Ohnivú kázeň, ktorej autorkou je anglická spisovateľka Francesca Haigová, mnohí čitatelia prirovnávajú k sériám Hry o život či Divergencia. Napriek podobnému žánru však autorka do príbehu vniesla množstvo vlastných nápadov. Čo si o tejto knihe myslím ja?
Uplynulo už štyristo rokov od ničivého výbuchu, kvôli ktorému sa stal zo Zeme primitívny svet. Hoci sa radiácia stratila, z neznámeho dôvodu sa rodia iba dvojčatá. Jedno dvojča je vždy alfa – po všetkých stránkach telesne dokonalé; a druhé omega – postihnuté väčšími či menšími deformáciami. Zatiaľ čo alfy hlásajú svoju nadradenosť, omegy odvrhujú a zatvárajú do ubytovní. Platí ale jedna zásada: keď zomrie jedno z dvojčiat, zahynie aj druhé. V ťažkých časoch sa jedna z omeg, Cass, ktorá je postihnutá jasnovidectvom, odváži snívať nebezpečný sen: sen o rovnosti. Znie to ako originálny nápad? Autorke sa musí nechať, že prišla s jedinečným námetom, ktorý sa tak často v knihách nevidí. Ale pekne poporiadku...
"Spomínala som na dni, mesiace, roky, čo sme spolu strávili, zatiaľ čo zvyšok dediny na nás hľadel s podozrením. A hoci som si zreteľne vybavovala aj jeho nevraživosť a mnohé prejavy krutosti, vedela som, že odo mňa závisí rovnako ako ja od neho."

"Myslela som na svet, o akom sa hovorí v legendách. Krajina za morom. Mohla by byť skutočná? Miesto, kde všetko mohlo byť inak?"
Rozprávačom príbehu je Cass, ktorá je obdarená schopnosťou jasnovidectva. Úmyselne som použil slovo rozprávač, keďže neraz mi táto kniha pripomínala skôr príbeh, ktorý mi rozprávala stará mama. Aj to je jedným z prvkov, vďaka ktorým sa Ohnivá kázeň odlišuje od ostatných kníh. Nie každý čitateľ však tento typ rozprávania ocení a vzhľadom na malé množstvo priamej reči, najmä v prvej polovici knihy, môže byť veľa čitateľov sklamaných. Sám som sa pri čítaní neraz pristihol pri tom, že rozmýšľam o úplne iných veciach. Som však presvedčený o tom, že keby autorka napísala knihu iným štýlom, môj názor by sa diametrálne odlišoval. Pozitívom však bolo, že po niekoľkých hluchých miestach sa príbeh rozbehol a smeroval k nečakanému záveru.
"Neprišla žiadna odpoveď, iba trepot provizórnej vlajky vo vetre.
Ani jeden z nás nemusel vysloviť, čo sme vedeli
obaja: o niekoľko dní bude po všetkom."
Napriek tomu však musím povedať, že som si obľúbil hlavnú hrdinku. Páčilo sa mi, že bola empatická a dokázala pochopiť konanie ostatných postáv. Aj v ťažkých chvíľach si zachovala chladnú hlavu a najmä kvôli tomu si ma získala. Mnohí čitatelia porovnávajú Ohnivú kázeň s Divergenciou či s Hrami o život. Súhlasím s tým, že mali tieto knihy isté veci spoločné, avšak nemôžem povedať, že by sa Haigová predošlými knihami inšpirovala. Práve naopak, prichádzala s novými prvkami, ktoré robili dielo originálnym. Napriek tomu ale Ohnivú kázeň považujem za priemerné oddychové čítanie, ktoré neohúri, ale zároveň ani výrazne nesklame.
Osobne by som odporučil Ohnivú kázeň najmä tým, ktorí majú chuť na netradičný príbeh s fantazíjnymi prvkami. Ako z recenzie vyplýva, treba byť ale pripravený na väčšie množstvo opisných a rozprávacích častí, ktorým by neuškodil väčší počet dialógov a priamej reči. Autorka však otvorila zaujímavú tému a vo svojom diele druhoplánovo odkazuje na nerovnosti vo svete a nadraďovanie sa nad ostatných.
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar. Ohnivú kázeň si môžete zakúpiť trebárs na tejto adrese.
Komentáre
Zverejnenie komentára