Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: After: Puto (Anna Toddová)

Séria After, ktorá bola pôvodne publikovaná na internetovej stránke wattpad, patrí medzi najnovšie slovenské fenomény v literatúre pre mladých čitateľov. Do kníhkupectiev sa dostáva záverečný diel tetralógie, ktorým sa niekoľko tisíc stranová séria uzavrie. Čo si o závere príbehu myslím ja?

Vzťah Tessy a Hardina je osudový, no každá prekážka, ktorá sa im postaví do cesty, otrasie základmi ich vzťahu aj Hardinovou nepreniknuteľnou maskou. Tessa už nie je milým, naivným a poslušným dievčaťom, ktorým bola, keď spoznala Hardina, práve tak ako on už nie je nemilosrdným, mrzutým chalanom, do ktorého sa bezhlavo zaľúbila. Hardin ale Tessu potrebuje. Čím viac pravdy o jeho minulosti vychádza na svetlo, tým viac sa poddáva svojej minulosti. Tessa sa už vzdáva nádeje, že ho dokáže zachrániť. Stojí jej však láska za stratu identity? Tessa sa odmieta vzdať bez boja. Za koho však v skutočnosti bojuje? Za Hardina, alebo za seba?

"Mesiace som bojovala proti niečomu, čo bolo neodvratné, plávala som proti prúdu, ktorý bol prisilný, aby som ho zvládla, až ma napokon stiahol. Lenže na dohľad neboli žiadne záchranné člny."

Séria After vo svete spôsobila doslova šialenstvo. Ťažko povedať, či za to môže nálepka fanfiction na One Direction, alebo skôr pútavý a jedinečný štýl Anny Toddovej. Tak či onak, séria After si získala množstvo priaznivcov a ja do tejto skupiny patrím tiež. Musím sa priznať, že si ma autorka získala a napäto som čakal na vydanie každej novej knihy z tejto série. Netvrdím, že sa autorkine nápady neopakovali a že by nebolo potrebné knihy skrátiť. Aj napriek tomu ma ale čítanie bavilo a rovnaký pocit som mal aj po poslednej časti.

"Dokázala ma napraviť: zlepila drobné úlomky mojej chorej duše a vytvorila z nich niečo nemožné, takmer príťažlivé. Urobila zo mňa niekoho, spravila zo mňa človeka. No s každou kvapkou lepidla, ktorú na mňa použila, stratila kvapku samej seba, a ja darebák som jej nemal čo ponúknuť."

Na rozdiel od tretej knihy, ktorá má viac než osemsto strán, má takzvaná štvorka o skoro polovicu strán menej. Aj tento fakt hodnotím ako pozitívny, keďže sa osudy hlavných postáv konečne uzavreli. Autorka totiž dokázala vymyslieť skoro všetko a Tessa s Hardinom to naozaj nemali ľahké. Musím ale povedať, že charakterovo dospeli a pozorní čitatelia si isto všimnú progres v ich správaní. Neznamená to ale, že nemôže ani jeden z nich urobiť chybu. Tie robí každý a aj to pridáva knihe na uveriteľnosti a reálnosti. Autorka má navyše talent napísať knihu spôsobom, ktorý vás neustále núti listovať ďalej

"Veľmi dobre som si uvedomovala, do akej temnoty ma sťahujú moje myšlienky, no už som nemala silu brániť sa. Pridlho som bojovala za niečo, čo som považovala za svoje všetko. Viac som nevládala."

Hoci je táto séria skôr oddychovým čítaním, od ktorého nemožno očakávať hlbší filozofický zmysel a posolstvo, prirástla mi k srdcu. Verte, že to môžem povedať iba o malom množstve kníh, a preto vám túto sériu a v neposlednom rade aj štvrtý diel s názvom Puto odporúčam. Myslím si, že má kniha niečo do seba a že si v nej každý čitateľ dokáže nájsť to svoje. Anna Toddová vo svojej literatúre totiž rieši viaceré problémy mládeže. Prvé lásky, sklamania, rozchody, problémy v rodine, ale aj momenty, v ktorých ste odkázaní sami na seba. Takisto aj chvíle, kedy si musíte nájsť vlastné miesto vo svete. Anna Toddová moje očakávania na poslednú knihu splnila a sériu dôstojne ukončila. Ak sa chcete aj vy dozvedieť, ako dopadne vzťah Tessy a Hardina, je ten správny čas to zistiť... Prajem pekné čítanie! :-)

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nál...

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne...

Najkrajší darček pre knihomoľa

Keď je človeku smutno , potrebuje niečo, čo ho rozveselí. Vo väčšine prípadov zaberá obľúbená hudba, film alebo priatelia . Na knihomoľov taktiež zaberajú vymenované techniky, no to, čo ich najviac poteší, je pohľad na ich obľúbené knižky . Čo by to bolo za knihomoľa bez svojej vysnívanej knižnice ? Môžem sa priznať, že pohľad na svoje papierové stvorenia zbožňujem. Avšak tým, že sa zo mňa stal knižný bloger, prečítal som množstvo kníh a kapacity poličky každého z nás sa výrazne obmedzili. Preto aj ja patrím medzi takých, ktorí musia riešiť s každou novou knihou dilemu, kam ju strčiť.  V tejto situácií mi ako na zavolanie prišiel mail z jednej firmy, MT-nábytku , ktorá sa mi ako jednému z  aktívnych blogerov vrámci akcie Marec: mesiac knihy rozhodla venovať knižnicu podľa vlastného výberu. Pravdupovediac, keď som si prvýkrát prečítal túto správu (a verte, že následne ešte zopár desiatok krát, či správne rozumiem), ostal som nadšený. Z ponuky spomínaného MT nábytku ...