Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Listy do neba (Ava Dellairová)

V súčasnosti je veľmi ťažké vytvoriť príbeh, ktorý prinesie niečo nové a zároveň sa tak odlíši od všetkých ostatných. Mnohí autori sa preto rozhodli zariskovať a zatiaľ čo to niektorí z nich neraz slušne prepískli, ostatným sa risk vyplatil. Ani Listy do neba nie sú úplne obyčajnou knihou, na ktorú by ste bežne narazili v kníhkupectve. Čo si o nej myslím ja? 

Na dielo Listy do neba som sa pomerne dlho tešil. Hoci som poriadne nevedel, o čom spomínaná kniha je, padla mi do oka jej obálka, ktorá je vernou kópiou vydania v angličtine. Vyvolala vo mne neurčitý dojem - a presne tak na mňa pôsobila aj anotácia príbehu. S odstupom času môžem potvrdiť, že sú Listy do neba naozaj netradičným počinom, ktorý mnohí čitatelia prirovnávajú k Charlieho malým tajomstvám. Aj tie mali, podobne ako táto kniha, takmer rovnakú štruktúru príbehu, pretože obe diela pozostávali z listov. Líšia sa len ich adresátom - keďže Listy do neba sú písané rôznym ľuďom, zatiaľ čo Stephen Chbosky sa vo svojej knihe obracia iba na čitateľa, ktorému Charlie s dôverou rozpráva svoj príbeh. 

"Kiežby som zničila všetky nepekné spomienky a všetko zlé v sebe.
 A možno je to vplyv zamilovanosti. Život, človek, chvíľa, všetko, 
čo si chce človek ponechať, zostane s ním až do večnosti." 

Hneď na úvod chcem povedať, že Listy do neba nie sú svetoborným dielom. Pravdepodobne ani nezmenia pohľad väčšiny čitateľov na svet a nie každý si ich čítanie naplno užije, pretože sa vždy nájde niekto, koho nezaujme netradičná štylistika, ktorou je príbeh písaný. Chcem však už na začiatku spomenúť hlboké myšlienky, ktoré v sebe táto kniha skrýva. Je pravdou, že som od Listov do neba očakával o štipku viac, ale práve vďaka pekným myšlienkam neľutujem, že som sa do čítania tejto knihy pustil. Pretože nikdy neviete, čo si z diela odnesiete. Niekedy je to myšlienka, ktorá vás donúti premýšľať nad určitými vecami, inokedy zas posolstvo, ktoré ovplyvní váš život. 

Musím sa priznať, že som si Laurel počas čítania obľúbil. Nebola úplne tradičnou hrdinkou a síce mala aj svoje nedostatky, jej charakter mi sadol. Určite ale treba povedať, že v knihe nie je venovaný veľký priestor vykresleniu charakterových čŕt a postáv ako takých. Práve kvôli forme diela môže spočiatku na čitateľa pôsobiť príbeh mätúco, avšak som si istý, že s odstupom času vám začne všetko dávať väčší zmysel. Síce som sa obával, ako Dellairová knihu ukončí, záver nemohla vymyslieť lepšie. Práve ten ma zaujal najväčšmi, keďže uprostred románu som našiel nejedno hluché miesto. Dej je totiž postavený iba na listoch adresovaných známym osobnostiam - či už Kurtovi Cobainovi, Amy Winehouse, Jimovi Morrisovi a ďalším. Práve tieto osoby sú niekým, komu môže Laurel dôverovať a vyrozprávať im úplne všetko.

"Myšlienky mi v hlave vírili a tvrdo ma zasiahli. Je preč. Snažila
 som sa nevnímať realitu, ale tak na mňa doľahla, že 
som sa nedokázala nadýchnuť." 

Listy do neba sú príjemným oddychovým čítaním. Síce nie sú knihou pre každého, mal by po nej siahnuť ten, kto hľadá niečo netradičné - príbeh plný emócii, nekonvenčnosti a užije si ho každý, kto si zamiloval film The Perks of Being a Wallflower (alebo knižnú predlohu, ktorá už bola vyššie spomenutá). Ako som sa už zmienil, nie všetko bolo také, ako som si predstavoval, no tak to už neraz býva. Azda budete patriť medzi tých, ktorí si knihu naplno užijú a nájdete v nej kúsok seba. Prajem pekné čítanie! :-)

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar. Knihu si môžete zakúpiť na tejto adrese

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

Mesačná chvastačka za november

November je mesiac, na ktorý nikdy nezabudnem. Veď nenadarmo už roky traduje výrok Navždy sa zachová v pamäti stužková ... Tento mesiac prišiel rad aj na mňa a už nejaký ten piatok nosím hrdo na bunde zelenú stužku , ktorá mi neustále pripomína, že sa pomaly ale isto budem uberať akademickým smerom. Ale o tom potom... Späť k mesačnej chvastačke , ktorú usporadúva Judit . Práve kvôli spomínanej stužkovej bol tento mesiac úplne iný než tie ostatné a na čítanie kníh mi ostalo len veľmi malo času. Prvú polovicu novembra sme totiž strávili nácvikom čísel (ktorých bolo naozaj veľa - veď len ja som figuroval v piatich z nich a okrem toho som celú stužkovú spolu so spolužiačkou moderoval) alebo učením  sa na množstvo písomiek. Čas, ktorý mi ostal, som sa snažil venovať knihám, ktoré na mňa čakali ešte z minulých mesiacov . Dnes už môžem spokojne povedať, že som si našiel čas na každú z nich. Už len publikovať recenzie. :-) Čo sa týka prírastkov, do knižnice mi pribudla iba je...

Najkrajší darček pre knihomoľa

Keď je človeku smutno , potrebuje niečo, čo ho rozveselí. Vo väčšine prípadov zaberá obľúbená hudba, film alebo priatelia . Na knihomoľov taktiež zaberajú vymenované techniky, no to, čo ich najviac poteší, je pohľad na ich obľúbené knižky . Čo by to bolo za knihomoľa bez svojej vysnívanej knižnice ? Môžem sa priznať, že pohľad na svoje papierové stvorenia zbožňujem. Avšak tým, že sa zo mňa stal knižný bloger, prečítal som množstvo kníh a kapacity poličky každého z nás sa výrazne obmedzili. Preto aj ja patrím medzi takých, ktorí musia riešiť s každou novou knihou dilemu, kam ju strčiť.  V tejto situácií mi ako na zavolanie prišiel mail z jednej firmy, MT-nábytku , ktorá sa mi ako jednému z  aktívnych blogerov vrámci akcie Marec: mesiac knihy rozhodla venovať knižnicu podľa vlastného výberu. Pravdupovediac, keď som si prvýkrát prečítal túto správu (a verte, že následne ešte zopár desiatok krát, či správne rozumiem), ostal som nadšený. Z ponuky spomínaného MT nábytku ...