RECENZIA: Náboj (Mary Louise Kellyová)

Vraví sa, že je lepšie o niektorých tajomstvách nevedieť. Minimálne o takých, ktoré otrasú vašim životom a mihnutím oka akoby sa celý svet prevrátil naruby. Život profesorky francúzskej literatúry Caroline Cashionovej bol doposiaľ úplne obyčajný. Odrazu však pocíti bolesti v zápästí a lekárska prognóza vôbec nie je príjemná. Príčinou bolestí je náboj, ktorý má v oblasti krčných stavcov. Caroline sa naraz dozvedá pravdu o svojej minulosti - že ľudia, ktorých celý život považovala za rodičov, nimi v skutočnosti nie sú a že bola pred desiatkami rokov adoptovaná. Ako anotácia tejto knihy tvrdí, psychotriler Náboj sa vám dostane pod kožu, ovládne vašu myseľ i fantáziu a donúti vás rozmýšľať nad mnohými nezvyčajnými vecami. S odstupom času musím s týmito slovami súhlasiť, keďže som si čítanie Náboja už od samotného začiatku užíval. Žasol nad spôsobom, akým autorka tejto knihy vkladala slová do viet. Hoci som to spočiatku vôbec nečakal, kniha z pera Mary L. Kellyovej ma veľmi príjemne prekvapila... Ale pekne poporiadku.

"Trvá len okamih, kým náboj pretne vzduch a pripraví človeka o život. Len okamih a spôsobí taký žiaľ. Puknuté srdce sa nedá napraviť, už nikdy nie je také, aké bolo."

Veľkým pozitívom tejto knihy boli jej prvé kapitoly, v ktorých sa autorka prostredníctvom hlavnej hrdinky Caroline prihovárala svojim čitateľom. Osobnejší rozmer románu týmto spôsobom upútal moju pozornosť. Okrem príjemného štýlu písania zvolila pre knihu veľmi dobrý námet, ktorý sa v knihách často nevidí. Práve to ma prinútilo ešte väčšmi o príbehu rozmýšľať a snažiť sa o vyriešenie záhady. Páčilo sa mi, že bola kniha písaná jednoducho, a aj napriek tomu, že sa väčšinou sústreďujem na iný žáner literatúry, ma dokázala zaujať a udržať v strehu. Ďalším pozitívom bola aj absencia hluchých miest. V knihe sa jednoducho neustále niečo dialo a za to má u mňa autorka veľký plus. 

Zatiaľ čo prvá polovica knihy sa sústreďovala skôr na vykreslenie súvislostí, v tej druhej príbeh vygradoval a smeroval k rozuzleniu. Musím sa však priznať, že ma zaujala skôr prvá polovica. Práve na tej si podľa môjho názoru autorka dala viac záležať a aj keď sa mi páčili aj záverečné kapitoly, viac sa jej vydaril začiatok. Treba ale povedať, že príbeh odbremenila od zbytočne dlhých opisov, preto sa nemusíte báť, že by vás čakalo množstvo strán bez jedinej priamej reči. Autorka sa navyše okrem hlavného motívu sústreďuje aj na iné témy, akými sú medziľudské vzťahy či porozumenie v rodine. Ako dokáže človeka zmeniť jediná nepravdivá informácia? Ako sa zachová k tým, ktorí ho celý život klamali? Som presvedčený o tom, že toto dielo svojou šírkou zaujme viaceré skupiny čitateľov. 

"Rozbehla som sa. Bežala som, až ma pálilo v pľúcach, nohy akoby mi horeli. Bola som vydesená, ani raz som nezastala, neobzrela som sa. Vysvitlo, že som utekala celý život. Akurát som to nevedela."

Ako som už neraz povedal, Náboj ma veľmi príjemne prekvapil a odporučil by som ho najmä tým, ktorí majú chuť na netradičné dielo, pri ktorom budú nútení premýšľať nad súvislosťami v príbehu. Román navyše nevyznieva príliš zložito, takže by som ho odporúčal jednak mladým, no takisto aj dospelým čitateľom. Myslím si totiž, že každému má čo ponúknuť. Ostáva mi len dúfať, že tak, ako zaujal mňa, zaujme aj vás. Prajem pekné čítanie! :-)

Za poskytnutie recenzného e-booku ďakujem vydavateľstvu IKAR. Kniha je dostupná na TU.