Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Náboj (Mary Louise Kellyová)

Vraví sa, že je lepšie o niektorých tajomstvách nevedieť. Minimálne o takých, ktoré otrasú vašim životom a mihnutím oka akoby sa celý svet prevrátil naruby. Život profesorky francúzskej literatúry Caroline Cashionovej bol doposiaľ úplne obyčajný. Odrazu však pocíti bolesti v zápästí a lekárska prognóza vôbec nie je príjemná. Príčinou bolestí je náboj, ktorý má v oblasti krčných stavcov. Caroline sa naraz dozvedá pravdu o svojej minulosti - že ľudia, ktorých celý život považovala za rodičov, nimi v skutočnosti nie sú a že bola pred desiatkami rokov adoptovaná. Ako anotácia tejto knihy tvrdí, psychotriler Náboj sa vám dostane pod kožu, ovládne vašu myseľ i fantáziu a donúti vás rozmýšľať nad mnohými nezvyčajnými vecami. S odstupom času musím s týmito slovami súhlasiť, keďže som si čítanie Náboja už od samotného začiatku užíval. Žasol nad spôsobom, akým autorka tejto knihy vkladala slová do viet. Hoci som to spočiatku vôbec nečakal, kniha z pera Mary L. Kellyovej ma veľmi príjemne prekvapila... Ale pekne poporiadku.

"Trvá len okamih, kým náboj pretne vzduch a pripraví človeka o život. Len okamih a spôsobí taký žiaľ. Puknuté srdce sa nedá napraviť, už nikdy nie je také, aké bolo."

Veľkým pozitívom tejto knihy boli jej prvé kapitoly, v ktorých sa autorka prostredníctvom hlavnej hrdinky Caroline prihovárala svojim čitateľom. Osobnejší rozmer románu týmto spôsobom upútal moju pozornosť. Okrem príjemného štýlu písania zvolila pre knihu veľmi dobrý námet, ktorý sa v knihách často nevidí. Práve to ma prinútilo ešte väčšmi o príbehu rozmýšľať a snažiť sa o vyriešenie záhady. Páčilo sa mi, že bola kniha písaná jednoducho, a aj napriek tomu, že sa väčšinou sústreďujem na iný žáner literatúry, ma dokázala zaujať a udržať v strehu. Ďalším pozitívom bola aj absencia hluchých miest. V knihe sa jednoducho neustále niečo dialo a za to má u mňa autorka veľký plus

Zatiaľ čo prvá polovica knihy sa sústreďovala skôr na vykreslenie súvislostí, v tej druhej príbeh vygradoval a smeroval k rozuzleniu. Musím sa však priznať, že ma zaujala skôr prvá polovica. Práve na tej si podľa môjho názoru autorka dala viac záležať a aj keď sa mi páčili aj záverečné kapitoly, viac sa jej vydaril začiatok. Treba ale povedať, že príbeh odbremenila od zbytočne dlhých opisov, preto sa nemusíte báť, že by vás čakalo množstvo strán bez jedinej priamej reči. Autorka sa navyše okrem hlavného motívu sústreďuje aj na iné témy, akými sú medziľudské vzťahy či porozumenie v rodine. Ako dokáže človeka zmeniť jediná nepravdivá informácia? Ako sa zachová k tým, ktorí ho celý život klamali? Som presvedčený o tom, že toto dielo svojou šírkou zaujme viaceré skupiny čitateľov

"Rozbehla som sa. Bežala som, až ma pálilo v pľúcach, nohy akoby mi horeli. Bola som vydesená, ani raz som nezastala, neobzrela som sa. Vysvitlo, že som utekala celý život. Akurát som to nevedela."

Ako som už neraz povedal, Náboj ma veľmi príjemne prekvapil a odporučil by som ho najmä tým, ktorí majú chuť na netradičné dielo, pri ktorom budú nútení premýšľať nad súvislosťami v príbehu. Román navyše nevyznieva príliš zložito, takže by som ho odporúčal jednak mladým, no takisto aj dospelým čitateľom. Myslím si totiž, že každému má čo ponúknuť. Ostáva mi len dúfať, že tak, ako zaujal mňa, zaujme aj vás. Prajem pekné čítanie! :-)

Za poskytnutie recenzného e-booku ďakujem vydavateľstvu IKAR. Kniha je dostupná na TU

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

SÚŤAŽ: Veľkonočný knižný hop

Priznávam, že čo sa týka súťaží, môj blog na tom vie byť dosť biedne. Pár dní pred dneškom som sa rozhodol vás potešiť a aj tento Veľkonočný hop (ktorý usporadúva Knižní doupě )   mi to pomôže zrealizovať. A tentokrát poteším nielen Slovákov , ale aj českých čitateľov môjho blogu. Keď už je tá Veľká noc! :D :D Inak, dievčatá, užite si ju :D A o čo sa bude súťažiť? Keďže v Česku POTOMKOVIA zatiaľ nevyšli a u nás je tomu už  nejaký ten piatok, rozhodol som sa do súťaže vložiť práve Partials - Potomkovia  od Dana Wellsa . Vopred ďakujem za zapojenie do súťaže a prajem vám veľa šťastia :) A šťastie môžete skúsiť aj na ďalších 11tich blogoch, ktoré nájdete v linkovači na konci článku.  Pravidlá súťaže: Do súťaže sa môžu zapojiť aj slovenskí, aj českí čitatelia blogu.  Podmienkou je ale nasledovanie môjho blogu . Ak nasledovateľmi nie ste, môžete tak urobiť v pravom bočnom paneli: Následníci, pripojiť sa k tejto lokalite.  Súťaž trvá od dnes, 1.4. a končí 14.4.20

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nález Angie nedá