RECENZIA: Posledná možnosť úniku (Federico Axat)

Úspešný právnik Ted McKay má všetko, po čom človek môže túžiť. Keď mu však diagnostikujú nádor na mozgu, rozhodne sa spáchať samovraždu. Práve keď sa chystá streliť si guľku do hlavy, vyruší ho zvonček pri dverách. Spočiatku chce Ted nevítaného hosťa ignorovať, ale napokon dvere otvorí. Neznámy návštevník má pre Teda návrh: ponúkne mu členstvo v tajnej organizácii, ktorá zabíja vrahov, čo ušli spravodlivosti. Ted ponuku prijme, ale po čase začne tušiť, že mu niekto nastražil pascu a on sa do nej chytil, niekto ním zjavne manipuluje a zasieva v ňom pochybnosti. Ted už neverí ničomu, ani sebe, ani ľuďom, ktorí ho obklopujú...

Ako už anotácia a názov knihy Posledná možnosť úniku napovedajú, dielo Federica Axata nebude úplne obyčajné. Autor, ktorý mimochodom pochádza z Argentíny a píše po španielsky, má totiž na konte ďalšie tri romány, ktoré literárni kritici označujú ako napínavé psychologické trilery. S odstupom času musím povedať, že bola kniha naozaj netradičným čítaním.

"Nevedela odolať a prečítala si dva či tri články o prípade. Potom prelistovala nasledujúce obaly, celkovo desať. 

Všetko ženy. Môže byť toho viac..." 

Mám pocit, a určite bude so mnou množstvo čitateľov súhlasiť, že je naozaj náročné napísať dobrý kriminálny príbeh. Autor sa totiž musí popasovať s množstvom prekážok, ktoré môžu pri písaní nastať. Potrebuje, aby bolo jeho dielo nepredvídateľné, aby vyšetrovacie postupy polície vyzerali reálne a v neposlednom rade, aby prišiel s nápadom, ktorý tu ešte nebol. Nemôžem povedať, že Axat splnil úplne všetky kritéria. Hoci mal ale jeho román menšie nedostatky, jeho čítanie ma bavilo. Bolo totiž vidieť, že sa štylisticky odlišuje od svojich kolegov a Posledná možnosť úniku mala v sebe niečo, čo ma nútilo čítať ďalej a ďalej. Ako som už spomínal, kniha mala niekoľko malých nedostatkov. Jedným z nich bolo to, že sa príbeh na môj vkus veľmi dlho rozbiehal. Síce napísal autor svoj román pútavo, jeho prvá polovica ma bavila o niečo menej než tá druhá.

Pozitívom knihy bolo aj to, že mal autor líniu románu vopred dobre premyslenú. Viaceré detaily vám totiž začnú dávať zmysel až s odstupom času. Páčilo sa mi, že autor napísal príbeh jednoducho a že čitateľa nezaťažoval zbytočnými opismi. Bolo vidieť, že už má niekoľko kníh za sebou a že sa v písaní jednoducho vyzná. Od príbehu však netreba očakávať strhujúcu zápletku, ktorá vám vyrazí dych. Síce je Posledná možnosť úniku podareným dielom, zaradil by som ho skôr do kategórie oddychových kníh, ktoré vám spríjemnia voľné chvíle. Mne ich teda rozhodne spríjemnilo.

"Cítila sa veľmi chudá. Krehká. Ako ostatné. Ocitla 

sa v nesprávnu chvíľu na nesprávnom mieste."

Čo dodať na záver? Azda len to, že je Posledná možnosť úniku vhodnou voľbou, ak hľadáte netradičný krimi triler, ktorý vás na chvíľu vytrhne z reality. Axat je naozaj talentovaný autor a určite neľutujem, že som siahol práve po jeho knihe. Verím, že si Poslednú možnosť úniku užijete aj vy. Prajem pekné čítanie! :-)