Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Učeň (M. Hjorth & H. Rosenfeldt)

Nie je to tak dávno, čo som na svojom blogu recenzoval prvú knihu krimi série Sebastian Bergman: Policajný psychológ s názvom Temné tajomstvá Spočiatku spomínané dielo vyzeralo úplne obyčajne a nemyslel som si, že ma výraznejšie prekvapí. Opak sa ale stal pravdou a koniec Temných tajomstiev mi doslova vyrazil dych. Michael Hjorth a Hans Rosenfeldt sa dokázali veľmi dobre zosúladiť a napísali naozaj pútavé dielo, ktoré ma každou kapitolou viac prekvapovalo. Autorská dvojica príbeh budovala najmä na nepredvídateľnosti a zanedbateľných detailoch a čitateľa držali až do samého konca v napätí. V tejto súvislosti ma potešil fakt, že slovenský preklad pokračovania bol naplánovaný už o dva mesiace, a preto som nemusel dlho čakať. Podobne ako prvý diel, aj Učeň mal dlhší rozbeh. S odstupom času ale musím povedať, že kniha znovu predčila moje očakávania a opäť dokázala, že knihy pre mladých nie sú jediným druhom literatúry, ktorý ma zaujíma.

"Sebastian Bergman bol muž, ktorý nestráca kontrolu. Kvôli nikomu a ničomu. Tak to aspoň bývalo. Teraz sa to zmenilo."

Ako pre čitateľa je pre mňa veľmi dôležité, aby si ma autor románu niečím získal. Buď sú to postavy, s ktorými mám niečo spoločné, alebo je to pútavý štýl, vďaka ktorému knihu nechcem odložiť ani v neskorých hodinách. V prípade krimi série Sebastian Bergman to bola hlavná postava policajného psychológa, ktorá ma zaujala nejednou charakterovou črtou. Nebol ochotný uspokojiť sa s povrchným riešením problému. On naopak vo všetkom hľadal hlbšie súvislosti a aj v ťažkých situáciách si dokázal udržať chladnú hlavu. Je však pravdou, že nie každý čitateľ mu príde na chuť. Podobne ako to bolo v prvej knihe, aj v pokračovaní autori rozvíjali charakter hlavnej postavy a kniha teda nebola zameraná iba na vyriešenie série vrážd. Autori opäť prišli s vynikajúcim nápadom, ktorý veľmi dobre rozvinuli a vyťažili z neho maximum. A hoci - ako som už spomínal - potrebovali pár strán na rozbeh, po niekoľkých kapitolách som sa od knihy nemohol odtrhnúť.

"Kriminálka a média sa uspokoja s Ralphom Svenssonom. On nie." 

Na Sebastiana Bergmana v knihe Učeň čaká séria brutálnych vrážd žien, ktoré sa nápadne podobajú na tie, ktoré spáchal Edward Hinde, ktorého policajný psychológ už pred niekoľkými rokmi dostal za mreže. Keďže je páchateľ stále vo väzení, zdá sa, že má svojho napodobniteľa. Sebastian sa navyše dostáva do čoraz bližšieho kontaktu so svojou dcérou, ktorú v prvej knihe tak veľmi túžil spoznať. Pomaly však zisťuje, že séria vrážd s ním môže súvisieť, a preto sa naskytne otázka, či je jeho dcéra v bezpečí... Podobne ako v prvej časti, aj tentokrát autori aj napriek brutalite hlavného motívu príbehu dokázali z románu spraviť knihu vhodnú širokej škále čitateľov. Autorská dvojica sa vyhla nechutným opisom a do dejovej línie zakomponovala aj množstvo dramatických prvkov, ktoré zamotali vzťahy vo vyšetrovacom tíme. Páčilo sa mi, že autori nabádali čitateľa rozmýšľať nad páchateľom a za seba môžem povedať, že som si naozaj netrúfal tipovať, ako sa dielo skončí.

"Nech to Sebastian obracal, ako chcel, vždy dospel k rovnakému záveru. Bola tam akási súvislosť. Medzi ním a tou ženou."

Druhý diel krimi série z pera švédskych autorov opäť splnil moje očakávania a vďaka otvorenému koncu ma Michael Hjorth a Hans Rosenfeldt prinútili už v tejto chvíli rozmýšľať nad tým, čo prinesie tretia kniha. Jej dátum vydania v slovenčine ešte nie je známy, avšak nepochybujem o tom, že sa ho dočkáme už čoskoro. Ak si chcete prečítať diel druhý, môžete si ho objednať napríklad na tomto linku.

Za poskytnutie recenznej e-knihy veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Ikar.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

Dajte si pozor, koho si púšťate do domu | recenzia knihy Opatrovateľka (Joy Fielding)

Joy Fielding nie je ani zďaleka nováčik v písaní. Svoje prvé dielo vytvorila už ako dvanásťročná, keď napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo svojich rodičov. V slovenčine jej vyšli viaceré romány, ako napríklad Na zlých miestach, Slepá ulička či Niekto sa díva. Kniha Opatrovateľka je ďalšia zo série krimi príbehov, v ktorých opäť dokazuje svoj výnimočný talent. Jodi je živiteľka rodiny a špičková realitná maklérka . Jej otcovi Vicovi ťahá na osemdesiatku, no stará sa o manželku Audrey. Ešte vždy je vitálny, ale ženin zhoršujúci sa stav ho unavuje. Jodi sa preto rozhodne nájsť pre rodičov opatrovateľku . Po dlhšom hľadaní najme šesťdesiatničku Elyse, energickú a príťažlivú vdovu. Hoci Vic sa nápadu spočiatku bráni, veľmi rýchlo sa mu zapáči jej povaha a podmanivé správanie . Lenže po čase začne Elyse Jodi odstrkovať. A Audrin stav sa rapídne zhoršuje. Kto je tá žena, ktorá zrazu nosí šperky jej matky ? O čo jej ide? A ako ďaleko zájde, aby to získala? (zdroj: anotácia, upravené) ...

Keď je čakanie na knihu neúprosné...

Priznajme si, určite si každý z nás aspoň raz v živote zanadával nad tým, ako neznáša čakanie či už na vydanie knihy alebo jej preklad do rodného jazyka. Niekedy trvá spisovateľom napísať ďalšiu časť svojej série roky. Na druhej strane, pozitívnou správou je, keď autor vyhlási, že pokračovanie vôbec niekedy bude, a vtedy vôbec nezáleží na dátume publikovania. Iné to je, keď autor povie, že pokračovanie bude, no ani po rokoch ho nikde niet. Ale o tom potom. Dobrým príkladom spisovateľa, ktorému to "poriadne trvá" , je Patrick Rothfuss , teda autor slávnej fantasy série Meno vetra a druhej časti Strach múdreho muža , ktorý vyšiel len pred nedávnom v slovenskom preklade. V jeho prípade je čakanie ospravedlnené - americkému vydaniu chýbalo len šesť strán do tisícky. Aj napriek kvantite stránok dobehol svojou kvalitou väčšinu zbehlých fantasy autorov, ktorý sa od jeho diel môžu iba učiť. Preto mu možno ospravedlníme aj to, že tretia časť by mala podľa portálu goo...