RECENZIA: Zakázaná hra (L.J.Smith)

Keď sa medzi čitateľmi spomenie meno L.J.Smith, väčšina z nich si spomenie na nekončiacu sériu Upírske denníky, ktorá medzi čitateľmi vyvolala rozporuplné reakcie. Autorke nedávno vyšla v slovenčine ďalšia kniha, prvá časť mystery série Zakázaná hra. 

Musím sa priznať, že som bol v minulosti veľkým fanúšikom Upírskych denníkov. Čítať som ich začal v období, kedy všetci "frčali" na Twilighte a práve Upírske denníky boli jednou z mála sérií, v ktorej autorka takisto načrtla upírsku tematiku. Postupom času sa ale upíri stali neodmysliteľnou súčasťou každej knihy pre mládež a práve ligotaví lámači ženských sŕdc nadobudli pomyselnú rolu záchrancov stredoškoláčok, proti ktorým stojí celý svet. Hoci to väčšina čitateľov vzdala po piatich či šiestich knihách, ja som ostal Upírskym denníkom verný oveľa dlhšie - a zaujali ma aj ďalšie série, ktoré s nimi súviseli. Čoskoro som však prišiel na to, že jednotlivé knihy prestávajú dávať zmysel nielen mne, ale pravdepodobne aj samotnej autorke. Nezmyselné a absurdné myšlienky, ktoré do svojich príbehov vkladala, by mi neprišli na um aj v najdivokejšom sne.

Práve preto som si krátko na to povedal, že prišiel čas dať Upírskym denníkom zbohom. Prestal som si všímať knihy L.J.Smithovej a postupne som stratil prehľad o jej nových výtvoroch. Jedného dňa som však narazil na titul Zakázaná hra, ktorý ma zaujal nielen vďaka svojej mysterióznej obálke. Rozhodol som sa dať Smithovej ešte jednu šancu, pretože Zakázaná hra ma upútala už prvými riadkami svojej anotácie. A keďže som mal po čase chuť na niečo útle a jednoduché (pretože také knihy tejto autorky určite sú), išiel som do toho. A ako to nakoniec dopadlo? Presne tak, ako som (ne)chcel. Autorka príbeh na môj vkus až príliš prekombinovala a neraz sa mi stalo, že som sa medzi súvislosťami strácal. Azda jediným pozitívom bolo, že sa v príbehu neustále niečo dialo, a preto ste nemali možnosť nudiť sa.

"Odkedy tú škatuľu zbadali, akosi ich priťahovala - báli sa jej a zároveň 

po nej túžili. Ovládla ich myšlienky, nútila ich ísť za tým dievčaťom 

a udržala ich celú noc hore. A teraz ju konečne mali..."

Mnohé knihy si pamätám vďaka hlavným postavám, ktoré si ma niečím získajú. V prípade Zakázanej hry to tak ale nebolo. Jenny sa síce nesprávala otravne, ale nemôžem ani povedať, že by som sa s jej zmýšľaním stotožňoval. Rovnako na mňa pôsobili aj ostatné postavy. Akoby ich autorka dostatočne nevykreslila a tým pádom nedostali toľko priestoru, koľko by si v skutočnosti zaslúžili. Podobný dojem vo mne vyvolala aj myšlienka knihy. Mal som pocit, že autorka dopredu nemala premyslenú celú koncepciu príbehu - a dielo tak vzniklo poskladaním viacerých myšlienkových pochodov. Okrem bujnej fantázie, na ktorú ste mohli naraziť v Upírskych denníkoch, sa teda štylistika L.J.Smithovej výrazne nezmenila a hoci som sa na knihu tešil, mal som voči nej množstvo výhrad, kvôli ktorým som si čítanie neužil tak, ako by som chcel. 

Síce Zakázaná hra nie je vyslovene zlou knihou, ktorej by ste sa mali určite vyhnúť, čakal som od nej o trochu viac. Pravdepodobne je to len počtom kníh, ktoré som za ten čas prečítal. Keby sa ku mne toto dielo dostalo pred štyrmi či piatimi rokmi, moja recenzia by vyzerala úplne inak. Presne vtedy by som autorke uveril každé jedno slovo a nevedel sa jej kníh nabažiť. Teraz ale čítanie vnímam trochu iným spôsobom, preto knižku odporúčam skôr vášmu mladšiemu súrodencovi, ktorý (ak miluje záhady a mysteriózne príbehy) bude týmto dielom dozaista nadšený. Hádam to tak naozaj bude... :-)

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem e-shopu PreŠkoly.sk Knihu si môžete objednať napríklad na tejto adrese.