Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Všichni jsme hleděli vzhůru (T. Wallach)

Určite si každý z vás pamätá na aféru o konci sveta z roku 2012, ktorá prinútila väčšinu ľudí zamyslieť sa nad tým, či naozaj neprichádza náš koniec. Dohady o zániku ľudstva a našej planéty tu jednoducho vždy boli a vždy aj budú. Tematika konca inšpirovala mnohých autorov, medzi ktorých patrí aj Tommy Wallach s knihou s názvou Všichni jsme hledeli vzhůru, ktorá sleduje správanie úzkej skupiny mladých ľudí. Asteroid ich prinútil pozastaviť sa a zabudnúť na bežné problémy, ktoré každý deň riešili. Všetci mali na čele určitú nálepku, ktorá ich svojím spôsobom škatuľkovala - športovec, šprt či flákač. Dnes však vedia, že im ostáva iba pár dní - dva mesiace, počas ktorých môžu napraviť všetky chyby, ktorých sa dopustili. Či sa im to podarí, však budete musieť zistiť sami. Na úvod by som rád poznamenal, že som sa na knihu tešil už od momentu, keď som ju prvýkrát zbadal v edičnom programe vydavateľstva CooBoo. S odstupom času ale musím povedať, že bola kniha vo viacerých ohľadoch trochu iná než som čakal.

"Mýlila sa. Netrpela kvôli veciam, ktoré sa diali. Trpela kvôli 
nádeji, že sa veci zmenia. Keď sa jej podarilo zbaviť 
všetkej nádeje, dokázala sa zbaviť aj smútku."

Na románe Všichni jsme hledeli vzhůru ma zaujala najmä obálka, ktorá sa vydavateľstvu naozaj podarila. Páči sa mi dokonca oveľa viac než originálna, ktorá vôbec neupútala moju pozornosť. Spočiatku ma prekvapil štýl, ktorým bola kniha napísaná. Musím sa priznať, že som očakával niečo trochu iné. Príbeh bol vyrozprávaný z pohľadov viacerých hlavných postáv, ktoré sa v knihe striedali. Možno to bolo spôsobené prekladom, ale dlhý čas som sa do deja nedokázal vžiť a práve slovná zásoba, ktorú autor využil, mi jednoducho nesadla. Je to škoda najmä kvôli tomu, že má tento román veľký potenciál a autor poukázal nielen na koniec sveta, ale aj mnohé problémy, s ktorými sa počas života stretávame. Takisto vykreslil premenu hlavných postáv a ľudí vo všeobecnosti. 

Páčilo sa mi, že autor stavil na krátke kapitoly, ktoré dej románu posúvali svižne vpred. Aj napriek tomu som ale dielo nedokázal čítať bez prestávok a nutkania ho odložiť. Osobne si myslím, že by knihe prospelo viacero úprav. Hoci autor pre svoju knihu zvolil vynikajúci námet, nevyťažil z neho maximum. Je pravdou, že sa témami a životným štýlom postáv približuje k mládeži, avšak v charakteroch hlavných protagonistov tejto knihy mi chýbala určitá hĺbka, ktorá by im pridala na uveriteľnosti. A síce bola každá z postáv špecifická a odlišovala sa od ostatných, ani jednu z nich som si neobľúbil natoľko, aby som sa s ňou dokázal stotožniť. 

"Každý potrebuje nejaký dôvod k tomu, aby ráno vstal z postele.
 Pre Andyho to mala byť Eliza. Čeliac katastrofe, ktorá sa na 
nich rútila, si ju práve zvolil za svoj zmysel života." 

Síce ma svojou knihou Tommy Wallach zaujal, z môjho pohľadu mala niekoľko nedostatkov. Práve preto považujem príbeh iba za oddychové čítanie, ktoré v sebe skrýva hromadu pekných myšlienok. Osobne by som ale privítal pútavejší štýl a väčšie množstvo akcie, ktorá je neodmysliteľnou súčasťou podobných kníh. Nevylučujem ale fakt, že sa ku knihe ešte v budúcnosti vrátim a dám jej druhú šancu. Po románe by určite mali siahnuť tí, ktorým nebude vadiť čeština a ktorí majú chuť na zaujímavý príbeh o tom, ako sa ľudia dokážu veľmi zmeniť. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti AlbatrosMedia.sk Knihu si môžete kúpiť napríklad na tejto adrese.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

Mesačná chvastačka za november

November je mesiac, na ktorý nikdy nezabudnem. Veď nenadarmo už roky traduje výrok Navždy sa zachová v pamäti stužková ... Tento mesiac prišiel rad aj na mňa a už nejaký ten piatok nosím hrdo na bunde zelenú stužku , ktorá mi neustále pripomína, že sa pomaly ale isto budem uberať akademickým smerom. Ale o tom potom... Späť k mesačnej chvastačke , ktorú usporadúva Judit . Práve kvôli spomínanej stužkovej bol tento mesiac úplne iný než tie ostatné a na čítanie kníh mi ostalo len veľmi malo času. Prvú polovicu novembra sme totiž strávili nácvikom čísel (ktorých bolo naozaj veľa - veď len ja som figuroval v piatich z nich a okrem toho som celú stužkovú spolu so spolužiačkou moderoval) alebo učením  sa na množstvo písomiek. Čas, ktorý mi ostal, som sa snažil venovať knihám, ktoré na mňa čakali ešte z minulých mesiacov . Dnes už môžem spokojne povedať, že som si našiel čas na každú z nich. Už len publikovať recenzie. :-) Čo sa týka prírastkov, do knižnice mi pribudla iba je...

Najkrajší darček pre knihomoľa

Keď je človeku smutno , potrebuje niečo, čo ho rozveselí. Vo väčšine prípadov zaberá obľúbená hudba, film alebo priatelia . Na knihomoľov taktiež zaberajú vymenované techniky, no to, čo ich najviac poteší, je pohľad na ich obľúbené knižky . Čo by to bolo za knihomoľa bez svojej vysnívanej knižnice ? Môžem sa priznať, že pohľad na svoje papierové stvorenia zbožňujem. Avšak tým, že sa zo mňa stal knižný bloger, prečítal som množstvo kníh a kapacity poličky každého z nás sa výrazne obmedzili. Preto aj ja patrím medzi takých, ktorí musia riešiť s každou novou knihou dilemu, kam ju strčiť.  V tejto situácií mi ako na zavolanie prišiel mail z jednej firmy, MT-nábytku , ktorá sa mi ako jednému z  aktívnych blogerov vrámci akcie Marec: mesiac knihy rozhodla venovať knižnicu podľa vlastného výberu. Pravdupovediac, keď som si prvýkrát prečítal túto správu (a verte, že následne ešte zopár desiatok krát, či správne rozumiem), ostal som nadšený. Z ponuky spomínaného MT nábytku ...