Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Čo bolo potom (Jojo Moyesová)

Čo je to vlastne láska? Je to iba obyčajný cit, ktorý je vlastný každému človeku? Alebo je to niečo, čo ľudí spája, no zároveň aj niečo, kvôli čomu sa ľudia rozchádzajú? Možno je to zmysel života. Keby ste však stratili niekoho, koho veľmi milujete, zmenil by sa váš pohľad na svet? Ovplyvnilo by to váš zmysel života? To je len niekoľko jednoduchých, no zároveň veľmi zložitých otázok. Pre niektorých sú samozrejmosťou, preto nad nimi len málokto z nás premýšľa. Louisa Clarková o niekoho blízkeho prišla – a spočiatku protivný a otravný Will Traynor, o ktorého sa mala starať, jej navždy prirástol k srdcu. Len veľmi ťažko sa s tým dokáže vyrovnať a vrátiť sa späť do reality. Do sveta, v ktorom Will Traynor už nefiguruje. Teda až do momentu, kedy Lou nenavštívi jeho šestnásťročná dcéra Lily, ktorá odrazu všetko zmení...

"Naučila som sa všeličo o tom, ako byť rodičom, aj keď v skutočnosti nie som matkou. Nech človek urobí čokoľvek, dosť pravdepodobne urobí všeličo zle." 

Filmové spracovanie knihy neraz veľmi pomôže predajnosti knižnej predlohy. Rovnako aj ja som sa dostal k príbehu Predtým ako som ťa poznala vďaka filmu, ktorý už o dva dni dorazí na slovenské filmové plátna. Mal som teda možnosť prečítať si s krátkym časovým odstupom oba diely tejto série. Moje očakávania boli po prvej knihe vysoké, preto som bol zvedavý, čím ma autorka ešte dokáže prekvapiť. A zatiaľ čo bol Predtým ako som ťa spoznala emotívny a veľmi silný román, v Čo bolo potom autorka posunula príbeh na úplne inú úroveň. Kniha na mňa tentokrát pôsobila ako (vydarené) oddychové čítanie, no svoju predchodkyňu určite neprekonala. Ako sme už pri Moyesovej zvyknutí, jej knihy sa čítajú veľmi dobre, takže aj napriek jednoduchšej zápletke som sa pre pútavý štýl, ktorým autorka knihu napísala, pri čítaní nenudil. Čo bolo potom navyše odpovedá na mnohé otázky, ktoré si mohli fanúšikovia počas čítania prvej časti položiť.

Ako som už niekoľkokrát na blogu spomínal, autorkinou prednosťou vždy boli a vždy aj budú postavy. Obdivujem spôsob, ktorým ich dokáže Moyesová vykresliť, pretože vždy sa do nich dokážem vžiť a prežívať celý príbeh spolu s nimi. Majú akúsi hĺbku a ich činy mi nikdy neprišli nereálne. Rovnako tomu bolo aj v prípade druhého pokračovania. Hoci Willa vystriedali iné postavy, nemôžem povedať, že by tým kniha utrpela. A síce mal Will svoje čaro, vďaka ktorému ho čitatelia (a najmä čitateľky) milovali a zároveň neznášali, autorka ho nahradila a príbeh, ktorý spočiatku pôsobil uzavretým dojmom, ešte väčšmi zamotala. Je však možné, že viacerým čitateľom bude Will predsa len chýbať a kniha ich preto zaujme o niečo menej.

"Ak ste k svojmu zverencovi krutí, zanedbávate ho a odmietate, zanecháte mu na duši jazvy. Ak ho povzbudzujete, ľúbite a chválite aj za najmenšie úspechy, zničí ho to iným spôsobom..." 

Jojo Moyesová mi už viackrát dokázala, že je talentovanou autorkou, ktorá nie je zameraná iba jedným smerom. Píše pútavým štýlom a jej romány sa čítajú veľmi dobre, pretože ich dokáže odbremeniť od hluchých miest. Autorka sa dotýka viacerých tém, preto jej knihy zaujmú širokú škálu čitateľov. Síce bol druhý diel série o niečo slabší než ten prvý, som veľmi rád, že sa ku mne kniha Čo bolo potom dostala. Siahnuť by po nej mal každý, komu sa páčil predošlý román a chce sa dozvedieť, ako bude príbeh Louisy Clarkovej pokračovať. Ako som už spomínal, už o dva dni sa do našich kín dostane aj filmové spracovanie prvej časti, ktorého sa už neviem dočkať. Lou vo filme stvárni Emilia Clarke, pričom postavy Willa sa zhostí Sam Claflin. Osobne vám ale odporúčam najprv si prečítať knižnú predlohu. Hádam to dovtedy stihnete. :-) Prajem pekné čítanie!


Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

Dajte si pozor, koho si púšťate do domu | recenzia knihy Opatrovateľka (Joy Fielding)

Joy Fielding nie je ani zďaleka nováčik v písaní. Svoje prvé dielo vytvorila už ako dvanásťročná, keď napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo svojich rodičov. V slovenčine jej vyšli viaceré romány, ako napríklad Na zlých miestach, Slepá ulička či Niekto sa díva. Kniha Opatrovateľka je ďalšia zo série krimi príbehov, v ktorých opäť dokazuje svoj výnimočný talent. Jodi je živiteľka rodiny a špičková realitná maklérka . Jej otcovi Vicovi ťahá na osemdesiatku, no stará sa o manželku Audrey. Ešte vždy je vitálny, ale ženin zhoršujúci sa stav ho unavuje. Jodi sa preto rozhodne nájsť pre rodičov opatrovateľku . Po dlhšom hľadaní najme šesťdesiatničku Elyse, energickú a príťažlivú vdovu. Hoci Vic sa nápadu spočiatku bráni, veľmi rýchlo sa mu zapáči jej povaha a podmanivé správanie . Lenže po čase začne Elyse Jodi odstrkovať. A Audrin stav sa rapídne zhoršuje. Kto je tá žena, ktorá zrazu nosí šperky jej matky ? O čo jej ide? A ako ďaleko zájde, aby to získala? (zdroj: anotácia, upravené) ...

Keď je čakanie na knihu neúprosné...

Priznajme si, určite si každý z nás aspoň raz v živote zanadával nad tým, ako neznáša čakanie či už na vydanie knihy alebo jej preklad do rodného jazyka. Niekedy trvá spisovateľom napísať ďalšiu časť svojej série roky. Na druhej strane, pozitívnou správou je, keď autor vyhlási, že pokračovanie vôbec niekedy bude, a vtedy vôbec nezáleží na dátume publikovania. Iné to je, keď autor povie, že pokračovanie bude, no ani po rokoch ho nikde niet. Ale o tom potom. Dobrým príkladom spisovateľa, ktorému to "poriadne trvá" , je Patrick Rothfuss , teda autor slávnej fantasy série Meno vetra a druhej časti Strach múdreho muža , ktorý vyšiel len pred nedávnom v slovenskom preklade. V jeho prípade je čakanie ospravedlnené - americkému vydaniu chýbalo len šesť strán do tisícky. Aj napriek kvantite stránok dobehol svojou kvalitou väčšinu zbehlých fantasy autorov, ktorý sa od jeho diel môžu iba učiť. Preto mu možno ospravedlníme aj to, že tretia časť by mala podľa portálu goo...