Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Tichý výkrik (Angela Marsonová)

Záhadné a násilné vraždy, zdanlivo nesúvisiace okolnosti, tiene minulosti... Presne tak sa začína anotácia knihy Tichý výkrik, ktorá pochádza z pera britskej autorky Angely Marsonovej. Spomínaná kniha vo svete zožala množstvo významných úspechov a zároveň si držala niekoľko mesiacov popredné miesta v predajnosti. Keďže anotácia príbehu znela zaujímavo a kniha vyšla pred pár dňami v slovenskom preklade, nemohol som si ju nechať ujsť. A hoci sú ohlasy čitateľov prevažne pozitívne, niektoré recenzie tvrdia presný opak. Čo si o románe myslím ja

Hneď na úvod musím povedať, že si autorka pre svoju knihu vybrala pomerne zaujímavú a netradičnú tému. Na začiatku príbehu stojí päť ľudí okolo plytkého hrobu a nad telom nevinnej obete uzavrú temnú dohodu – nikto sa nikdy nesmie nič dozvedieť. Lenže o desať rokov je brutálne zavraždená prvá žena z tejto pätice a po nej nasledujú ďalšie úmrtia. Vyšetrovaním je poverená detektívka Kim Stonová, ktorá sleduje a preveruje všetky stopy. Hoci sa tento prípad spočiatku javí ako neriešiteľný, postupne začínajú jednotlivé dieliky skladačky do seba zapadať

Síce som spočiatku nevedel, čo mám od knihy očakávať, pretože autorka potrebovala niekoľko desiatok strán na rozpísanie sa, nakoniec sa z nej vykľul naozaj zaujímavý krimi príbeh. Za hlavnú prednosť Tichého výkriku považujem krátke kapitoly, ktoré neustále posúvali príbeh dopredu a ktoré ma nútili čítať ďalej. Takisto je to aj netradičný štýl, ktorý autorka zvolila pri písaní spomínanej knihy. Práve vďaka nemu vo mne Tichý výkrik zanechal zvláštny dojem. Neraz som sa totiž pristihol pri rozmýšľaní nad páchateľom chladnokrvných zločinov a snažil som sa nájsť spojitosti medzi jednotlivými obeťami. Musím sa ale priznať, že som sa v dejovej línii niekoľkokrát zamotal a z času na čas sa mi stalo, že som nevedel prepojiť súvislosti, ktoré sa v knihe stali. Musel som sa preto vrátiť späť, čo môže niektorým čitateľom mierne prekážať. 

"Na to, aby zlo zvíťazilo, stačí málo: aby dobrí ľudia nerobili nič."

Aj napriek tomu, že je štýl Angely Marsonovej zaujímavý a jej dielo sa číta pomerne rýchlo a plynulo, musím súhlasiť s niektorými kritikmi, ktorým prišli postupy detektívky Stonovej nezvyčajné. V podobnej problematike sa síce často nepohybujem, no z predošlých kníh viem, že mohla autorka predsa len zvoliť trochu iný prístup, ktorý by na čitateľov pôsobil reálnejším dojmom. Ďalší nedostatok vidím v hlavnej postave, ktorú mohla autorka vykresliť detailnejšie. Niet totiž nad precízne vymyslený román, v ktorom si zamilujete nielen príbeh, ktorý sa v knihe odohráva, ale aj samotného detektíva. Ako príklad môžem uviesť Sebastiana Bergmana z kníh Temné tajomstvá a Učeň, ktorý môže byť vzorom pre všetky ďalšie krimi romány. 

Tichý výkrik je zaujímavým krimi počinom britskej autorky Angely Marsonovej. Ako som už spomínal, kniha má zopár nedostatkov, ktoré budú prekážať najmä náročnejším čitateľom. Pre bežných fanúšikov mrazivých príbehov môže byť kniha veľmi príjemným čítaním, ktoré vám spríjemní voľné letné dni. Na záver by som ešte rád povedal, že druhé pokračovanie tejto krimi série vyjde v slovenskom preklade už v decembri. Ostáva nám len dúfať, že sa autorka zo svojich drobných chýb poučí a že bude druhá časť štvordielnej série o niečo lepšia. Ja sa na ňu už teraz teším... Prajem pekné čítanie! :-)


Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Úsmev, za ktorým sa skrýva bolesť | recenzia knihy Dúfať znova (Mona Kasten)

Nemeckú autorku Monu Kastenovú netreba špeciálne predstavovať. V slovenskom preklade jej za posledný rok a pol vyšla už štvrtá časť pentalógie Znova, ktorá opisuje príbehy napohľad obyčajných mladých ľudí. Každú z kníh venovala jednej dvojici postáv – a čitateľom postupne priblížila osud Allie a Kadena, Dawn a Spencera, Sawyer a Isaaca, a nakopon Everly a Nolana. A hoci na seba jednotlivé príbehy nenadväzujú, môžeme v nich identifikovať viaceré spoločné prvky. Everly Pennová neverila na lásku. Celé roky sa prizerala, ako jej mama trpí v násilnom vzťahu . Zážitky z detstva ju natoľko traumatizovali, že si mužov nepripúšťala k telu. Nechcela sa zamilovať. A už vôbec nie do svojho vyučujúceho. Ibaže Nolan Gates je šarmantný, inteligentný, sexi a iba pri ňom dokáže byť Everly sama sebou. Čím bližšie ho spoznáva, tým viac ju to k nemu ťahá. Avšak netuší, že za Nolanovým optimistickým prístupom k životu a nákazlivým nadšením pre literatúru sa v skutočnosti ukrýva bolesť . A tá by mohla znič

RECENZIA: Verum (Courtney Coleová)

Už na začiatku prvej knihy tejto série autorka svojich čitateľov varovala, že spôsob, akým príbeh rozpovie, sa nikomu páčiť nebude. Avšak nemohla na tom nič zmeniť, nič zmazať či pridať. Hoci považujem Nocte za vynikajúci a strhujúci román , nemal som pocit, že by mi na ňom niečo prekážalo alebo žeby autorka prekročila hranice znesiteľnosti . Na jej varovanie som zabudol a nebral ho vážne. Koniec druhej časti však každému úvodné autorkine slová pripomenie. Pýtate sa, aká bola moja reakcia po dočítaní Verum ? Nezmohol som sa ani na slovo. A pritom som mal pocit, že mi zápletka začína konečne dávať zmysel a že sa v nej aspoň sčasti orientujem. Veď aj samotný slogan druhej časti znie Pravda ťa oslobodí . No autorka mi dokázala, že som sa fatálne mýlil  a že moja verzia pravdy bola iba chybnou predstavou toho, čo sa v tejto knihe stalo. Kto je skutočný a kto nie? Kto je živý a kto mŕtvy? O všetkom sa môžeme iba domnievať.  "Na svojom osude musíme pracovať. Musíme zaň zapla

Priateľstvo či nenávisť? | recenzia knihy Kto druhému jamu kope (M. J. Arlidge)

Anglický spisovateľ  M. J. Arlidge je autorom viacerých krimi románov o vyšetrovateľke Helen Graceovej  –   Kto sa bojí, nech nejde do lesa; Ľúbi ma, neľúbi ma; Keď čert nespí a mnohých ďalších, ktoré v posledných rokoch vyšli aj v slovenskom preklade. Nedávno sa k nim pridal aj titul Kto druhému jamu kope , ktorý opäť potvrdzuje autorov výnimočný rozprávačský talent a odhodlanie držať čitateľa do poslednej chvíle v napätí.  „Máš hodinu života.“ Nič viac vo výhražnom telefonáte nezaznie. Spojenie sa preruší. Je to nejaký kanadský žart? Omyl? Nesprávne číslo? Všetko je lepšie ako mrazivá skutočnosť, že vrah sliedi, čaká a usilovne pracuje na tom, aby do hodiny splnil svoju hrozbu . Ale prečo to robí? Hľadanie odpovede zostane na ostrieľanej hlavnej vyšetrovateľke Helen Graceovej, ktorá má s podobnými prípadmi bohaté skúsenosti. Lenže tentoraz si vrah majstrovsky udržiava náskok nielen pred obeťami, ale aj pred bezradnou políciou. Chýba motív, stopa, podozrenie. Hodina strachu je dlhá