Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Temné tajomstvá (M.Hjorth, H.Rosenfeldt)

Temné tajomstvá sú jednou z decembrových noviniek vydavateľstva Ikar. Ide o krimipríbeh zo severského prostredia, ktorého autormi sú Michael Hjorth a Hans Rosenfeldt. Čo si o tejto knihe myslím ja?

Hneď na úvod by som rád povedal, že nie som veľkým fanúšikom krimipríbehov ani detektívok, avšak už dlho som hľadal niečo iné. Iné než romány, na ktoré som doposiaľ natrafil. A preto som si povedal - prečo nie? Temné tajomstvá mali pomerne vysoké hodnotenie a anotácia vyzerala viac než zaujímavo. Kniha vo mne totiž evokovala viac než len kriminálny príbeh. S odstupom času môžem povedať, že som sa nemýlil. Temné tajomstvá disponovali prvkami drámy, ale aj psychologického  románu, a hoci sa príbeh dlhšie rozbiehal, bol písaný pútavo a čítanie ma naozaj bavilo. Kniha sa zameriava na vyšetrovanie vraždy stredoškoláka Rogera, ktorému niekto vyrezal srdce. Znie to ohavne, avšak to je iba začiatok tejto desivej hry, ktorá v sebe skrýva temné tajomstvá...

"Takéto veci by sa nemali stávať. Kamaráti by nemali zomierať. 
Žiakov by nemali nachádzať zavraždených v lese."

Viacerí ľudia hovoria, že ak autor nevykreslí dobre postavy, kniha nestojí za veľa. Toto však nie je prípad Temných tajomstiev. Hlavný hrdina, Sebastian Bergman, mal niečo do seba. Síce bolo jeho vystupovanie kruté a nie každý by s ním dokázal byť zadobre, obľúbil som si ho. Páčilo sa mi, že sa na problém nepozeral iba z výšky a všímal si každý jeden detail, ktorý by mohol všetko zmeniť. Musím uznať, že postavy sa autorskej dvojici naozaj vydarili. Čitateľa nezaťažovali zbytočnými opismi, ale aj napriek tomu dokázali dokonale navodiť atmosféru, a bolo vidieť, že v písaní nie sú nováčikmi. Hoci téma príbehu nepatrí medzi tie najpríjemnejšie, autori sa vyhli nechutným opisom, ktoré by mohli pokaziť dojem čitateľov. Práve naopak, dielo malo v sebe množstvo prvkov, ktoré jednak celý príbeh zdramatizovali, a takisto vďaka nim kniha zaujme širokú škálu fanúšikov záhad.

"Riešenie bolo na povrchu dokonalé. Lenže povrch Sebastiana 
nezaujímal. Vždy sa usiloval objaviť, čo sa dialo pod ním."

Ako som už spomínal, spočiatku sa príbeh dlhšie rozbiehal a chvíľu mi trvalo, kým som sa zorientoval vo všetkých súvislostiach. Po pár stranách som sa ale od knihy nevedel odtrhnúť a páčilo sa mi, že okrem hlavnej dejovej línie autori rozvíjali aj tie vedľajšie. Kniha navyše sledovala prerod Sebastianovej postavy a jeho súkromný život, čo pre detektívne príbehy nie je také typické. Temné tajomstvá však ani zďaleka nie sú typickou detektívkou a možno aj preto sa mi tak páčili. Vďaka pútavosti príbehu si chcem prečítať aj ďalší diel, ktorý bude pre zvrat na konci prvej knihy určite výborný. Jeho názov bude Učeň a v slovenskom preklade vyjde vo februári

"Nech sa čo ako snažil, nevedel sa zbaviť pocitu, 
ktorý ho utvrdzoval v názore, že konal správne. Len on 
to dokázal precítiť. Nikto mu neporozumie."

Musím povedať, že ma kniha príjemne prekvapila. Netvrdím, že bola bezchybná, avšak čítanie som si naozaj užil. Autori ma do poslednej chvíle držali v napätí a ja som si vôbec nevedel predstaviť, ako sa príbeh skončí. O to viac ma jeho koniec prekvapil. Rozhodne román odporúčam každému, kto má chuť na niečo netradičné - príbeh plný zvratov, nečakaných odhalení a príjemných postáv, ktoré medzi sebou vedú zmysluplné dialógy. Veď prečo nepotešiť samého seba a nedopriať si oneskorený vianočný darček? Pekné čítanie! :-)

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu IkarTemné tajomstvá si môžete zaobstarať napríklad na tomto mieste, no stavím sa, že knihu nájdete v každom dobrom kníhkupectve...

