Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Ohnivá kázeň (Francesca Haigová)

Ohnivú kázeň, ktorej autorkou je anglická spisovateľka Francesca Haigová, mnohí čitatelia prirovnávajú k sériám Hry o život či Divergencia. Napriek podobnému žánru však autorka do príbehu vniesla množstvo vlastných nápadov. Čo si o tejto knihe myslím ja? 

Uplynulo už štyristo rokov od ničivého výbuchu, kvôli ktorému sa stal zo Zeme primitívny svet. Hoci sa radiácia stratila, z neznámeho dôvodu sa rodia iba dvojčatá. Jedno dvojča je vždy alfa – po všetkých stránkach telesne dokonalé; a druhé omega – postihnuté väčšími či menšími deformáciami. Zatiaľ čo alfy hlásajú svoju nadradenosť, omegy odvrhujú a zatvárajú do ubytovní. Platí ale jedna zásada: keď zomrie jedno z dvojčiat, zahynie aj druhé. V ťažkých časoch sa jedna z omeg, Cass, ktorá je postihnutá jasnovidectvom, odváži snívať nebezpečný sen: sen o rovnosti. Znie to ako originálny nápad? Autorke sa musí nechať, že prišla s jedinečným námetom, ktorý sa tak často v knihách nevidí. Ale pekne poporiadku... 

"Spomínala som na dni, mesiace, roky, čo sme spolu strávili, zatiaľ čo zvyšok dediny na nás hľadel s podozrením. A hoci som si zreteľne vybavovala aj jeho nevraživosť a mnohé prejavy krutosti, vedela som, že odo mňa závisí rovnako ako ja od neho." 

Každý, kto sa začíta do anotácie Ohnivej kázne, sa pravdepodobne pozastaví nad nápadom rozdelenia sveta na alfy a omegy. V mnohých knihách sme sa stretli s delením ľudí do rôznych frakcií či kategórií, avšak osobne som sa s alfami a omegami ešte nestretol. Autorka navyše príbeh zasadila do prostredia, ktoré pripomína minulé storočie. Jadrový výbuch totiž svet posunul o niekoľko desiatok rokov dozadu a slovo technológia je v svete Ohnivej kázne zakázaný pojem. Musím sa však priznať, že moje nadšenie z tejto knihy opadlo po pár stranách, na ktorých som našiel len minimum priamej reči. Tú vystriedalo rozprávanie a množstvo opisov, ktoré, úprimne, veľmi nemám v láske. Preferujem skôr príbeh, ktorý sa, častokrát aj pomocou krátkych viet, rýchlo posúva dopredu. 

"Myslela som na svet, o akom sa hovorí v legendách. Krajina za morom. Mohla by byť skutočná? Miesto, kde všetko mohlo byť inak?" 

Rozprávačom príbehu je Cass, ktorá je obdarená schopnosťou jasnovidectva. Úmyselne som použil slovo rozprávač, keďže neraz mi táto kniha pripomínala skôr príbeh, ktorý mi rozprávala stará mama. Aj to je jedným z prvkov, vďaka ktorým sa Ohnivá kázeň odlišuje od ostatných kníh. Nie každý čitateľ však tento typ rozprávania ocení a vzhľadom na malé množstvo priamej reči, najmä v prvej polovici knihy, môže byť veľa čitateľov sklamaných. Sám som sa pri čítaní neraz pristihol pri tom, že rozmýšľam o úplne iných veciach. Som však presvedčený o tom, že keby autorka napísala knihu iným štýlom, môj názor by sa diametrálne odlišoval. Pozitívom však bolo, že po niekoľkých hluchých miestach sa príbeh rozbehol a smeroval k nečakanému záveru

"Neprišla žiadna odpoveď, iba trepot provizórnej vlajky vo vetre.
 Ani jeden z nás nemusel vysloviť, čo sme vedeli 
obaja: o niekoľko dní bude po všetkom." 

