Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Temné tajomstvá (M.Hjorth, H.Rosenfeldt)

Temné tajomstvá sú jednou z decembrových noviniek vydavateľstva Ikar. Ide o krimipríbeh zo severského prostredia, ktorého autormi sú Michael Hjorth a Hans Rosenfeldt. Čo si o tejto knihe myslím ja?

Hneď na úvod by som rád povedal, že nie som veľkým fanúšikom krimipríbehov ani detektívok, avšak už dlho som hľadal niečo iné. Iné než romány, na ktoré som doposiaľ natrafil. A preto som si povedal - prečo nie? Temné tajomstvá mali pomerne vysoké hodnotenie a anotácia vyzerala viac než zaujímavo. Kniha vo mne totiž evokovala viac než len kriminálny príbeh. S odstupom času môžem povedať, že som sa nemýlil. Temné tajomstvá disponovali prvkami drámy, ale aj psychologického  románu, a hoci sa príbeh dlhšie rozbiehal, bol písaný pútavo a čítanie ma naozaj bavilo. Kniha sa zameriava na vyšetrovanie vraždy stredoškoláka Rogera, ktorému niekto vyrezal srdce. Znie to ohavne, avšak to je iba začiatok tejto desivej hry, ktorá v sebe skrýva temné tajomstvá...

"Takéto veci by sa nemali stávať. Kamaráti by nemali zomierať. 
Žiakov by nemali nachádzať zavraždených v lese."

Viacerí ľudia hovoria, že ak autor nevykreslí dobre postavy, kniha nestojí za veľa. Toto však nie je prípad Temných tajomstiev. Hlavný hrdina, Sebastian Bergman, mal niečo do seba. Síce bolo jeho vystupovanie kruté a nie každý by s ním dokázal byť zadobre, obľúbil som si ho. Páčilo sa mi, že sa na problém nepozeral iba z výšky a všímal si každý jeden detail, ktorý by mohol všetko zmeniť. Musím uznať, že postavy sa autorskej dvojici naozaj vydarili. Čitateľa nezaťažovali zbytočnými opismi, ale aj napriek tomu dokázali dokonale navodiť atmosféru, a bolo vidieť, že v písaní nie sú nováčikmi. Hoci téma príbehu nepatrí medzi tie najpríjemnejšie, autori sa vyhli nechutným opisom, ktoré by mohli pokaziť dojem čitateľov. Práve naopak, dielo malo v sebe množstvo prvkov, ktoré jednak celý príbeh zdramatizovali, a takisto vďaka nim kniha zaujme širokú škálu fanúšikov záhad.

"Riešenie bolo na povrchu dokonalé. Lenže povrch Sebastiana 
nezaujímal. Vždy sa usiloval objaviť, čo sa dialo pod ním."

Ako som už spomínal, spočiatku sa príbeh dlhšie rozbiehal a chvíľu mi trvalo, kým som sa zorientoval vo všetkých súvislostiach. Po pár stranách som sa ale od knihy nevedel odtrhnúť a páčilo sa mi, že okrem hlavnej dejovej línie autori rozvíjali aj tie vedľajšie. Kniha navyše sledovala prerod Sebastianovej postavy a jeho súkromný život, čo pre detektívne príbehy nie je také typické. Temné tajomstvá však ani zďaleka nie sú typickou detektívkou a možno aj preto sa mi tak páčili. Vďaka pútavosti príbehu si chcem prečítať aj ďalší diel, ktorý bude pre zvrat na konci prvej knihy určite výborný. Jeho názov bude Učeň a v slovenskom preklade vyjde vo februári

"Nech sa čo ako snažil, nevedel sa zbaviť pocitu, 
ktorý ho utvrdzoval v názore, že konal správne. Len on 
to dokázal precítiť. Nikto mu neporozumie."

Musím povedať, že ma kniha príjemne prekvapila. Netvrdím, že bola bezchybná, avšak čítanie som si naozaj užil. Autori ma do poslednej chvíle držali v napätí a ja som si vôbec nevedel predstaviť, ako sa príbeh skončí. O to viac ma jeho koniec prekvapil. Rozhodne román odporúčam každému, kto má chuť na niečo netradičné - príbeh plný zvratov, nečakaných odhalení a príjemných postáv, ktoré medzi sebou vedú zmysluplné dialógy. Veď prečo nepotešiť samého seba a nedopriať si oneskorený vianočný darček? Pekné čítanie! :-)

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu IkarTemné tajomstvá si môžete zaobstarať napríklad na tomto mieste, no stavím sa, že knihu nájdete v každom dobrom kníhkupectve...

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

Dajte si pozor, koho si púšťate do domu | recenzia knihy Opatrovateľka (Joy Fielding)

Joy Fielding nie je ani zďaleka nováčik v písaní. Svoje prvé dielo vytvorila už ako dvanásťročná, keď napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo svojich rodičov. V slovenčine jej vyšli viaceré romány, ako napríklad Na zlých miestach, Slepá ulička či Niekto sa díva. Kniha Opatrovateľka je ďalšia zo série krimi príbehov, v ktorých opäť dokazuje svoj výnimočný talent. Jodi je živiteľka rodiny a špičková realitná maklérka . Jej otcovi Vicovi ťahá na osemdesiatku, no stará sa o manželku Audrey. Ešte vždy je vitálny, ale ženin zhoršujúci sa stav ho unavuje. Jodi sa preto rozhodne nájsť pre rodičov opatrovateľku . Po dlhšom hľadaní najme šesťdesiatničku Elyse, energickú a príťažlivú vdovu. Hoci Vic sa nápadu spočiatku bráni, veľmi rýchlo sa mu zapáči jej povaha a podmanivé správanie . Lenže po čase začne Elyse Jodi odstrkovať. A Audrin stav sa rapídne zhoršuje. Kto je tá žena, ktorá zrazu nosí šperky jej matky ? O čo jej ide? A ako ďaleko zájde, aby to získala? (zdroj: anotácia, upravené) ...

Keď je čakanie na knihu neúprosné...

Priznajme si, určite si každý z nás aspoň raz v živote zanadával nad tým, ako neznáša čakanie či už na vydanie knihy alebo jej preklad do rodného jazyka. Niekedy trvá spisovateľom napísať ďalšiu časť svojej série roky. Na druhej strane, pozitívnou správou je, keď autor vyhlási, že pokračovanie vôbec niekedy bude, a vtedy vôbec nezáleží na dátume publikovania. Iné to je, keď autor povie, že pokračovanie bude, no ani po rokoch ho nikde niet. Ale o tom potom. Dobrým príkladom spisovateľa, ktorému to "poriadne trvá" , je Patrick Rothfuss , teda autor slávnej fantasy série Meno vetra a druhej časti Strach múdreho muža , ktorý vyšiel len pred nedávnom v slovenskom preklade. V jeho prípade je čakanie ospravedlnené - americkému vydaniu chýbalo len šesť strán do tisícky. Aj napriek kvantite stránok dobehol svojou kvalitou väčšinu zbehlých fantasy autorov, ktorý sa od jeho diel môžu iba učiť. Preto mu možno ospravedlníme aj to, že tretia časť by mala podľa portálu goo...