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

SÚŤAŽ: Veľkonočný knižný hop

Priznávam, že čo sa týka súťaží, môj blog na tom vie byť dosť biedne. Pár dní pred dneškom som sa rozhodol vás potešiť a aj tento Veľkonočný hop (ktorý usporadúva Knižní doupě )   mi to pomôže zrealizovať. A tentokrát poteším nielen Slovákov , ale aj českých čitateľov môjho blogu. Keď už je tá Veľká noc! :D :D Inak, dievčatá, užite si ju :D A o čo sa bude súťažiť? Keďže v Česku POTOMKOVIA zatiaľ nevyšli a u nás je tomu už  nejaký ten piatok, rozhodol som sa do súťaže vložiť práve Partials - Potomkovia  od Dana Wellsa . Vopred ďakujem za zapojenie do súťaže a prajem vám veľa šťastia :) A šťastie môžete skúsiť aj na ďalších 11tich blogoch, ktoré nájdete v linkovači na konci článku.  Pravidlá súťaže: Do súťaže sa môžu zapojiť aj slovenskí, aj českí čitatelia blogu.  Podmienkou je ale nasledovanie môjho blogu . Ak nasledovateľmi nie ste, môžete tak urobiť v pravom bočnom paneli: Následníci, pripojiť sa k tejto lokalite.  Súťaž trvá ...

Naučte sa rozoznať klamára | recenzia knihy Ako prekuknúť druhých ľudí (Joe Navarro)

Predstavte si, že sedíte uprostred kaviarne. Muž dva stoly pred vami je na pracovnom stretnutí a často sa pozerá do zeme . Takisto nervózne klopká nohou o stoličku. Žena pri stole oproti má ruky vbok, zachováva si odmeraný postoj, avšak z jej tváre stekajú kvapky potu. To je len stotina neverbálnych prejavov , s ktorými sa každodenne stretávame. Nie každý ale rozumie ich pravému významu . Keď som sa dozvedel, že vo vydavateľstve Grada nedávno vyšla v slovenčine príručka, ako "prekuknúť druhých ľudí", neváhal som nad jej prečítaním. Autorom knihy je uznávaný Joe Navarro , ktorý niekoľko rokov pracoval pre FBI. Ako tvrdí vo svojej príručke, väčšina ľudí sa celý život díva, ale v skutočnosti nevidí . Mnohé neverbálne prejavy totiž nie sú úplne jasné a laik by si ich mohol vyjadriť len veľmi nepresne alebo skreslene .  Práve jeho kniha má bežným smrteľníkom pomôcť rozoznať jednotlivé neverbálne prejavy. Nesnaží sa označiť niekoho za klamára. Ako Navarro tvrdí, schopnosť roz...

Povinné čítanie na školách alebo Toto nikdy neprečítam!

Poznáte to, keď vám učiteľka na slovenčine naváľa tony kníh, ktoré musíte prečítať ako povinné čítanie. Teda... ak sa mám priznať, v posledných rokoch to veru tony neboli. Mladí jednoducho nečítajú, a preto je zbytočné dávať im desiatky povinnej literatúry. Niektorí slovenčinári to pochopili, iní nehodlajú ustúpiť. No kde bude tá pravá príčina, prečo naši rovesníci nečítajú?  Keď si zaspomínam na hodiny literatúry v deviatom ročníku základnej školy, vždy sa mi na tvári vyčarí úsmev. Články, ktoré sme mali predpísané v učebniciach, totižto na smiech boli. Ešte si živo spomínam na banánové rybičky, ktoré urputne hľadajú dierky alebo faraónove guľky, vďaka ktorým sme mali na hodinách o zábavu postarané. Toľko dvozmyselných narážok sa len tak ľahko nevidí. No, samozrejme, čakali nás aj vážne články. Spoznali sme Adelu Ostroluckú a jar jej života a ešte pár jej historických rovesníkov. Narovinu, mával som problém so "vžitím sa" do prebiehajúceho príbehu, a tak môj pohľad v...