RECENZIA: Rudá královná (Victoria Aveyardová)

Mnohí čitatelia považujú Rudú královnú za dokonalé dielo a viacerí z nich túto knihu dokonca prirovnávajú k Divergencii, Selekcii či k Hrám o život, ktoré vo svete zožali mimoriadny úspech. Čo si ale o tomto románe myslím ja? 

Úprimne, príchod Rudej královnej do Českej republiky som úplne odignoroval. Veľmi som sa nezaujímal o anotáciu tejto knihy a až po niekoľkých mesiacoch ma upútali chvály všetkých naokolo. Povedal som si, že dám tomuto príbehu šancu, avšak nemal som príliš veľké očakávania. Možno aj kvôli tomu, že sa čitatelia akoby rozdelili do dvoch táborov - na tých, ktorí knihu milujú, a tých, ktorí ju považujú za priemerné čítanie, v mnohých veciach podobné iným románom pre mládež. S odstupom času musím povedať, že patrím skôr do druhej kategórie. Kniha sa mi páčila, avšak neohúrila ma do takej miery, aby som ju na každom kroku ospevoval. Ale k tomu sa dostanem neskôr...

"Pritisol ku mne svoje pery, tak náruživo, tak hrejivo. Bolo to 

elektrizujúce, ale nie spôsobom, na aký som bola zvyknutá. 

Necítila som iskru ničoty, ale iskru života."

Mare žije vo svete, ktorý je rozdelený na Strieborných, teda nadradených, a Rudých, medzi ktorých patrí aj hlavná hrdinka. Musím sa priznať, že mi jej vystupovanie neraz prekážalo. Možno je to len môj subjektívny názor, avšak na môj vkus sa správala povýšenecky a príliš odmerane a vôbec som sa nestotožňoval s jej názormi na svet. Ostatné postavy mi nevadili, avšak nemôžem ani povedať, že by mi nejaká výrazne utkvela v pamäti a že by som si ju obľúbil. Možno práve to bolo hlavným dôvodom, prečo ma Rudá královná nenadchla tak ako ostatných. Na určitých miestach sa mi kniha výrazne podobala na spomínané Hry o život či Selekciu a mal som pocit, akoby autorka neprichádzala s ničím novým.

"Akokoľvek som sa snažila odtiahnuť, jednoducho som to nedokázala. Jedného dňa si uvedomí, že som jeho nepriateľ, a z tejto chvíle 

sa stane len vzdialená spomienka. Ale teraz ešte nie..."

Spočiatku sa príbeh dlhšie rozbiehal a mal som strach, či sa z knihy nevykľuje len jedno veľké klišé, ale nakoniec - odhliadnuc od všetkých nedostatkov - som si čítanie Rudej královnej užil. Nehovoriac o prekvapení na konci knihy, ktoré určite nejedného čitateľa šokuje. Séria má veľký potenciál a o to viac ma mrzí, že mi nesadol autorkin štýl. Na vine však môže byť aj český preklad, ktorý síce nebol zlý, ale počas celého čítania som si naň nemohol zvyknúť. Čo sa však autorke musí nechať, je vykreslenie sveta, do ktorého bol príbeh zasadený. Hoci sa Aveyardová inšpirovala inými spisovateľmi, zakomponovala do knihy aj vlastnú fantáziu za čo má u mňa autorka veľké plus.

"Priala som si stiahnuť sa do reťazí, zajatia a ticha. Ale takýto život som už okúsila, v blate, v tieňoch, v cele a v hodvábnych šatách. Už nikdy

 sa k nemu nevrátim. Nikdy neprestanem bojovať." 

Ako som už spomínal, Rudá královná má naozaj veľký potenciál a verím, že autorka ho ešte rozvinie v ďalšom pokračovaní. To ponesie názov Křišťálový meč a v preklade vyjde na jeseň. Musím sa však priznať, že som mal k prvému dielu viacero výhrad. Či už to bol štýl autorky, ktorý ma nevtiahol do seba, zopár hluchých miest uprostred románu alebo na môj vkus až príliš sebavedomá hlavná hrdinka. Spomenuté nedostatky však musíte brať s rezervou, pretože ako už bolo spomenuté, veľkú skupinu čitateľov toto dielo ohúrilo. Azda budete patriť medzi nich aj vy... Prajem pekné čítanie! :-)

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti AlbatrosMedia. Knihu si môžete zakúpiť napríklad na tomto linku.