE.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

EXKLUZÍVNE: Druhá kapitola z EXPERIMENTU

Včera vypuklo na facebooku masové šialenstvo v podobe správy, že peckový EXPERIMENT od Veronicy Roth - autorky kníh Divergencia a Rezistencia - sa už v najbližších dňoch objaví v kníhkupectvách (na regáli so špeci plagátikom, ktorý môžete vidieť na obrázku) - teda necelé 2 týždne pred plánovaným vydaním. Pri tejto príležitosti sme pre vás pripravili malú akcošku v podobe niekoľkých ukážok, postupne uverejňovaných na našich blogoch. Včera ste si mohli prečítať na blogu Luce   prvú kapitolu , dnes sa pre zmenu u mňa začítate do pokračovania.  A aby ste boli v obraze, pripájam aj slovenskú anotáciu a krásnu farebnú obálku.  Nezabudnite, že každý deň  pribudne nová kapitola,  stačí len ostať v strehu a sledovať  SlovartBookLab a slovenské knižné blogy!  Dystopické sci-fi. Najočakávanejšia a najšokujúcejšia kniha roku 2013! Romány Divergencia a Rezistencia vtiahli čitateľov do mrazivo realistického postapokalyptického sveta. Teraz nasta...

Mesačná chvastačka za november

November je mesiac, na ktorý nikdy nezabudnem. Veď nenadarmo už roky traduje výrok Navždy sa zachová v pamäti stužková ... Tento mesiac prišiel rad aj na mňa a už nejaký ten piatok nosím hrdo na bunde zelenú stužku , ktorá mi neustále pripomína, že sa pomaly ale isto budem uberať akademickým smerom. Ale o tom potom... Späť k mesačnej chvastačke , ktorú usporadúva Judit . Práve kvôli spomínanej stužkovej bol tento mesiac úplne iný než tie ostatné a na čítanie kníh mi ostalo len veľmi malo času. Prvú polovicu novembra sme totiž strávili nácvikom čísel (ktorých bolo naozaj veľa - veď len ja som figuroval v piatich z nich a okrem toho som celú stužkovú spolu so spolužiačkou moderoval) alebo učením  sa na množstvo písomiek. Čas, ktorý mi ostal, som sa snažil venovať knihám, ktoré na mňa čakali ešte z minulých mesiacov . Dnes už môžem spokojne povedať, že som si našiel čas na každú z nich. Už len publikovať recenzie. :-) Čo sa týka prírastkov, do knižnice mi pribudla iba je...