Napriek tomu však musím povedať, že som si obľúbil hlavnú hrdinku. Páčilo sa mi, že bola empatická a dokázala pochopiť konanie ostatných postáv. Aj v ťažkých chvíľach si zachovala chladnú hlavu a najmä kvôli tomu si ma získala. Mnohí čitatelia porovnávajú Ohnivú kázeň s Divergenciou či s Hrami o život. Súhlasím s tým, že mali tieto knihy isté veci spoločné, avšak nemôžem povedať, že by sa Haigová predošlými knihami inšpirovala. Práve naopak, prichádzala s novými prvkami, ktoré robili dielo originálnym. Napriek tomu ale Ohnivú kázeň považujem za priemerné oddychové čítanie, ktoré neohúri, ale zároveň ani výrazne nesklame. 

Osobne by som odporučil Ohnivú kázeň najmä tým, ktorí majú chuť na netradičný príbeh s fantazíjnymi prvkami. Ako z recenzie vyplýva, treba byť ale pripravený na väčšie množstvo opisných a rozprávacích častí, ktorým by neuškodil väčší počet dialógov a priamej reči. Autorka však otvorila zaujímavú tému a vo svojom diele druhoplánovo odkazuje na nerovnosti vo svete a nadraďovanie sa nad ostatných. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar. Ohnivú kázeň si môžete zakúpiť trebárs na tejto adrese

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

Keď je čakanie na knihu neúprosné...

Priznajme si, určite si každý z nás aspoň raz v živote zanadával nad tým, ako neznáša čakanie či už na vydanie knihy alebo jej preklad do rodného jazyka. Niekedy trvá spisovateľom napísať ďalšiu časť svojej série roky. Na druhej strane, pozitívnou správou je, keď autor vyhlási, že pokračovanie vôbec niekedy bude, a vtedy vôbec nezáleží na dátume publikovania. Iné to je, keď autor povie, že pokračovanie bude, no ani po rokoch ho nikde niet. Ale o tom potom. Dobrým príkladom spisovateľa, ktorému to "poriadne trvá" , je Patrick Rothfuss , teda autor slávnej fantasy série Meno vetra a druhej časti Strach múdreho muža , ktorý vyšiel len pred nedávnom v slovenskom preklade. V jeho prípade je čakanie ospravedlnené - americkému vydaniu chýbalo len šesť strán do tisícky. Aj napriek kvantite stránok dobehol svojou kvalitou väčšinu zbehlých fantasy autorov, ktorý sa od jeho diel môžu iba učiť. Preto mu možno ospravedlníme aj to, že tretia časť by mala podľa portálu goo...

Dajte si pozor, koho si púšťate do domu | recenzia knihy Opatrovateľka (Joy Fielding)

Joy Fielding nie je ani zďaleka nováčik v písaní. Svoje prvé dielo vytvorila už ako dvanásťročná, keď napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo svojich rodičov. V slovenčine jej vyšli viaceré romány, ako napríklad Na zlých miestach, Slepá ulička či Niekto sa díva. Kniha Opatrovateľka je ďalšia zo série krimi príbehov, v ktorých opäť dokazuje svoj výnimočný talent. Jodi je živiteľka rodiny a špičková realitná maklérka . Jej otcovi Vicovi ťahá na osemdesiatku, no stará sa o manželku Audrey. Ešte vždy je vitálny, ale ženin zhoršujúci sa stav ho unavuje. Jodi sa preto rozhodne nájsť pre rodičov opatrovateľku . Po dlhšom hľadaní najme šesťdesiatničku Elyse, energickú a príťažlivú vdovu. Hoci Vic sa nápadu spočiatku bráni, veľmi rýchlo sa mu zapáči jej povaha a podmanivé správanie . Lenže po čase začne Elyse Jodi odstrkovať. A Audrin stav sa rapídne zhoršuje. Kto je tá žena, ktorá zrazu nosí šperky jej matky ? O čo jej ide? A ako ďaleko zájde, aby to získala? (zdroj: anotácia, upravené) ...